Návrh Európskej komisie o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike predstavuje v otázke priamych platieb a podpore príjmu jednotlivým skupinám poľnohospodárov väčšiu možnosť flexibility a manévrovania pre členské štáty, ako sa doteraz predpokladalo. Vyplýva to z dokumentu, ktorý pre pondelkové rokovanie Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) pripravilo dánske predsedníctvo. Na základe neho si členské štáty budú môcť prispôsobiť dolnú aj hornú hranicu platieb na hektár pre jednotlivé skupiny farmárov na základe analýzy potreby podpory príjmu poľnohospodárov. Členské štáty v takejto analýze zhodnotia, nakoľko sú jednotlivé skupiny poľnohospodárov zraniteľné a aká podpora príjmu zabezpečí ich stabilné fungovanie.

V centre novembrového zasadania Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) bolo vyjasňovanie si ďalších podrobností návrhu Európskej komisie o Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2027. Tentoraz venovali ministri pozornosť štruktúre podpory príjmov poľnohospodárov, ktorej objem (300 miliárd eur) v rozpočte je fixný a nemenný. Tiež tomu, ako táto štruktúra ovplyvní potravinovú bezpečnosť členských štátov i EÚ.

„Musíme sa zamerať na potravinovú bezpečnosť a cielenie podpory,“ uviedol Jacob Jensen, dánsky minister pre potraviny, poľnohospodárstvo a rybárstvo.

Vnuk: 500 z 1600 fariem, ktorým sa skráti príjem, je na Slovensku

V rámci diskusie pútalo pozornosť vystúpenie štátneho tajomníka slovenského ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Vnuka na plenárnom zasadaní, nakoľko Slovensko je podľa neho modelovým a najvýraznejším príkladom toho, ako sa stropovanie a degresivita platieb na pôdu dotknú poľnohospodárskych podnikov i potravinovej bezpečnosti.

„Vítame, že podpora pre poľnohospodárov má byť v budúcej SPP cielená, avšak súčasný návrh nezohľadňuje rozdiely medzi štruktúrou fariem v jednotlivých členských štátoch. Na Slovensku to najviac pocítia najproduktívnejšie podniky, ktoré sú základom potravinovej bezpečnosti,“ uviedol Vladimír Vnuk, ktorý na zasadaní zastupoval Slovensko namiesto ministra Richarda Takáča.

Stropovanie a degresivita by sa na Slovensku podľa jeho slov dotkla 90 percent platieb, 80 percent poľnohospodárskej pôdy a z 1600 poľnohospodárskych podnikov, ktorým by mala byť podpora v najvyššej miere krátená v EÚ, sa 500 nachádza práve na Slovensku. Spomenul aj sekundárne efekty stropovania, ako je napríklad umelé rozdeľovanie fariem na menšie jednotky.

„V tejto podobe nemôžeme akceptovať plán degresivity. Navrhujeme, aby toto opatrenie bolo dobrovoľné, aby sa stropy prispôsobovali národným podmienkam a aby sa zohľadňovali aj náklady na pracovnú silu, ktoré odrážajú reálnu zamestnanosť.“

Vnuk kritizoval aj model externej konvergencie a podotkol, že sa návrhom EK nerovnosti medzi členskými štátmi ďalej prehĺbia.

„Sme presvedčení, že suma takzvanej poľnohospodárskej medzery by mala byť súčasťou garantovanej obálky pre SPP a výpočet tohto príspevku by mal vychádzať zo 100 percent priemeru EÚ,“ uviedol na plenárnom zasadaní.

Lepšie zacielenie pomoci

„Viacerí volajú po väčšej flexibilite a zohľadnení špecifík členských štátov, štruktúr sektora, ale aj regiónov v rámci štátov. Nie je to posledný raz, čo hovoríme o detailoch SPP a finančného rámca. Ale to, čo máme spoločné, je, že nám všetkým ide o predvídateľnosť a stabilný poľnohospodársky sektor,“ uviedol komisár Christophe Hansen v reakcii na pripomienky Vnuka či ďalších ministrov.

Dostupnosť potravín podľa neho ovplyvňuje aj rozdielnosť hospodárenia naprieč EÚ a zdôraznil, že produkciu potravín je potrebné udržať vo všetkých regiónoch.

„Spájanie fariem a vytváranie väčších je dobré pre trh, ale štúdie ukazujú, že menšie farmy sú dôležité zo socioekonomických dôvodov. Spomaľujú zastavenie obrábania pôdy, podieľajú sa na ochrane prírody a krajiny,“ uviedol komisár.

Hansen na tlačovke vyzdvihol, že suma, o ktorú prídu veľké podniky následkom stropovania a degresivity, ostane doma, len ju môže ten-ktorý štát investovať inak – do agroenvironmentálnych opatrení, podpory mladých a ďalších programov.

Štáty si zanalyzujú potreby a navrhnú vlastné modely podpory príjmu

Cielená podpora podľa návrhu Komisie má umožniť, že isté skupiny farmárov a geografické oblasti môžu dostať vyššiu podporu, aby zostali životaschopné. Úlohou členských štátov bude vypracovať analýzu, ako by sa podpora príjmu mala rozlišovať medzi jednotlivými skupinami farmárov a geografickými oblasťami v danej krajine. Povinnou jazdou však ostáva poskytnúť mladým farmárom vyššiu podporu na hektár. Dokument Komisie z októbra tohto roku navrhuje členským štátom, aby na generačnú výmenu v poľnohospodárstve vyčlenili aspoň šesť percent prostriedkov.

Nespomínal sa konkrétny strop

Na rozdiel od predchádzajúcich diskusií o návrhoch EK pre budúcu SPP sa tentoraz na rade Agrifish nehovorilo o príjmovom strope 100-tisíc eur ako maximálnej možnej podpore pre jeden poľnohospodársky podnik. Hovorilo sa iba o maximálnej hladine, ktorú by farmár v danom štáte, skupine a geografickej oblasti mohol dostať. Dánske predsedníctvo informovalo o tom, že Komisia navrhne hornú a dolnú hranicu, v rámci ktorých by sa mala priemerná podpora pohybovať v jednotlivých členských štátoch.

„To by urýchlilo konvergenciu a vyrovnávanie úrovne podpory medzi členskými štátmi,“ uvádza sa v dokumente predloženom dánskym predsedníctvom.

Pokiaľ by sa analýzy príjmov, ktoré majú členské štáty pripraviť, netýkali iba vzájomných pomerov príjmov jednotlivých skupín a regiónov v rámci jednej krajiny, ale porovnanie by sa rozšírilo aj na vzťah s európskym priemerom, mohlo by to znamenať významný posun, aj odpoveď na obavy Slovenska. Stropy i garantované minimá by sa potom mohli líšiť v jednotlivých štátoch a výška podpory by mohla byť určená tak, aby sa podpora v jednotlivých štátoch postupne vyrovnávala. Takýto systém by zahŕňal aj externú konvergenciu, teda ďalšiu Slovenskom často kritizovanú časť poľnohospodárskej politiky.

Viaceré indície z novembrového zasadania rady hovoria o tom, že by sa návrhy mohli vyvíjať týmto smerom, avšak doterajšie rokovania na to nedali jednoznačnú odpoveď.

Až pätina na viazanú podporu

Členské štáty môžu zároveň poskytnú viazanú príjmovú podporu farmárom v konkrétnych poľnohospodárskych sektoroch a na produkty, ktoré zápasia s ťažkosťami a sú dôležité z hľadiska sociálno-ekonomických alebo environmentálnych dôvodov.

Na podporu chovu určitých hospodárskych zvierat a pestovanie určitých plodín by mohli štáty vyčleniť až 20 percent z prostriedkov EÚ, ktoré budú určené na degresívnu podporu príjmov. Tú môžu členské štáty navýšiť o ďalších päť percent na podporu plodín bohatých na proteíny či kombinovanú rastlinnú a živočíšnu produkciu.

Sedem štátov vrátane Slovenska chce návrat k dvom pilierom

Taliansko na rade Agrifish predstavilo spoločné stanovisko siedmich štátov k budúcej SPP, medzi ktorými bolo aj Slovensko.

„Taliansko, Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko a Slovensko vyzývajú Komisiu, aby zachovala SPP ako samostatnú politiku založenú na dvoch pilieroch, financovanú rozpočtom primeraným budúcim výzvam,“ uvádza sa v stanovisku.

Tieto štáty konštatovali, že návrhy týkajúce sa Národných a regionálnych plánov partnerstva (NRP) aj ďalšie o SPP na roky 2028–2034, ktoré Komisia predložila 16. júla 2025, nie sú v súlade so smerovaním, aké si EÚ pre poľnohospodárstvo určila. Predovšetkým ide o ciele spojené s potravinovou bezpečnosťou, udržateľnosťou a dostatočnou podporou príjmov farmárov.

„Myšlienka zlúčenia SPP do jedného plánu a fondu, ktorý by z hľadiska riadenia a financií zahŕňal aj politiku súdržnosti, rybolovu a dokonca aj nástroje pre migráciu, nespĺňa potreby vyjadrené členskými štátmi a nepredstavuje zjednodušenie,“ uvádza sa v stanovisku.

Keďže neexistuje jednotný systém riadenia a finančných pravidiel medzi rôznymi zložkami NRP,  z prevádzkového a manažérskeho hľadiska by jednotný plán spôsobil ďalšie komplikácie namiesto zjednodušenia postupov.

Menej pre rozvoj vidieka?

Podľa stanoviska, ktoré predstavilo Taliansko, hrozí zúženie opatrení na rozvoj vidieka. K tejto otázke Hansen uviedol, že je dôležité vyvrátiť obavy tých, ktorí sú nespokojní so zánikom druhého piliera pre rozvoj regiónov.

„Máme stabilný základ, aby sme pokračovali v utváraní budúcnosti SPP. Čas na prerokovanie je dlhý, preto vítame návrhy venovať sa vyjasneniu konkrétnych bodov,“ uviedol komisár.

V decembri o ďalšej kapitole návrhov

Prvá diskusia o návrhoch EK na októbrovom zasadnutí rady Agrifish bola zameraná na zelenú architektúru a nasledujúca rada agroministrov v decembri má byť venovaná inováciám a zjednodušeniam.