Problém zdĺhavého riešenia reštitúcií je na Slovensku známy dlho. Súvisí aj s rozdrobenosťou pozemkov, ktorá je prekážkou pri výstavbe, rozvoji samospráv, aj pri hospodárení na pôde. Súčasná vládna garnitúra si už vo svojom programovom vyhlásení zakotvila záväzok využitia všetkých nástrojov podporujúcich racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva. Ministerstvo pôdohospodárstva v súvislosti s tým pripravilo novelu zákona, ktorá chce urýchliť riešenie reštitučných  nárokov. Aktuálne možno návrh stále pripomienkovať.

„Jednou z vážnych prekážok pre usporiadanie vlastníctva k pozemkom ako aj pre vytvorenie vhodných pozemkovoprávnych pomerov hospodárenia na pôde je zdĺhavý proces riešenia reštitučných nárokov oprávnených osôb. Problémy v procese uspokojovania reštitučných nárokov oprávnených osôb spočívajú v zdĺhavosti rozhodovacích konaní príslušných orgánov štátnej správy,“ píše sa v predkladacej správe k návrhu.

Ten má novelizovať hneď tri zákony – zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom, ako aj zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Viac možností

Podľa predloženého návrhu bolo pre zdĺhavosť reštitúcií na konci roka 2024 neukončených 5 922 konaní, čo predstavovalo 7,24 percenta uplatnených reštitučných nárokov. Značnú časť z nich mali tvoriť prípady komplikovaných súdnych konaní. Situácia sa pohnutím takzvanej spisovej zápchy na Slovenskom pozemkovom fonde mala vlani o čosi zlepšiť. Problém zdĺhavosti konaní však pretrváva.

„Návrh zákona rozširuje ponuku katastrálnych území, v ktorých fond môže poskytovať oprávneným osobám náhradné pozemky, čo prispeje k dynamickejšiemu plneniu reštitučných nárokov oprávnených osôb,“ píše sa v predkladacej správe.

Oprávnená osoba má podľa návrhu dostať tri na seba nadväzujúce ponuky náhradných pozemkov, ktoré sa budú zakaždým rozširovať.

„Cieľom navrhovanej zmeny je umožniť fondu ponúknuť oprávnenej osobe náhradné pozemky, ktorých územný rámec sa postupne rozširuje, vždy aj náhradný pozemok v tom katastrálnom území, v ktorom sa náhradný pozemok ponúkal v predchádzajúcej ponuke, a to aj po tom, čo takýto pozemok oprávnená osoba v rámci prerokovania predchádzajúcej ponuky odmietla, avšak pri prerokúvaní ponuky v nasledujúcom rade prejavila o takýto pozemok záujem. Predovšetkým sa to týka katastrálneho územia, v ktorom sa pôvodný pozemok nachádzal, a iného katastrálneho územia obce, v ktorej sa pôvodný pozemok nachádzal. V tretej ponuke bude možné oprávnenej osobe ponúknuť pozemky v katastrálnych územiach, ktoré sú uvedené v prílohe k nariadeniu vlády,“ uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu.

Spomínané nariadenie zakotvuje podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov. Jeho príloha ustanovuje územné celky, v ktorých môže fond náhradné pozemky ponúkať.

Riešenie nesúčinnosti

Okrem rozšírenia okruhu ponúkaných pozemkov si novela dáva za cieľ riešiť aj nedostatočnú či úplnú nečinnosť oprávnených osôb. Tie si v niektorých prípadoch svoje právo na náhradu uplatnia, avšak od istého štádia celého procesu poskytnutia náhrady viac nekonajú.

„Ide o prípady, keď oprávnená osoba odmietne prevziať finančnú náhradu a neustále požaduje poskytnutie náhradného pozemku napriek tomu, že zákon č. 229/1991 Zb. a zákon č. 503/2003 Z. z. to neumožňujú. Ide aj o prípady, keď oprávnená osoba nepreberá pozvánky na prerokovanie ponúkaného náhradného pozemku, resp. oprávnená osoba nevráti fondu podpísané dohody, ktoré jej fond poslal na podpis po tom, čo sa na prerokovaní ponuky náhradného pozemku dohodli na forme a predmete poskytnutia náhrady. Osobitnými prípadmi sú situácie, kedy oprávnená osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie, zomrela a napriek tomu, že právo na náhradu bolo predmetom dedičského konania, dedičia ďalej nekonajú, alebo situácie, keď právo oprávnenej osoby ako poručiteľa na náhradu nebolo vôbec predmetom dedičského konania,“ píše sa v predkladacej správe.

Novela tak rieši napríklad situáciu, ak oprávnená osoba napriek dosiahnutej dohode napokon samotnú dohodu o spôsobe náhrady s fondom neuzavrie a nepodpíše zmluvy.

„Právnym následkom nečinnosti oprávnenej osoby je zmena formy náhrady z náhradného pozemku na náhradu v peniazoch,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Návrh upravuje postup fondu aj v prípadoch uplynutia trojročnej lehoty nečinnosti oprávnenej osoby, prípady márneho uplynutia lehôt, či postup uspokojovania nároku oprávnenej osoby, ktorá zomrela. Rieši aj doteraz neupravené právo oprávnenej osoby písomne sa vzdať priznaného reštitučného nároku.

„Je to jeden z nástrojov, ktorý umožní oprávnenej osobe jedným právnym úkonom ukončiť nákladný a zložitý proces uspokojovania jej nároku na strane fondu. Písomné vzdanie sa nároku nie je viazané na žiadne konkrétne štádium tohto postupu a je možné tento právny úkon urobiť kedykoľvek až do uspokojenia nároku,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Ak bude návrh schválený, do platnosti by mal vstúpiť od 1. júla tohto roka. Aktuálne sa návrh nachádza v pripomienkovom konaní. Doteraz bolo predložených 8 pripomienok – a to predovšetkým od štátnych inštitúcií, ako sú niektoré ministerstvá či Úrad vlády. Poľnohospodárska obec zatiaľ pripomienky nepredložila.

„Rozdrobenosť poľnohospodárskej pôdy predstavuje pre poľnohospodárov zásadný problém, ktorý im sťažuje najmä získavanie užívacích titulov k pozemkom. Poľnohospodári musia oslovovať veľký počet vlastníkov, aby získali od nich napr. nájomné zmluvy na ich podiely, aby tak získali oprávnenie užívať pozemky a vykonávať tak poľnohospodársku činnosť,“ vyjadrila sa k problému roztrieštenosti pozemkov a zdĺhavého sceľovania, vrátane plnenia reštitučných nárokov Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Pripomienkové konanie k návrhu novely zákona potrvá do 19. februára.