Čaká sa naň celé roky a to aj v snahe veriť tomu, že do užívacích vzťahov k pôde sa konečne zavedie poriadok. Zatiaľ čo jedna strana tvrdí, že sa tak stane, tá druhá hovorí o protiústavnosti a snahe dohodiť pozemky, na ktoré sa môžu poberať dotácie, úzkej skupine jednotlivcov a finančných skupín. Register užívacích vzťahov, ktorý by mal podľa návrhu zákona, ktorý sa dostal do parlamentu, vstúpiť do praxe až o vyše dva roky, sa stal opäť horúcou témou politických diskusií.

Poďme od začiatku

O potrebe registra užívacích vzťahov k pozemkom sa na Slovensku hovorí celé roky. Predbežnú informáciu o príprave zákona, ktorý by ho mal vniesť do praxe, zverejnilo ministerstvo pôdohospodárstva ešte v decembri 2024. Následne sa návrh zákona dostal do pripomienkového konania, v rámci ktorého bolo možné podať pripomienky od konca mája do 19. júna tohto roka.

Celkovo bolo vznesených 158 pripomienok, z toho 57 zásadných. Po rozporových konaniach sa napokon do návrhu zákona podarilo zapracovať 71 pripomienok, vrátane 27 zásadných, čiastočne akceptovaných bolo 27 pripomienok.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona schválila  20. augusta, následne sa dostal na septembrovú schôdzu parlamentu. Ten ho v prvom čítaní schválil v utorok 23. septembra, a to 79 hlasmi z prítomných 141 poslancov. Za hlasovali všetci prítomní zástupcovia klubov Smer – SD,  Hlasu – SD,  SNS, ako aj traja nezaradení poslanci. Proti boli členovia klubu KDH, ostatní sa hlasovania zdržali.

Protiústavnosť?

Práve po prvom čítaní návrhu v parlamente, hoci v rozprave veľký záujem nevzbudil, sa na margo navrhovaného registra užívacích vzťahov ozvali kritické hlasy. Tie hovoria najmä o protiústavnosti, legalizácii chaosu a presadzovaní práva silnejšieho. Dôvodom má byť systém, akým má register vzniknúť. Jeho správcom totiž síce bude ministerstvo pôdohospodárstva, avšak registrujúcim orgánom má byť okresný úrad, miestne príslušný podľa toho, kde sa pozemok nachádza.

„Ako sa uvádza hneď v úvode zákona, tento register má prednosť pred akoukoľvek inou evidenciou. Jednoduchá veta, ktorá znamená, že celý Kataster nehnuteľností, evidenciu vlastníckych vzťahov a práva vlastníkov, môžeme dať nabok. Zároveň tento zákon hovorí, že to, čo je registrované v tomto registri, netreba preukazovať pred orgánmi verejnej moci. To, čo zapíšu do tohto registra na nejakom Okresnom úrade, na základe návrhu žiadateľa, ktorý ani nemusí preukazovať pravdivosť toho, čo tvrdí, len pošle obálku s dokladmi tvrdiac, že celý okres Galanta môže obhospodarovať, ak sa tam pomýli nejaký úradník a vyznačí mu právo užívania, toto jeho právo bude musieť rešpektovať aj orgán verejnej moci, napríklad súd,“ upozornil Viliam Karas, podpredseda KDH.

Podľa neho by tak register takpovediac zaviedol systém „štát v štáte“. Kritika smeruje aj k tomu, že namiesto súdu, ktorý by o nároku užívať pozemok rozhodol, o tom bude rozhodovať práve príslušný okresný úrad.

„Diabol je v tom, že sa vylučuje kopec ustanovení z právneho poriadku – nebudú sa predvolávať svedkovia do posudzovania, či niekto právo má alebo nemá, nebudú sa ustanovovať znalci, nebudú sa robiť zápisnice z rozhodovaní a dokonca tam nebudú účastníci konania a ani vlastník pôdy, o ktorej sa bude jednať,“ uviedol Karas.

Právo prvého?

Na každý obhospodarovaný hektár pritom možno poberať aj dotácie. Každoročne o ne žiada približne 14 tisíc subjektov, len v prípade základnej platby na plochu ide o zhruba sto eur na hektár, ktoré úspešný žiadateľ dostane bez ohľadu na to, čo na danej parcele pestuje.

„Register užívacích vzťahov by mal byť jediný oprávnený register na poberanie dotácii. Dotácie môže získať iba ten, kto je zapísaný v registri. Takto zapísaný užívateľ rozhoduje prakticky o tom, aká činnosť sa bude vykonávať na danej parcele. Aj keď ju vlastní niekto iný. Vlastníctvo k pozemku ešte neznamená, že ho budete aj užívať a poberať dotácie, lebo ak si niekto Vaše pozemky zapíše do registra ako prvý, dotácie budú jeho,“ upozornil Jaroslav Karahuta, bývalý predseda Výboru NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vo svojom blogu na portáli sme.sk.

Poukazuje na to, že fungovanie registra v návrhu zákona je nastavené tak, že ak niekto svoj užívací vzťah k pozemku do registra zaeviduje, hoci aj neprávom, skutočný užívateľ či vlastník zostane na druhej koľaji.  Lehota na dokazovanie skutočného stavu je stanovená len na asi dva mesiace.

„Aj keď ste vedený v katastri ako vlastník pozemku a máte list vlastníctva, tak to nestačí, pretože register má na účely vyplácania podpôr prednosť pred Katastrom nehnuteľnosti.  Ak do 60 dní nebudete schopní preukázať svoje právo k pozemkom, bude ich užívať a dotácie bude poberať ten, kto sa zapíše do registra ako prvý.  Keď podávate žiadosť o register prenajímaných alebo vlastnených pozemkov a tieto Vaše pozemky sú už registrované na iného užívateľa (tzv. križovanie), máte 60 dní na to, aby ste preukázali svoje práva k pozemkom. Ak to do 60 dní nestihnete, tak definitívne získa užívacie právo na pozemok ten, kto si ich zapísal ako prvý,“ vysvetlil Karahuta.

S podpisom advokáta

Podľa samotného návrhu zákona návrh na zápis do registra (podobne ako na vykonanie zmien alebo výmaz údajov) podáva žiadateľ cez elektronický formulár, a to do 90 dní od vzniku vlastníckych vzťahov (prípadne ich zmien). Povinnou prílohou je geometrické a polohové určenie užívaného pozemku alebo jeho časti. Návrh predkladaný okresnému úradu musí obsahovať označenie užívateľa a oprávnenej osoby, označenie pozemku, údaje o práve užívania k pozemku a autorizáciu oprávnenou osobou. Zároveň je žiadateľ povinný viesť si elektronickú evidenciu ním obhospodarovaných pozemkov a evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom, ktorú na požiadanie musí sprístupniť registrujúcemu okresnému úradu.

„Žiadateľ je povinný uviesť v návrhu na zápis pravdivé a úplné údaje,“ píše sa v návrhu zákona.

Spomínanou oprávnenou osobou, ktorá má vykonať autorizáciu návrhu žiadateľa, má byť advokát. Ten má svojou autorizáciou preveriť, či návrh obsahuje vyššie spomínané informácie a povinné prílohy.

„Jeho úlohou nebude kontrolovať obsahovú a vecnú správnosť údajov uvedených v žiadosti. Jeho úlohou, za ktorú si dobre zaplatíte, je administratívna kontrola, či Vaša žiadosť obsahuje tie tabuľky a tie prílohy, ktoré od Vás požaduje štát. Malý farmár, ktorý má problém kúpiť si naftu, sa radšej vzdá dotácii alebo skončí s farmárčením, ako by mal zaplatiť kopu peňazí za formálny podpis,“ uviedol Karahuta.

Ministerská spokojnosť

Na rozdiel od kritikov, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka schválenie návrhu zákona v prvom čítaní v parlamente označilo za kľúčový krok.

„Register bude elektronickým nástrojom, ktorý prinesie prehľadnú evidenciu užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde. Jeho cieľom je odstrániť duplicity a spory pri vyplácaní priamych platieb, zjednodušiť administratívne procesy a zabezpečiť, aby podpora v podobe finančných prostriedkov smerovala len k reálnym užívateľom pôdy. Tento krok predstavuje zásadnú reformu systému, ktorý bol roky kritizovaný za neprehľadnosť,“ uvádza sa v tlačovej správe, ktorú rezort rozoslal v utorok médiám.

A čo odozvy z praxe?

Po zavedení registra užívacích vzťahov k pozemkom volajú poľnohospodári dlhodobo. Aktuálny návrh sa v pripomienkovom konaní stretol s viacerými výčitkami, hoci obavy o to, že pri zápisoch a možnosti čerpať dotácie na zaregistrované hektáre pôjde o boj silnejšieho so slabším a prvého s druhým, z predložených pripomienok nevyplývajú. Aj v nich sa však našla kritika toho, že register majú mať na starosti práve okresné úrady.

„Žiadame, aby registrujúcim orgánom bola Pôdohospodárska platobná agentúra, prípadne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V roku 2025 bolo 13 896 žiadateľov o priame platby. Vzhľadom na uvedený počet žiadateľov je nepredstaviteľné, aby okresné úrady v sídle kraja stíhali vykonávať zápis alebo výmaz údajov z registra. Okrem toho okresné úrady v sídle kraja nemajú personálne kapacity, ani softvérové vybavenie na plnenie tejto úlohy,“ požadovala napríklad Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v jednej z pripomienok k návrhu zákona.

Rovnakú pripomienku predložila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorej členom je aj SPPK. Rezort ju neakceptoval.

„PPA z dôvodu, že poskytuje priame platby a dotácie, nemôže byť registrujúcim orgánom. Ministerstvo taktiež nemôže byť registrujúcim orgánom z dôvodu, že riadi PPA. PPA nie je orgán štátnej správy. Z týchto dôvodov a z hľadiska svojich kompetencií je najlepšie riešenie problematiku zveriť okresnému úradu,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva vo vyhodnotení pripomienkového konania.

Návrh prešiel prvým čítaním hladko aj napriek výzve kritikov na jeho stiahnutie. Do 10. októbra ho má prerokovať Ústavnoprávny výbor aj Výbor NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Následne sa do pléna vráti v druhom čítaní – očakávať to možno počas októbrovej schôdze parlamentu. Ak bude zákon schválený a podpíše ho prezident, do platnosti vstúpi v januári 2028.