Poľnohospodárske družstvá na Liptove prestávajú pestovať zemiaky. V minulosti boli zemiaky jednou z hlavných plodín pestovania pre všetky poľnohospodárske družstvá na Liptove. Momentálne sa pestovanie zemiakov takmer úplne presunulo z Liptova na južné Slovensko. Pre TASR to uviedol predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová a podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček.
Holandský farmár Hendrik Jan Ten Cate na extrémne sucho v roku 2018 nikdy nezabudne. S farmármi z okolia vtedy spoločne investovali do zariadení, ktorými čerpali vodu z kanálov a rozdeľovali si ju na svoje polia. Boli to náročné práce o on pri nich spadol do kanála a zlomil si ruku. Napriek všetkej námahe sa mu urodila len asi desatina množstva cibule, ako máva bežne.
Problém sucha rezonuje na Slovensku už niekoľko týždňov. V mnohých oblastiach ako suchú hodnotia poľnohospodári aj uplynulú zimu, jar sa inak ako suchá charakterizovať ani nedá. Potvrdzuje to aj monitoring a analýzy Slovenského hydrometeorologického ústavu. Úhrny zrážok za posledných 5 mesiacov – teda od začiatku decembra 2025 do konca apríla 2026, dosahujú rekordne nízku úroveň. Situácia pre rozvoj sucha v tomto roku je teda horšia, ako v roku 2022, kedy suché podmienky tiež výrazne úradovali.
Až 80 percent územia Slovenska trpí nejakou formou sucha. Vyplýva to z analýzy zverejnenej na stránke intersucho.sk. Podľa nej je intenzita sucha na Slovensku rôzna – od začínajúceho cez mierneho až po výrazné a extrémne. Posledné menované, extrémne sucho, zasahovalo na konci minulého týždňa 16 percent územia. Nakoľko zrážky v uplynulých dňoch neprišli, dá sa predpokladať, že situácia sa ešte o čosi zhoršila.
Ceny plodín sa kvôli dlhodobému uzavretiu Hormuzského prielivu a extrémnemu počasiu dostali najvyššie za takmer tri roky. Index agentúry Bloomberg, ktorý sleduje desať najpredávanejších plodín na svete, sa tretí mesiac po sebe vyšplhal na najvyššiu úroveň od novembra 2023. To je výrazný posun proti obdobiu pred vojnou, keď ceny väčšiny plodín tlačili nadol značné zásoby a vysoké úrody.
Farma Český chřest v Hostíně u Vojkovic v stredných Čechách dnes začala špargľovú sezónu. Zvýši produkciu zelenej špargle, o ktorú rastie záujem. V najbližších týždňoch chystá aj spustenie prevádzky na spracovanie špargle, aby sa jej darilo maximálne využiť úrodu. Produkčná plocha síce tento rok klesne z vlaňajších asi 190 hektárov na tohtoročných 175, ale celkový výnos môže medziročne stúpnuť vďaka novým výsadbám s vyššími úrodami na približne 270 ton. Cena bielej špargle sa oproti vlaňajšku nezmení, u zelenej mierne stúpne. Dôvodom je hlavne rast nákladov spôsobený zdražením nafty a hnojív, povedal dnes novinárom za spoločnosť Český chřest Jiří Šafář.
V Čechách sa v posledných týždňoch rozširuje sucho, susedné Poľsko je na tom ešte horšie, pretože v jeho prípade ide už o plošný problém. Podľa Lenky Bartošovej z Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR - Czechglobe je vyschnutá predovšetkým vrstva do 40 centimetrov. V hlbších vrstvách voda ešte je, aj keď je jej výrazne menej, ako je obvyklé, povedala pre ČTK. Rozsah a intenzitu sucha je vidieť okrem iného v aplikácii Windy.com.
Svetelný pylón s cenami pohonných hmôt pred každou čerpacou stanicou v Brazílii informuje, že najlacnejšou možnosťou pre motoristov je tankovať etanol. Juhoamerická krajina vsadila na palivo vyrobené z cukrovej trstiny pred päťdesiatimi rokmi a dnes ho dokáže stopercentne využiť väčšina osobných a ľahkých úžitkových automobilov. Výroba etanolu zároveň výrazne podporuje poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel a zásadne mení zaužívané pestovateľské postupy v tamojšom výskume.
Drony sa stávajú čoraz bežnejším pomocníkom českých poľnohospodárov. Pomáhajú s monitoringom stavu porastov, na základe ktorého je možné oveľa efektívnejšie aplikovať postreky či hnojivá. Vyhľadávajú tiež srnčatá na lúkach pred kosbou krmovín. A pomáhajú aj so samotnou aplikáciou hnojív či postrekov na horšie dostupných miestach, povedal ČTK na brnianskom veľtrhu Agrishow, konateľ firmy Agroscan z Hrotovic na Vysočine, Vítězslav Škoda.
S jarnými mrazmi bojujú v Poľnohospodárskom družstve (PD) Čachtice v okrese Nové Mesto nad Váhom už niekoľko rokov. Najháklivejšie na nízke teploty sú najmä marhule, ale aj broskyne a hrušky. Opatrenia na ochranu pred mrazmi spustili aj tento rok. TASR o tom informoval predseda družstva Marcel Nešťák.
Slovenskí ovocinári začali s intenzívnou ochranou ovocných stromov. Obdobie jarných nočných mrazov sa už začalo, čo je každoročnou výzvou pre pestovateľov. Cieľom je ochrániť čo najviac kvitnúcich stromov tak, aby sa podarilo vypestovať maximum slovenského ovocia a zmierniť tak mimoriadne silný tlak dovážaných produktov zo zahraničia. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Poľnohospodárske družstvo Vlára Nemšová (okres Trenčín), okrem toho, že chová holsteinské dojnice s najvyššou priemernou úžitkovosťou na Slovensku - 13 176 kilogramov, udržiava aj jedinú chmeľnicu v krajine. Ak sa v prvovýrobe mlieka dostali na pomyselný vrchol, tak slovenské chmeliarstvo udržujú pri živote už len oni. Poslední pestovatelia chmeľu skončili pred približne piatimi rokmi, no úpadok jeho pestovania začal oveľa skôr. Ešte v roku vzniku Slovenskej republiky sa chmeľ pestoval na 1 300 hektároch, dnes zostáva posledných 37 hektárov v Nemšovej. Napriek tomu jediný slovenský pestovateľ nevníma produkciu pre pivovarnícky priemysel ako odsúdenú na zánik. Podnikajú všetky kroky k tomu, aby dali chmeliarstvu perspektívu a logiku.
Najkomentovanejšie za 7 dní