Talianske vinárstva čelia nadmerným zásobám vína. Stav zásob vína len niekoľko mesiacov pred vinobraním sa dostal na štvorročné maximum a dosiahol 46 miliónov hektolitrov vína, ukazujú údaje tamojšieho ministerstva pôdohospodárstva. To je viac, než koľko predstavovala vlaňajšia produkcia, uviedla Talianska jednota vín (Uiv).
Suché počasie umožnilo juhomoravským poľnohospodárom žať prakticky bez prestávky už od predposledného júnového týždňa a k dnešnému dňu majú zožatých vyše polovicu plôch s obilninami a takmer polovicu plôch s repkou. V porovnaní s ostatnými krajmi v Českej republike majú značný náskok. Výnosy sú však v dôsledku dlhotrvajúceho sucha podpriemerné, takéto nízke boli naposledy v suchých rokoch 2018 a 2019. Vyplýva to z údajov, ktoré v pondelok zverejnilo české ministerstvo poľnohospodárstva.
Výmery tvrdej pšenice na Slovensku, používanej na výrobu cestovín, v ostatných rokoch rástli. Ak ešte v roku 2020 dosahovali zberové plochy ozimnej tvrdej pšenice 32 tisíc hektárov, vlani to už bolo 86 tisíc hektárov. Nárast bol kontinuálny a dôvodom bol najmä rozdiel v cene oproti mäkkej pšenici. V minulom roku sa však cenová prémia za pestovanie žiadanej obilniny znížila a reakcia prišla aj zo strany poľnohospodárov. Ozimnej tvrdej pšenice osiali podľa údajov Štatistického úradu len 77 661 hektárov. Časť plôch tvrdej pšenice osievajú poľnohospodári aj jarnými odrodami, v konečnom rozsahu však ide len o jednotky tisíc hektárov. Presná výmera zatiaľ nie je zrejmá, štatistici jarné osevy zverejňujú až v závere júla.
Úrody ozimného jačmeňa vychádzajú spomedzi hlavných pestovaných obilnín zatiaľ najlepšie. Rozdiel vo výnosoch medzi mäkkou a tvrdou pšenicou dosahuje 0,3 tony z hektára v neprospech mäkkej pšenice. Poľnohospodári navyše nie sú spokojní s nízkymi cenami rastlinných komodít. Vyplýva to z prieskumu, ktorý portál poľnoinfo.sk realizoval medzi pravidelnými čitateľmi odoberajúcimi náš každodenný newsletter. Do prieskumu sa zapojilo 33 poľnohospodárskych subjektov.
Českí poľnohospodári pre tento rok odhadujú v dôsledku sucha v krajine o 10 až 40 percent nižšie výnosy v porovnaní s priemerom za posledné tri roky. Tohtoročné sucho je najvýraznejšie na Morave a pripomína situáciu z roku 2012, keď chýbala snehová pokrývka a nasledovala suchá jar. Krátkodobé búrky síce lokálne situáciu zlepšujú, hlbšie vrstvy pôdy ale zostávajú výrazne vyschnuté. Vyplýva to z rozhovoru s klimatológom Pavlom Zahradníčkom z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR (AV ČR), ktorý ČTK poskytla AV ČR.
Prvé odhady naznačujú, že úroda hustosiatych obilnín bude medziročne nižšia až o 17 % a repky o takmer 8 %. Za poklesom produkcie stoja predovšetkým slabšie očakávané hektárové výnosy, zatiaľ čo výmera osiatych plôch sa zmenila len mierne. Vyplýva to z prvého odhadu úrody, ktorý na základe informácií zozbieraných k 20. júnu 2026 spracoval Štatistický úrad SR.
Vyhliadky poľnohospodárskej produkcie v Európskej únii pre marketingový rok 2026/2027 naznačujú návrat k priemernejším úrodám po mimoriadne priaznivej predchádzajúcej sezóne. Najvýraznejší medziročný pokles sa očakáva pri obilninách a cukre, zatiaľ čo produkcia olejnín by mala vzrásť. Hoci aktuálny stav porastov zostáva vo väčšine Európy priaznivý, ďalší vývoj bude vo veľkej miere závisieť od počasia počas leta, keďže viaceré regióny už teraz zápasia s nedostatkom pôdnej vlahy. Vyplýva to z Krátkodobého výhľadu pre poľnohospodárske trhy EÚ v roku 2026, ktorý bol zverejnený 6. júla 2026.
Ceny hnojív v posledných rokoch pre rôzne svetové krízy viackrát vystrelili smerom nahor. Moderné poľnohospodárstvo bez nich pritom nedokáže fungovať. Aj preto odborníci zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity pred časom spustili projekt vývoja biohnojív, ktoré okrem živín pre pôdu a rastliny prinesú aj ďalší efekt, a to v podobe efektívneho využitia odpadu.
Základných obilnín sa tento rok v Českej republike zožne necelých 6,47 milióna ton, teda o 15,9 percenta menej ako vlani, uviedol v prvom odhade Český štatistický úrad (ČSÚ). Odhadovaná produkcia repky klesne medziročne o 17,1 percenta na 847 tisíc ton. Odhad je tiež podľa štatistikov výrazne nižší ako päťročný žatevný priemer, informácie v piatok zverejnil ČSÚ. Do základných obilnín sa nezapočítava kukurica na zrno.
Obrovské teplo a sucho budú mať negatívny vplyv na celkové výsledky žatvy v roku 2026. Zatiaľ je však predčasné robiť detailné závery, pretože žatva sa v podstate len začína. Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) to povedal v rámci štvrtkovej tlačovej konferencie na žatevnom výjazde na poli v seneckej mestskej časti Svätý Martin. Poukázal tiež na to, že pomerne významné budú regionálne rozdiely.
Poľnohospodári na juhu Slovenska sa v dôsledku extrémneho sucha dostávajú do mimoriadne zložitej ekonomickej situácie. Výpadky úrody a nedostatok príjmov výrazne ohrozujú ďalšie fungovanie mnohých fariem, pričom poľnohospodári sú zároveň povinní uhrádzať vysoké dane z pozemkov a nájomné Slovenskému pozemkovému fondu. Informovala Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska

Najkomentovanejšie za 7 dní