Poľnohospodárske organizácie krajín Vyšehradskej skupiny, Litvy a Lotyšska požadujú navýšenie rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na obdobie rokov 2028 až 2034 o 500 miliárd eur. Zhodli sa na tom pri spoločnom rokovaní v Poľsku. Ak nebude rozpočet navýšený, nedá sa podľa nich vylúčiť pokračovanie protestných akcií na národnej aj medzinárodnej úrovni. ČTK o tom informovala Agrárna komora ČR.

Na zvýšení sa zhodli agrárne komory krajín Vyšehradskej skupiny, teda Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska, rozšírené o Litvu a Lotyšsko. Bez dostatočného financovania podľa nich, nemôžu poľnohospodári plniť environmentálne ciele Európskej únie a obstáť v konkurencii výrobcov z tretích krajín, ktorí nepodliehajú tak prísnym štandardom.

“Nejde len o obživu poľnohospodárov a potravinárov, ale predovšetkým o potravinovú bezpečnosť celého kontinentu. Jej ohrozenie by pocítili aj spotrebitelia, ktorí majú právo na dostupné a kvalitné domáce potraviny,” uviedol Jan Doležal, prezident Agrárnej komory ČR.

Do poľnohospodárstva chce Európska komisia v budúcom období dať zhruba 300 miliárd eur, teda o 22 percent menej ako teraz. V návrhu tiež počíta so zastropovaním dotácií.

Výhrady majú agrárne komory aj k plánovanej reforme samotnej štruktúry politiky. Návrh Európskej komisie počíta so zrušením doterajšieho dvojpilierového systému, ktorý rozlišuje medzi priamymi platbami naviazanými na výmeru obhospodarovanej pôdy či na počet hospodárskych zvierat a investičnou podporou. Podľa návrhu by sa výdavky na poľnohospodárstvo mali stať súčasťou širších rozpočtových balíkov, v ktorých by súťažili s inými projektmi. Napríklad poľnohospodári by pri obstaraní poľnohospodárskej techniky súperili s dotovaním novej rozhľadne alebo cyklotrasy. O pridelení prostriedkov by rozhodovali členské štáty, čo by podľa zástupcov komôr viedlo k oslabeniu skutočne spoločného charakteru tejto politiky.

Medzi požiadavky poľnohospodárskych organizácií patrí tiež odmietnutie povinného zastropovania dotácií a degresivity, keď sa sadzba dotácie kráti s rastúcou výmerou. Zároveň požadujú racionálnu podporu živočíšnej výroby a ekologického poľnohospodárstva a zjednodušenie definície aktívneho poľnohospodára.

Poľnohospodári vlani kvôli zmenám v Spoločnej poľnohospodárskej politike aj kvôli obchodnej dohode EÚ s latinskoamerickými štátmi zo skupiny Mercosur niekoľkokrát protestovali. Naposledy demonštrovalo niekoľko tisíc farmárov proti dohode tento rok v januári, a to pred Európskym parlamentom.

Protesty proti dohode so skupinou Mercosur nepodporuje česká europoslankyňa Veronika Vrecionová (ODS), ktorá predsedá poľnohospodárskemu výboru Európskeho parlamentu. Český minister Martin Šebestyán (za SPD) protestujúcim poľnohospodárom vyjadril pochopenie. Podporu Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027 potom v ČR vyjadrila Asociácia súkromného poľnohospodárstva. Podľa asociácie návrh predstavuje príležitosť, ako podporu smerovať najmä k menším a stredným podnikom.