Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen je od štvrtka na Slovensku. Ide o jeho poslednú zástavku v rámci „turné“ po štátoch európskej dvadsaťsedmičky. Na Slovensku absolvoval niekoľko stretnutí – s mladými poľnohospodármi, zástupcami samosprávnych organizácií, s rezortným ministrom Richardom Takáčom, s pestovateľom ovocia v Dunajskej Lužnej a v piatok napoludnie sa postavil aj pred novinárov. Vysvetľoval im víziu európskeho poľnohospodárstva po roku 2028 tak, ako ju v tomto roku navrhla a predstavila Európska komisia. O dokumente sa bude minimálne ďalšie dva roky hovoriť na rôznych úrovniach. Od Rady Agrifish po europarlament.

„Slovensko má skutočne veľmi rozmanitú štruktúru, čo sa týka veľkosti fariem. Takže máte veľmi veľké farmy, ale aj malé a stredné farmy, rodinné farmy. Cieľom nie je hrať jeden proti druhému. Vyjdeme v ústrety všetkým,“ uviedol Christophe Hansen.

Obavy slovenských poľnohospodárov vzbudzuje viacero opatrení, ktoré návrh novej podoby agropolitiky prináša. Jednou z najzásadnejších zmien, na ktorú sa opäť po rokoch sústreďuje pozornosť poľnohospodárov je stropovanie a degresivita priamych platieb.

Stropovanie

V minulom týždni ponúkol šéf najväčšej samosprávnej organizácie roľníkov Andrej Gajdoš prepočet, ako navrhnuté stropovanie zasiahne slovenské poľnohospodárstvo.

„Podpory, ktoré dnes poznáme ako BISS sa budú v novom období nazývať DABIS. Výška základnej platby má dosiahnuť od 130 do 240 eur na hektár. Členský štát si stanoví ich výšku. Už pri podpore 20-tisíc eur sa pritom začína krátiť platba. Ak by sme poľnohospodárov podporovali sumou 240 eur, tak krátenú podporu dostanú už tí, čo hospodária na výmere 84 hektárov. Absolútny strop je pri výmere 1 063 hektárov, čo znamená že by sa dotkol 438 žiadateľov,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Andrej Gajdoš vysvetlil, že títo žiadatelia hospodária na výmere 825-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo tvorí 46 percent celkovej deklarovanej výmery pôdy na Slovensku. Informácia o stropovaní tak vzbudzuje u poľnohospodárov značné obavy. Samotné znižovanie platieb až po navrhnutý strop sa dotýka platby DABIS.

Vzhľadom na relatívne nízku úroveň vzniku degresivity (20-tisíc eur) by sa v nejakej podobe dotkla, opäť podľa prepočtu Gajdoša, až 90 percent deklarovanej výmery pôdy u nás. Na druhej strane, Slovensko o prostriedky ani po stropovaní nepríde, môže ich využiť v rámci ďalších opatrení na podporu poľnohospodárov.

Podpora výroby

„Toto (poznámka poľnoinfo.sk: podpory DABIS) nie sú jediné peniaze, ktoré prichádzajú do fondu, pretože v súčasnosti máme ekoschémy, máme naše environmentálne opatrenia, ktoré spájame. A tie sa dajú realizovať aj na farme s rozlohou 5-tisíc hektárov a poľnohospodár získa tieto peniaze na celú výmeru 5-tisíc hektárov,“ uviedol Hansen. 

Spájanie opatrení znamená, že Európska komisia v rámci znižovania administratívnej záťaže navrhla spojiť ekoschémy vyplácané z I. piliera agropolitiky s agroenvironmentálnymi platbami vyplácanými z II. piliera. Okrem zníženia byrokracie, ktorým sa šermuje pri každej reforme spoločnej agrárnej politiky sa v súčasnosti výrazne otočil kurz v rétorike Európskej komisie.

„Myslím si, že v minulosti sme možno neurobili všetko správne, pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku a iné právne predpisy ovplyvňujúce produkciu poľnohospodárov. Som veľmi rád, že sme opäť zaradili produktivitu, konkurencieschopnosť našich farmárov a našich fariem do prvého radu našich priorít,“ odpovedal na otázku poľnoinfo.sk Christophe Hansen.

Európska únia je v súčasnosti najväčším svetovým exportérom potravín. Hansen tvrdí, že to tak musí zostať.

„Keď hovoríme o jedle, je to niečo, čo potrebujeme denne. Nechcem, aby sme boli odkázaní na cudziu kvantitu a kvalitu, lebo by nás to urobilo veľmi zraniteľnými. Musíme sa stať produktívnejšími na obmedzenejšom priestore znižujúcej sa výmery poľnohospodárskej pôdy, pretože to je jednoducho realita. Prečo to musíme robiť? Bolo by veľmi nebezpečné skĺznuť do závislosti, ktorú vidíme v iných sektoroch, v sektore liekov, v sektore mikročipov, batérií a podobne,“ uviedol Hansen.

Prepočty

Špecifiká Slovenska a jeho väčších fariem Hansen ovládal. Najmä pri zmiešaných farmách so živočíšnou výrobou na otázku poľnoinfo.sk uviedol, že tie, ktoré si vyrábajú svoje krmivá a produkujú hnoj, majú výhodu. Obohacujú pôdu a majú vplyv na zadržiavanie vody v krajine. Práve to podľa Hansena na Slovensku robia zmiešané farmy, na ktoré môžu byť zamerané podpory.

„A preto sa teraz musíme pozrieť na detaily, a presne to som včera (27.11.2025) ministrovi ponúkol, že by sme si mali sadnúť, pozrieť sa na rôzne modely. Napríklad na také, ktoré fungujú na Slovensku veľmi dobre a zistiť, ako im môžeme pomôcť,“ uviedol na otázku poľnoinfo.sk Hansen.

Ďalším opatrením, ktoré počas tlačovej konferencie spomenul a je priamo určené na stimuláciu výroby bolo navýšenie viazaných platieb. Dlhodobo sú podporované takzvané citlivé sektory, ktoré zastupujú špeciálne plodiny či hospodárske zvieratá. Agrokomisár pripomenul, že percento viazaných platieb Európska komisia navrhuje zvýšiť z 13 na 25 percent.

„Peniaze sa cez zvýšenú podporu citlivých komodít dostanú k tým, ktorí aktívne produkujú, pretože si myslím, že je to ďalšia výzva, aby peniaze nešli len vlastníkom pôdy, ale najmä tým, ktorí produkujú,“ informoval Hansen.

Protesty

Európsky komisár počas tlačovej konferencie medzi rečou pripustil, že nová agropolitika sa nemusí pripraviť včas. Uviedol, že nás čakajú tri roky rozhovorov, pritom aktuálne programové obdobie končí už na konci decembra 2027. To znamená, len za niečo viac, ako dva roky.

„Som presvedčený, že nájdeme riešenie, ktoré musí byť doladené. Som presvedčený, že sa k nemu dostaneme v priebehu nasledujúcich troch rokov, kedy budeme rokovať a vymieňať si informácie, ktoré máme,“ uviedol Hansen.

Agrokomisára čaká o tri týždne skúška v podobe protestov európskych poľnohospodárov. Tí nesúhlasia s návrhmi novej agropolitiky, viacročného finančného rámca a obchodnými dohodami, ktoré v rámci Európskej komisie presadzuje najmä slovenský komisár pre obchod Maroš Šefčovič.

„18. decembra budeme v uliciach Bruselu s viac ako 5 000 farmármi a najmenej 1 000 traktormi, ktoré prídu z celého kontinentu, aby zopakovali, že tento sektor sa z nejakého dôvodu nazýva „primárny“,“ povedal pred týždňom Cristiano Fini, prezident talianskej organizácie farmárov CIA–Agricoltori Italiani podľa portálu euractiv.