Žiadne mimoriadne prostriedky, len lepšie využitie toho, čo ponúka spoločná poľnohospodárska politika. Európsky komisár Christophe Hansen sa v pondelok na Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) dotkol aj otázky mimoriadnych horúčav, ktorými trpí veľká časť Európy. Oznámil, že Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) pripravuje manuál, v ktorom na konkrétnych príkladoch ukáže, o aké možnosti podpory sa v rámci aktuálnych intervencií SPP môžu poľnohospodárske podniky uchádzať, aby „lepšie zvládali extrémne horúčavy a zlepšili svoju odolnosť voči nim“.

V4 za lepšie riadenie rizík

Hansen to uviedol na plenárnom zasadaní v diskusii k príspevku krajín Vyšehradskej skupiny (V4) a Bulharska, Chorvátska a Rumunska o efektívnom riadení krízových situácií v poľnohospodárstve, ktorý predniesol maďarský minister poľnohospodárstva Szabolcs Bóna. Ministri poľnohospodárstva Vyšehradskej skupiny (V4) a ich partneri sa na tomto stanovisku dohodli na stretnutí 30. júna 2026 v Balatonfürede. Išlo o posledné rokovanie počas predsedníctva Maďarska vo V4, po ktorom predsedníctvo prevzalo Slovensko.

„Vývoj pozorovaný v tomto roku jasne dokazuje, že nepriaznivé klimatické udalosti vrátane sucha, nedostatku vody, mrazov, záplav, krupobitia a iných extrémnych poveternostných javov, ako aj chorôb zvierat a rastlín, geopolitické a trhové narušenia spôsobujú čoraz väčšie straty producentom, aktérom potravinových reťazcov, finančným a poisťovacím spoločnostiam, ako aj európskemu a národným rozpočtom. Tieto faktory vedú k poklesu príjmov farmárov, odkladu alebo zrušeniu investícií, oslabeniu vidieckych ekonomík, poškodeniu potravinových dodávateľských reťazcov, strate exportných trhov alebo zvýšeniu rozpočtových výdavkov. Preto potrebujeme posilniť systém riadenia rizík, prevencie, financovania, poistenia, zaistenia a mechanizmov zdieľania rizík,“ uvádza sa v stanovisku V4.

Skupina stredoeurópskych štátov v ňom okrem iného žiadala, aby mali jednotliví členovia Únie možnosť presmerovať časť priamych a viazaných platieb do nástrojov riadenia rizík.

„Návrh budúcej SPP povzbudzuje poľnohospodárov, aby sa viac angažovali v riadení rizík. Členské štáty musia navrhnúť krízové intervencie na riešenie prírodných katastrof a musia byť schopné takúto podporu poskytnúť rýchlo. Súčasne budeme mať k dispozícii doplnkovú bezpečnostnú sieť, ktorá pomôže v prípade narušení trhu. Mali by sme zachovať cielené použitie tohto nástroja, pretože má obmedzenú kapacitu,“ uviedol k tomu Hansen.

Mal na mysli bezpečnostnú sieť Unity Safety Net, nový finančný nástroj, ktorého vytvorenie navrhla EK v rámci reformy SPP po roku 2027. Mal by sa využiť pri vážnych narušeniach poľnohospodárskych trhov, pomáhať pri dôsledkoch geopolitických konfliktov, obchodných turbulenciách a zmierňovať dôsledky epidémií zvierat alebo rastlinných škodcov, pokiaľ ovplyvňujú trhy. Mal by disponovať rozpočtom 900 miliónov eur ročne.

Hansen však zdôraznil, že nejde o fond na odškodňovanie následkov prírodných katastrof, na to majú slúžiť nástroje vytvorené členskými štátmi v rámci Národných a regionálnych partnerských plánov (NRPP) a ďalšie mechanizmy, napríklad poistenie. Podľa neho je finančná prevencia prostredníctvom poistenia menej nákladné riešenie ako niesť náklady za škody, na čo EÚ nemá dostatok peňazí. Bezpečnostná sieť sa má využiť iba v prípadoch vážnych narušení trhu. Krajiny V4 naopak žiadali, aby Unity Safety Net zahŕňala aj straty spôsobené prírodnými katastrofami, nepriaznivými klimatickými alebo katastrofickými udalosťami.

Hansen uviedol, že v súčasnosti EK spolu s partnermi vrátane Európskej investičnej banky (EIB) pripravuje novú štúdiu, ktorá pomôže navrhnúť mechanizmus financovania rizík.

„Spolu s EIB skúmame riešenia,“ uviedol Hansen.

Takáč viedol rokovanie V4

Slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč sa od marca prvýkrát osobne zúčastnil zasadania Agrifish, počas ktorého sa uskutočnilo aj koordinačné stretnutie ministrov poľnohospodárstva V4 pod jeho vedením.

„Keby sme my nevypísali výzvu pre farmy, ktoré boli postihnuté epidémiou SLAK, v zásade by farmári od EK nič nedostali. Dobre, boli na to použité európske finančné zdroje, ale potrebujeme zo strany EK väčšiu flexibilitu,“ uviedol Takáč príklad k téme riadenia rizík.

Škodca, ktorý ničí porasty jaseňov, je už aj na Slovensku

Na zasadaní rady maďarský minister informoval o tom, že sa v jeho krajine objavil krasoň jaseňový, invazívny druh chrobáka, ktorý ničí porasty jaseňov. Takáč potvrdil, že sa objavil už aj na Slovensku na hraniciach s Maďarskom.

„Čakáme momentálne na potvrdenie zo strany akreditovaného laboratória EÚ vo Francúzsku,“ uviedol Takáč.

Slovensko a Maďarsko sú zatiaľ jedinými členskými štátmi EÚ, v ktorých výskyt tohto invázneho škodcu zaznamenali.

Dve výzvy o bioekonomike

Szabolcs Bóna predniesol na zasadaní ešte jeden príspevok v mene V4, Chorvátska a Rumunska, ktorý sa týka bioekonomiky.

Hansen v reakcii na tento príspevok upozornil na dve v súčasnosti otvorené výzvy, ktoré v oblasti bioekonomiky môžu členské štáty využiť. Prvá je otvorená do 22. septembra, má rozpočet 170,7 milióna eur a je k dispozícii na financovanie výskumu, pilotných a demonštračných projektov a prvých priemyselných aplikácií. Druhá ponúka možnosť uchádzať sa o členstvo v Bio-based Europe Alliance (BEA), aliancii vytvorenej EK, ktorej cieľom je prepájať výrobcov produktov na biologickej báze s veľkými odberateľmi z priemyslu a verejného sektora. Je aktívna do konca júla.

Predsedníctvo farmárov

Takáč zároveň privítal stratégiu pre hospodárske zvieratá a akčný plán pre bielkoviny, ktoré prijala Komisia 7. júla 2026.

„Predstavuje obrat EK v otázke hospodárskych zvierat. Komisia uznala, že chov hospodárskych zvierat má strategický význam pre EÚ a treba ho podporovať,“ uviedol.

Privítal zároveň aj rozhodnutie Komisie podporovať pestovanie bielkovinových plodín, avšak očakáva konkrétne stimuly pre poľnohospodárov.

Júlové zasadanie Agrifish bolo prvé pod vedením írskeho predsedníctva v EÚ. Martin Heydon, minister poľnohospodárstva Írska na ňom predstavil program írskeho predsedníctva, pre ktoré bude dôležité okrem iného „hľadanie rovnováhy medzi tromi piliermi udržateľnosti – ekonomickým, sociálnym a environmentálnym“. O írskom predsedníctve v Rade EÚ sa hovorí ako o „predsedníctve farmárov“, pretože medzi jeho hlavné priority patrí podpora poľnohospodárstva. Rovnaké označenie v pondelok použil aj eurokomisár Christophe Hansen.

Rada zároveň prijala návrh Komisie, ktorý má pomôcť európskym farmárom vyrovnať sa s nárastom cien hnojív spôsobeným nedávnou krízou na Blízkom východe. Návrh predložila Európska komisia 12. júna.