Svetový deň pôdy, ktorý si pripomíname 5. decembra, je medzinárodným dňom vyhláseným OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s cieľom zdôrazniť význam pôdy pre život na Zemi. Myšlienka tohto dňa vznikla z iniciatívy Medzinárodnej únie pôdnych vied v roku 2002 a od roku 2014 ho oficiálne uznáva Valné zhromaždenie OSN. V roku 2025 si tak pripomíname už jedenásty ročník jeho oficiálneho slávenia, pričom téma tohto ročníka nesie názov „Healthy Soils for Healthy Cities“ – Zdravé pôdy pre zdravé mestá.

Prečo je tento deň dôležitý?

Pôda nie je len priestor, na ktorom stojíme, ale základný zdroj života – až 95 percent potravín pochádza z pôdy. Napriek tomu je dnes približne 33 percent pôd na svete degradovaných, čo ohrozuje produkciu potravín, zdravie ekosystémov a kvalitu výživy. Strata pôdnej úrodnosti, erózia, zhutňovanie, znečistenie a salinizácia patria medzi najväčšie hrozby. Vytvorenie niekoľkých centimetrov úrodnej pôdy trvá stovky až tisíce rokov, preto je jej ochrana kľúčová pre budúcnosť. Podľa FAO môže udržateľné hospodárenie s pôdou zvýšiť produkciu potravín až o 58 %, čo je zásadné, keďže do roku 2050 bude potrebné zvýšiť produkciu o 60 %, aby sme nasýtili rastúcu populáciu.

Zdravé pôdy pre zdravé mestá – „Healthy Soils for Healthy Cities“ téma svetového dňa pôdy pre rok 2025

Téma Svetového dňa pôdy 2025 upozorňuje na význam pôdy v mestskom prostredí a na problémy spôsobené jej zapečatením (soil sealing). Urbanizácia je jedným z najväčších globálnych trendov – viac ako 55 % svetovej populácie žije v mestách a do roku 2050 to bude až 68 %. Tento rast prináša tlak na pôdu, ktorá je prekrytá asfaltom, betónom či inými nepriepustnými materiálmi. Takto zapečatená pôda stráca svoje prirodzené funkcie: zadržiavanie vody, filtráciu znečistenia, reguláciu teploty, ukladanie uhlíka a podporu biodiverzity. Prečo je to problém? Mestá sa stávajú zraniteľnejšími voči záplavám, prehrievaniu a znečisteniu ovzdušia. Zapečatená pôda znižuje schopnosť krajiny reagovať na extrémne zrážky, čo vedie k častejším povodniam. Navyše, strata pôdnej organickej hmoty znamená menšiu schopnosť viazať uhlík, čo zhoršuje klimatickú krízu. FAO preto vyzýva na udržateľné plánovanie miest, obnovu zelených plôch, využívanie vegetácie, zelených striech a mestského poľnohospodárstva, aby sa pôda stala základom odolných a zdravých miest.

Globálne štatistiky degradácie pôdy sú alarmujúce: 33 % pôd na svete je už degradovaných, pričom každoročne strácame milióny hektárov úrodnej pôdy v dôsledku erózie, zhutňovania, znečistenia a urbanizácie. Vytvorenie 2–3 cm úrodnej pôdy trvá až 1 000 rokov, čo znamená, že strata pôdy je prakticky nenahraditeľná v časovom horizonte ľudskej generácie. Pôda je pritom zdrojom 95 % potravín, poskytuje 15 z 18 základných prvkov pre rastliny a je domovom obrovského množstva mikroorganizmov, ktoré udržiavajú životný cyklus.

EÚ chce v roku 2050 dosiahnuť nulový záber poľnohospodárskej pôdy

Európska únia si stanovila ambiciózny cieľ: do roku 2050 dosiahnuť nulový záber poľnohospodárskej pôdy, známy ako princíp „no net land take“. Tento cieľ je súčasťou Európskej zelenej dohody, stratégie pre biodiverzitu a pôdnej stratégie, ktoré reagujú na alarmujúci stav pôd v Európe. Viac ako 60 percent pôd v EÚ je dnes v nezdravom stave, pričom záber pôdy na výstavbu a infraštruktúru patrí medzi hlavné príčiny straty biodiverzity, degradácie ekosystémov a zhoršovania klimatickej stability.

Čo znamená nulový záber pôdy?

Nejde o úplné zastavenie výstavby, ale o vyrovnanie bilancie: ak sa určitá plocha poľnohospodárskej alebo prírodnej pôdy zmení na zastavanú, musí sa inde obnoviť rovnaká plocha pôdy. Cieľom je, aby celkový záber pôdy v EÚ bol do roku 2050 nulový. Tento princíp má zabrániť ďalšiemu znižovaniu plôch, ktoré sú kľúčové pre produkciu potravín, ukladanie uhlíka, reguláciu vody a zachovanie biodiverzity.

Prečo je to dôležité?

Každoročne sa v EÚ umelo zastavia stovky kilometrov štvorcových pôdy – najmä v mestách a ich okolí. V súčasnosti sa priemerný záber pohybuje okolo 500 až 600 km² ročne, pričom najviac sa strácajú orné pôdy a pastviny. Tento trend znižuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu, zvyšuje riziko povodní, prehrievania miest a straty uhlíka, čo prispieva ku klimatickej kríze. Záber pôdy je zároveň nezvratný proces – pôda prekrytá betónom alebo asfaltom stráca svoje ekologické funkcie, ktoré sa nedajú jednoducho obnoviť.

Ako to chce EÚ dosiahnuť?

Riešením je integrácia cieľa do politiky územného plánovania, obmedzenie nekontrolovanej urbanizácie a podpora kompaktných miest. Súčasťou stratégie je aj obnova ekosystémov – rekultivácia opustených priemyselných plôch, využívanie zelených striech, priepustných povrchov a mestského poľnohospodárstva. Európska legislatíva pripravuje komplexný rámec na monitorovanie stavu pôdy a ochranu prírodných plôch. Priority stanovené do roku 2030 majú výrazne obmedziť záber pôdy, aby sa zabezpečilo splnenie strategického cieľa nulového záberu do roku 2050.

Cieľ nulového záberu pôdy je viac než len environmentálna politika – je to zásadný krok k udržateľnej budúcnosti. Pôda je nenahraditeľný zdroj, ktorý sa tvorí tisíce rokov, no strácame ho v priebehu niekoľkých desaťročí. Ochrana pôdy znamená ochranu potravinovej bezpečnosti, biodiverzity a klimatickej stability. Ak chceme, aby Európa zostala životaschopným kontinentom, musíme začať vnímať pôdu ako základný kapitál, nie ako neobmedzený priestor na rozvoj.

Téma „Healthy Soils for Healthy Cities“ nám pripomína, že pôda nie je len vidiecka záležitosť – je kľúčová aj pre mestá. Zdravá pôda znamená zdravé potraviny, zdravých ľudí a zdravé ekosystémy. Ochrana pôdy je ochranou života, či už na vidieku alebo v mestskom prostredí.