V systéme pozemkových úprav zrejme u nás nastanú zmeny. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka totiž chystá nový zákon, ktorý bude proces komasácií upravovať. Vyplýva to z predbežnej informácie, ktorú rezort zverejnil.

„Cieľom nového zákona je v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 komplexné prepracovanie právnej úpravy v nadväznosti na pokračovanie procesov komplexných pozemkových úprav,“ uvádza sa v dokumente.

Krok odôvodňuje tým, že v súčasnosti platný zákon je nedostatočný.

„Súčasná právna úprava zákona už nezohľadňuje aktuálne potreby aplikačnej praxe, ktoré sa prejavujú v konaniach o pozemkových úpravách.“

Do prípravy návrhu nového zákona sa môže zapojiť aj verejnosť – a to zasielaním podnetov a návrhov na sekciu legislatívy na ministerstve pôdohospodárstva. To predpokladá, že výsledný návrh sa dostane do pripomienkového konania v auguste tohto roka.

Konzultácie

V Pláne legislatívnych úloh vlády je návrh nového zákona naplánovaný na december 2026.

„V jednom balíku s ním prídu ďalšie dva kľúčové zákony – o Slovenskom pozemkovom fonde a o nezistených vlastníkoch,“ vysvetlil Vladimír Uhlík, predseda predstavenstva Komory pozemkových úprav SR.

K predbežnej informácii k návrhu zákona o pozemkových úpravách sa vyjadrili celkovo štyri subjekty – všetky s obdobnou požiadavkou.

„Žiadame o zorganizovanie konzultácie za účasti SPPK, nakoľko pripravovaný zákon bude mať významný vplyv na slovenské poľnohospodárske subjekty,“ vyjadrila sa Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Okrem nej žiadosť predložilo Združenie mladých farmárov na Slovensku, Klub 500 a Republiková únia zamestnávateľov.

Prvé rokovania o podobe zákona už ministerstvo začalo.

„Momentálne prebiehajú konzultácie k návrhu zákona o pozemkových úpravách, na ktorých Komora pozemkových úprav SR ako kľúčový zástupca odborníkov z praxe, úzko spolupracuje s ministerstvom spolu s Komorou geodetov a kartografov a Zamestnávateľským zväzom geodézie a kartografie. V pondelok 30. marca 2026 sme na rokovaní na ministerstve predložili podrobný materiál s identifikovanými nedostatkami súčasného zákona, našimi návrhmi na zmeny a víziou obsahu nového právneho predpisu,“ vysvetlil Vladimír Uhlík z Komory pozemkových úprav.

Súčasný zákon o pozemkových úpravách je platný od 19. augusta 1991.

„Trpí tzv. legislatívnym nánosom v dôsledku 43 novelizácií. Na rozdiel od Českej republiky, kde bol po roku 1993 nahradený úplne novým právnym kódexom, obsahuje archaické pojmy, odkazy na neexistujúce predpisy v poznámkach pod čiarou a neprehľadnú štruktúru s 13 dôvodmi na vykonanie pozemkových úprav,“ uviedol Uhlík.

Tie podľa neho nepopisujú skutočné dôvody.

„Sú to len situácie, v ktorých je nutné usporiadať vlastníctvo, aby bolo možné vykonať opatrenia na odstránenie neželaného stavu, ktorým neusporiadané vlastníctvo stojí v ceste. Hlavným a jediným dôvodom pozemkových úprav zostáva racionálne usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, odstránenie prekážok ich výkonu spôsobených neaktuálnym katastrálnym operátom, nevyhovujúcim technickým stavom katastrálneho operátu a extrémnou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva,“ skonštatoval predseda predstavenstva komory pozemkových úprav SR.

Nevyhnutnosť zmeny

Odborníci starému zákonu vyčítajú neaktuálnosť a neprehľadnosť. Zákon neobsahuje jasné členenie jednotlivých etáp projektov pozemkových úprav a je terminologicky nejednotný.

„Ako odborníci vieme pozemkové úpravy vykonávať aj v rámci súčasného zákona, no na ich výrazné urýchlenie a zvýšenie efektivity je nevyhnutná legislatívna zmena,“ vysvetlil Uhlík.

Prekážkou efektívnejšieho vykonávania pozemkových úprav je však podľa neho aj organizácia štátnej správy na Slovensku.

„Jej ústredným orgánom na úseku pozemkových úprav je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale jeho výkonné orgány – pozemkové a lesné odbory, ktoré vykonávajú funkciu správneho orgánu voči projektom pozemkových úprav, patria pod Ministerstvo vnútra SR. Tento model všeobecnej štátnej správy nefunguje dobre, ministerstvo riadi svoje orgány len metodicky a nie priamo. Teda nemôže priamo ovplyvňovať personálnu agendu ani technické vybavenie. Takisto orgány na úseku katastra nehnuteľností sú zaradené do všeobecnej štátnej správy. Teda ústredný orgán Úrad geodézie, kartografie a katastra SR priamo neriadi katastrálne odbory, s ktorými musíme veľmi úzko spolupracovať, pretože projekt pozemkových úprav vychádza z údajov katastra nehnuteľností a na konci sa do katastra nehnuteľností zapisuje. Tu by sme dali do pozornosti český model, ktorý vytvoril jeden ústredný orgán štátnej správy – Štátny pozemkový úrad, ktorý riadi vykonávanie pozemkových úprav v Českej republike,“ uvádza odborník.

Nutnosť vykonávania komasácií

Okrem nového zákona Komora považuje za nevyhnutné aktualizovať aj technické predpisy a vypracovať novú metodiku na vykonávanie pozemkových úprav, ktorá detailne stanovuje postupy spracovania jednotlivých etáp projektu.

„Najdôležitejšie však zostáva pravidelné a kontinuálne obstarávanie pozemkových úprav zo strany štátu na celom území Slovenska.  Zadávanie a vypracovanie projektov pozemkových úprav privíta celá verejnosť, obce, VÚC, štátne orgány a obyvatelia aj firmy. Samozrejme, to si vyžaduje pravidelné financovanie zo strany štátu – či už zo štátneho rozpočtu, respektíve aj s využitím fondov európskej únie,“ dodal Uhlík.

Vlani rezort pôdohospodárstva vyhlásil verejné obstarávanie na pozemkové úpravy v 93 katastrálnych územiach, rozdelených do troch oblastí.

„Projekty v STREDE bežia od januára 2026, na ZÁPADE sú zmluvy podpísané so štartom od 1. mája 2026 a VÝCHOD je vo vyhodnocovaní. Ministerstvo plánuje v roku 2026 ďalšie dve verejné obstarávania na 240 projektov (územia z rokov 2021 – 2022), čím čiastočne doháňa sklz oproti pôvodnému plánu z roku 2019, kde je v zásobníku 720 území na roky 2021 – 2026 (po 120 ročne),“ spresnil Vladimír Uhlík.

Na Slovensku je celkovo 3 559 katastrálnych území. Pozemkové úpravy sú ukončené len na pätnástich percentách z nich.