Lacnejšie dovozy zo zahraničia, málo sezónnych pracovníkov aj zmena klímy – aj to sú faktory, ktoré neustále vplývajú na slovenských ovocinárov. Uplynulý rok bol pre nich z hľadiska produkcie úspešný, do budúcna pred nimi stojí najmä otázka zmeny klímy. V rozhovore viac prezradil prezident Ovocinárskej únie SR Marián Varga.
Na Slovensku máme v súčasnosti už tri skupiny – konvíviá Slow Food. Zasadzujú sa za uchovanie tradičných plodín či plemien v poľnohospodárstve a receptúr pri výrobe potravín. Konvívium Slow Food Žitava vzniklo v decembri 2024 a bude mať centrum na ekologickej farme Bottkovcov v Kravanoch nad Dunajom (okres Komárno). Nachádza sa na juhu Slovenska na brehoch Dunaja, v ktorého okolí je veľa chránených území.
Slovenské vína dosahujú úspechy na medzinárodných súťažiach. Zatiaľ čo z kvalitatívnej stránky sa im darí, z pohľadu kvantity čísla v minulých rokoch producentov nepotešili. Výnimkou nebol ani uplynulý rok 2024. Klimatická zmena, konkurencieschopnosť a nutnosť investícií zostávajú v sektore vinohradníctva a vinárstva pálčivými témami. Viac v rozhovore prezradila výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková.
Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska považuje za pozitívne v roku 2024 dostatočné množstvo dažďových zrážok, a to v prvom polroku 2024, a tým aj optimálne podmienky pre osev a počiatočný rast cukrovej repy. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Téma závlah a potreby ich rozvoja je na Slovensku nielen častou, ale aj pomerne obľúbenou. Konštatovania, že u nás klesá rozloha zavlažovanej plochy, že pre klimatickú zmenu je nutné zavlažovanie opäť rozbehnúť, a že sa do závlahových sústav bude investovať, mohli poľnohospodári počuť za uplynulé roky od každého ministra pôdohospodárstva. Výnimkou nie je ani ten súčasný, o čom svedčí aj programové vyhlásenie aktuálnej vlády.
Výrazne nižšia sebestačnosť ako pred rokmi, zanedbané závlahové systémy, čoraz väčší vplyv klimatickej zmeny, problémy so zháňaním zamestnancov a nižšia konkurencieschopnosť oproti zahraničiu. Aj to sú výzvy, s ktorými bojujú pestovatelia v rámci špeciálnej rastlinnej výroby. Ovocinári, zeleninári, zemiakari a vinohradníci sa o budúcnosti sektora rozprávajú od utorka (26. november 2024) na tradičnom dvojdňovom seminári v Mojmírovciach.
Poľsko sa usiluje od roku 2006 zaviesť do platnosti postupný zákaz kŕmenia zvierat GMO (geneticky modifikované organizmy) krmivami. Uplatnenie zákona z roku 2006 bolo pred mesiacom opäť posunuté o päť rokov. Pôvodne mal vstúpiť do platnosti už od januára 2025, no stane sa tak až od januára 2030 na základe nariadenia, ktoré podpísal Prezident Andrzej Duda, informuje portál tvpworld.com.
Akcie nemeckého agrochemického a farmaceutického koncernu Bayer zaznamenali v utorok pokles o viac než desatinu, pričom sa dostali na najnižšiu úroveň za posledné dve desaťročia. Reagovali tak na výsledky hospodárenia za 3. štvrťrok, keď spoločnosť oznámila čistú stratu a v prípade upraveného zisku EBITDA výsledky zaostali za očakávaniami. Informovali o tom agentúra Reuters a portál RTTNews.
O Mělnický chren, ktorý pestuje spoločnosť Český chřest (Česká špargľa) v Stredočeskom kraji je záujem. S ročnou produkciou dosahujúcou 150 ton pokrývajú zhruba tretinu domáceho predaja. V Česku sa ročne v obchodnej sieti predá okolo 400 ton chrenu. Rozdiel pokrýva hlavne chren dovážaný z Maďarska. Cieľom farmárov zo stredných Čiech je nielen chren pestovať, ale začať ho aj spracovávať, čo zvýši využitie vypestovaných rastlín. Novinárom to pri dnešnom začatí druhého zberu chrenu povedal zakladateľ spoločnosti Česká špargľa a značky Mělnický chren Jiří Šafář.
Najkomentovanejšie za 7 dní