Polia pred Bratislavou, pri najdôležitejšej diaľnici v štáte, v minulosti slúžili na produkciu potravín. Dnes sa tu namiesto traktorov pohybujú kamióny s tovarom. Paradoxne, len niekoľko sto metrov od najnovšieho prírastku v podobe obrovských skladovacích priestorov sa pri autostráde nachádza nevyužívaný, no najmä zdevastovaný, hospodársky dvor. Len pred pár mesiacmi ho milosrdne, aspoň z časti, prekryli protihlukovou stenou.

Podobných príkladov sú na Slovensku stovky. Mení sa len účel stavieb. Raz sú to logistické parky, inokedy nákupné centrá či rodinné domy postavené bez občianskej vybavenosti, no zato obohnané obrovskými betónovými plotmi na okraji obcí, v blízkosti okresných miest. Podľa týchto príkladov nie je náš vzťah k poľnohospodárskej pôde príliš silný. Podľa Martina Kováča, štátneho tajomníka agrorezortu, ho môže ovplyvňovať rozdrobenosť pozemkového vlastníctva.

Pozemkové úpravy

„Pozemkové úpravy idú dosť pomaly. Je to skutočne handicap, keď je 90 percent obhospodarovaných plôch prenajatých. Potrebujeme zdynamizovať pozemkové úpravy. Komplexné pozemkové úpravy musia prebehnúť. V konečnom dôsledku ide o obnovu vzťahu k pôde. Keď viem, kde tú pôdu mám, je ten vzťah oveľa bližší,“ myslí si Martin Kováč.

Vláda sa pred časom zaviazala k pravidelnému schvaľovaniu zoznamu území pre pozemkové úpravy, aj k ich financovaniu. Do praxe sa však naplno tento záväzok nepremietol a hoci zoznamy schválené sú, financovanie a samotná realizácia zaostáva.

Martin Kováč na dnešnom podujatí portálu euractiv.sk sľuboval, že pripravovaný register užívacích vzťahov môže situácii pomôcť.

„Je to materiál, ktorý od nás požaduje Európska únia. Bol by to prostriedok, na základe ktorého by sme vedeli zdynamizovať aj pozemkové úpravy,“ hovorí štátny tajomník.

Neporiadok

Problém nie je len medzi pôdou konkrétnych vlastníkov a užívateľmi. Už roky sa na Slovenskom pozemkovom fonde kopia nepodpísané nájomné zmluvy. Existuje množstvo príkladov, keď poľnohospodári nemajú z dôvodu nefunkčnosti SPF roky podpísané zmluvy. Pôdu tak obhospodarujú a užívajú napríklad bez riadne zaplateného nájomného.

„Je neporiadok v užívacích vzťahoch a to je základ problému. Prináša to nestabilitu do podnikateľského prostredia. Nemôžeme tiež realizovať napríklad opatrenia, ktoré sú žiadúce. Napríklad krajinné prvky,“ hovorí Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.

Spoločná európska ochrana

V tejto chvíli, keď Slovensko nedokáže zabezpečiť ani základné predpoklady na fungovanie hospodárenia na pôde, žiadali slovenskí ministri Samuel Vlčan a Ján Budaj, vytvorenie spoločných európskych pravidiel na ochranu pôdy.

„Vďaka úsiliu slovenských ministrov sú pod výzvou podpísaní aj ďalší 12-ti európski ministri zodpovední za ochranu životného prostredia, lesov a pôdy. Iniciatíva ministrov je adresovaná výkonnému podpredsedovi Európskej komisie Fransovi Timmermansovi, komisárovi pre životné prostredie Virginijusovi Sinkevičiusovi a komisárovi pre poľnohospodárstvo Januszovi Wojciechowskemu,“ informoval v prvej polovici novembra 2021 tlačový odbor agrorezortu.

Ministri podpísaní pod výzvou požadovali nový legislatívny návrh na ochranu pôdy, ktorý bude v súlade s ochranou vody, ovzduším, biodiverzitou a tiež so Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ a Európskou zelenou dohodou.

„Ak nemáme rovnaké pravidlá, tak vytvárame nerovnováhu,“ súhlasí s iniciatívou slovenských ministrov Michal Wiezik, slovenský europoslanec (Renew Europe / Progresívne Slovensko).

Pôda nie je ovzdušie

Aj keby boli vlastnícke a užívacie vzťahy u nás vo väčšom poriadku, nebolo by napĺňanie odvážnych stratégií úplne jednoduché.

„Pôda je na rozdiel od ovzdušia a od vody v súkromnom vlastníctve. Pri súkromnom vlastníctve narážame na množstvo prvkov, ktoré je potrebné rešpektovať,“ uviedla Gabriela Fischerová, šéfka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia na envirorezorte.

U nás je však v majetkových a užívacích vzťahoch dlhodobý neporiadok a je malý zázrak, že aj napriek tomu stále dochádza zo strany Európskej komisie k vyplácaniu priamych platieb. Ján Jelen s tridsaťročnými skúsenosťami hospodárenia na pôde si to uvedomuje. Preto ešte pred dnešným podujatím poznamenal:

„Ak sa nezačnú vážne riešiť užívacie a majetkové vzťahy, tak celá diskusia o pôde nemá veľký zmyslel. Keď staviaš dom, tiež najskôr nepostavíš stavbu, neurobíš si záhradu a potom sa začneš zaujímať, či je to vôbec tvoj pozemok a či to máš dobre vymerané.“

Nová výstavba zatiaľ nie je témou

Marián Koreň, editor portálu euractiv.sk na podujatí pripomenul, že Slovensko od roku 1993 prišlo o 110 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy z dôvodu výstavby.

„Ide o celoeurópsky problém. Riešenie záberov pôdy sa však črtá až v roku 2050. Po tomto termíne ak dôjde k záberu pôdy, musí dôjsť zároveň aj k uvoľneniu pôdy niekde inde,“ vysvetľuje europoslanec Michal Wiezik.

Ten výstavbu obrovských plechových skladov prirovnal k barbarstvu. So štátnym tajomníkom agrorezortu sa zhodli, že poplatky za zábery pôdy by mali byť čo najvyššie.

„Jednoznačne je priestor posilniť reguláciu,“ povedal Martin Kováč.

Poľnohospodárska pôda sa stala významným artiklom a zúčastnení sa zhodli, že je potrebné ju chrániť. Škoda, že za diskusným stolom nesedel aj zástupca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá pozvánku na podujatie od organizátorov obdržala.