Na českej Vysočine začínajú poľnohospodári zberať zemiaky, ktoré teraz dodávajú hlavne do škrobární, ktoré začali novú výrobnú kampaň. V tradične zemiakárskom kraji sa pestujú prevažne neskoršie odrody, ktorých zber sa naplno začína v septembri. Výnosy sa na jednotlivých miestach líšia podľa množstva zrážok. Odhadovať celkovú úrodu je predčasné, ale podľa doterajších výsledkov to vyzerá, že bude podstatne nižšia ako vlani, povedal dnes ČTK predseda Českého zemiakárskeho zväzu Josef Králíček.
Do školského programu dodávania ovocia, zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov pribudnú od nového školského roka nové druhy výrobkov a upravia sa paušálne výšky dotácií podľa reálnych trhových cien. Zavedie sa aj nový mechanizmus, ktorý má zamedziť prepadávaniu nevyčerpaných peňazí. Vyplýva to z nariadenia, ktoré v stredu schválila vláda.
Extrémne sucho ostalo v Prešovskom a Košickom kraji a ojedinele aj na Podunajskej nížine a Ponitrí. V hlbšej vrstve pôdy je extrémne sucho stále na približne dvoch tretinách územia. Na svojom webe o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) s tým, že situácia sa zlepšila hlavne na západnom a strednom Slovensku.
Slovenskí pestovatelia paradajok hlásia pre extrémne horúčavy pokles produkcie o 20 až 30 %. Problémom pritom nie je nedostatok vody. Rastliny v skleníkoch čoraz horšie zvládajú dlhé obdobia vysokých teplôt, čo sa prejavuje menšou úrodou, horšou kvalitou plodov a napokon aj vyššími cenami pre spotrebiteľov. Uviedol to Peter Zubaľ, predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska (ZZZS).
Keď v USA v roku 1923 Henry A. Wallace, ktorý sa neskôr stal viceprezidentom, vytvoril svoj prvý komerčne predávaný hybrid kukurice, farmári boli spočiatku skeptickí. Vlastnosti takejto plodiny neboli také nadpriemerné, aby prekonali hendikep - nutnosť kupovať si každý rok nové osivo a nemôcť si ho odkladať z vlastnej úrody. Názor zmenili až keď si pri veľkých suchách v 30. rokoch minulého storočia viedla hybridná kukurica lepšie. Na konci tridsiatych rokov už bolo v USA (podľa USDA) hybridným osivom kukurice osiatych 22,5 percenta plôch a o desať rokov neskôr to bolo dokonca 78 percent výmery kukurice.
Slovenská akadémia vied (SAV) prostredníctvom Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV podporuje využitie nových genómových techník (NGT) v poľnohospodárstve a potravinárstve v podobe, ktorú 17. júna 2026 schválil Európsky parlament. SAV tak reaguje na vyústenie odborného posudzovania, do ktorého sa zapojili vedci zo 150 inštitúcií z 25 európskych krajín, a vyzýva na aktívne zapojenie Slovenska do výskumu a šľachtenia, nielen do kontroly dovážaných produktov. Požiadavku SAV podporuje aj Slovenská šľachtiteľská a semenárska asociácia (SŠSA).
Na pohľad to často nevidno, ale drony ukazujú žalostný výjav. Začiatkom augusta, keď sa teploty pohybovali okolo štyridsiatky, prichádzalo Maďarsko denne v priemere o 200-tisíc ton kukurice, toľko jej podľa Tamása Petőháziho, predsedu Národného zväzu pestovateľov obilia (GOSZ), slnko denne doslova spálilo. Popri slnečnici je kukurica plodinou najväčšmi postihnutou tohtoročným suchom a teplom.
Dlhotrvajúce sucho, ktoré zasiahlo veľké časti Nemecka, má vážny vplyv na tohtoročnú letnú úrodu. Od začiatku sucha v polovici júna sa stratili približne tri milióny ton obilia a repky, oznámilo vo štvrtok odvetvové združenie Deutsche Raiffeisenverband (DRV), ktoré zastupuje vyše 1600 družstevných podnikov pôsobiacich v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi produktmi a ich spracovania. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Poľnohospodári za tohtoročnú nižšiu úrodu nedostanú zaplatené dostatok peňazí na pokrytie nákladov, hrozí im pokles tržieb o miliardy českých korún. Na otázku ČTK to dnes uviedli mimovládne poľnohospodárske organizácie. Agrárna komora ČR vyčíslila tohtoročný pokles tržieb na 330 až 410 miliónov eur (8 až 10 miliárd Kč). Podľa odborníkov síce môže cena pšenice vzrásť, podniky si však často nemôžu dovoliť čakať na lepšiu cenu.

Najkomentovanejšie za 7 dní