Poľnohospodárske družstvo Vlára Nemšová (okres Trenčín), okrem toho, že chová holsteinské dojnice s najvyššou priemernou úžitkovosťou na Slovensku – 13 176 kilogramov, udržiava aj jedinú chmeľnicu v krajine. Ak sa v prvovýrobe mlieka dostali na pomyselný vrchol, tak slovenské chmeliarstvo udržujú pri živote už len oni. Poslední pestovatelia chmeľu skončili pred približne piatimi rokmi, no úpadok jeho pestovania začal oveľa skôr. Ešte v roku vzniku Slovenskej republiky sa chmeľ pestoval na 1 300 hektároch, dnes zostáva posledných 37 hektárov v Nemšovej. Napriek tomu jediný slovenský pestovateľ nevníma produkciu pre pivovarnícky priemysel ako odsúdenú na zánik. Podnikajú všetky kroky k tomu, aby dali chmeliarstvu perspektívu a logiku.

Smerom k peletám

Chmeľ dodávajú obom nadnárodným pivovarom v Hurbanove aj vo Veľkom Šariši. Okrem toho zabezpečujú chmeľ pre pivovar v Banskej Bystrici a ďalších asi 15 remeselných pivovarov na Slovensku.

K atraktivite ich produkcie prispeje, že v tomto roku začali s prípravou budovania peletizačnej linky, na ktorej konci bude chmeľ vo forme granulátu. Forma peliet je z hľadiska technologických procesov pre mnohé súčasné pivovary vhodnejšia.

„Chmeľ v žochoch je polotovar, ktorý musí prejsť do finálneho produktu. Granulát je vstupná surovina do pivovarov, ale dá sa využiť aj inde. V kozmetickom priemysle či vo výrobe ďalších nápojov,“ vysvetľuje Branislav Židek, predseda predstavenstva PD Vlára Nemšová.

Investície do pestovania chmeľu prebiehali aj v minulosti. Najnovšie rozšírili pestovateľské výmery o 2 hektáre a dostali pod závlahu 16 hektárov chmeľníc. Menšiu časť predvlani a desať hektárov, za pomoci eurofondov, vlani.

„Našim cieľom je budovať obchodné vzťahy tak, aby bola Nemšová lokálnym dodávateľom chmeľu na Slovensku. Aby sme si mohli povedať, že slovenské pivo obsahuje náš jačmeň aj chmeľ,“ vysvetľuje Branislav Židek.

Investície sú značné

Do budúcnosti by radi rozšírili pestovanie chmeľu o ďalších desať hektárov. Aj celé pozberové spracovanie orientujú na to, že produkcia chmeľu bude v budúcnosti z výmery 50 hektárov. Založenie chmeľníc si vyžaduje náklady na jeden hektár medzi 35 a 40-tisíc eur.

„Investovať do chmeľníc nestačí. Okrem toho je dôležité, aby pestovatelia mali vybudované spracovanie, to znamená, česačku, sušičku a lis na žochy. Táto technológia je skoro v hodnote jeden milión eur,“ vymenúva potreby pestovateľov Branislav Židek.

Upozorňuje, že pri chmele je dôležité rýchle spracovanie a preto ideálna dopravná vzdialenosť k pozberovej linke dosahuje približne 10 kilometrov. Zdieľanie takýchto zariadení s poľnohospodármi v okolí má preto svoje limity, no v Nemšovej by sa mu nebránili.

Náročný na prácu

V ostatnom období ceny chmeľu na trhu vzrástli a pri priemerných úrodách dosahujú na Považí tržby z hektára na úrovni 10 až 12 tisíc eur. Samozrejme, náklady na ľudskú prácu sú výrazné. Prvé sezónne obdobie začína v týchto dňoch, keď sa objavujú výhony chmeľu. Tridsaťpäť brigádnikov už čoskoro začne „zapichovať drôty“ a uväzovať rastliny. Druhé obdobie náročné na ľudskú prácu nastáva v čase zberu, keď býva v nemšovských chmeľniciach približne 25 až 30 brigádnikov. Proces zberu prebieha 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Celkovo zber trvá približne tri až štyri týždne.

V Nemšovej zatiaľ nemajú s pracovnou silou také problémy, ako českí chmeliari. Pred necelým týždňom Česká tlačová kancelária informovala, že vešanie vodičov chmeľu a následné navádzanie rastlín realizujú najmä agentúrni pracovníci zo Slovenska, Rumunska, Bulharska, ale aj Vietnamu, Mongolska či Filipín.

„U nás sú to buď ľudia z okolia alebo brigádnici z východného Slovenska,“ hovorí predseda družstva.

Rozbité väzby

Oproti českým pestovateľom majú poslední slovenskí producenti jednu zásadnú nevýhodu. Nemajú možnosť sa oprieť o dodávateľov, odberateľov či širšie zázemie, ktoré by rozvinutý segment pestovania ponúkal. Sú sami a padajú na nich aj problémy, ktoré si v iných sektoroch dokážeme ťažko predstaviť.

Napríklad registráciu chemického prípravku, ktorý je v Českej republike bežne dostupný pre pestovateľov chmeľu, si musí jediný slovenský pestovateľ zabezpečiť sám. Predtým ho ale čaká legislatívna tortúra, ktorá podľa nemšovských poľnohospodárov nezriedka trvá aj trištvrte roka.

Podobne je to aj v zdieľaní informácií či poznatkov. Tu sa obracajú na českých chmeliarov. Veľa si momentálne po vybudovaní závlah sľubujú od technológie meteostaníc, ktoré inštalujú v spolupráci s Plzeňským Prazdrojom. Technológia okrem zrážok či údajov o počasí zabezpečuje aj informácie o pôdnej vlhkosti a tie posúva do aplikácie PRO CHMEL. Užívateľ získava informáciu, kedy porast zavlažovať.

„Znalosti, ktoré sme získali za posledných päť rokov v Českej republike, teraz prinášame na Slovensko. Chceme tak pomôcť k udržateľnému pestovaniu a stabilizácii množstva aj kvality slovenského chmeľu,“ hovorí Jakub Zaoral, manažér udržateľnosti Plzeňského Prazdroja.

Poradca v aplikácii

Od závlah si v Nemšovej veľa sľubujú. Rozdiely v úrodách sú v dôsledku klimatických výkyvov závratné. Priemerky v jednotlivých rokoch sa pohybujú od 0,3 tony až po 1,6 tony chmeľu z hektára.

„Aplikácia PRO CHMEL pracuje aj so všeobecne platnými výsledkami z Česka – analýzou pôdy i dátami, ktoré boli získané pomocou „chmeľového EKG“. To sú senzory umiestnené priamo na rastline, ktoré merali prietok miazgy a vplyv počasia na rast chmeľu,“ dopĺňa Jakub Zaoral.

Jadrom aplikácie sú odporúčania týkajúce sa zavlažovania s ohľadom na cielený výnos a alfa kyseliny chmeľu. Aplikácia je zadarmo k dispozícii celej českej a teraz aj slovenskej chmeliarskej komunite a má za cieľ lepšie porozumieť potrebám chmeľu.

V Nemšovej sa sústreďujú na pestovanie Žateckého poloskorého červenáku. S cieľom rozšíriť portfólio uvažujú o obohatení odrodovej skladby, čo by im umožnilo získať nových klientov a zároveň posilniť stabilitu pestovania takmer zaniknutej plodiny na Slovensku a dať jej novú perspektívu.