České ministerstvo poľnohospodárstva by sa v budúcnosti chcelo viac zamerať na pestovanie, spracovanie a výskum bielkovinových plodín. Ide napríklad o hrach alebo sóju. Ministerstvo to uviedlo na otázku ČTK.

Európska únia nedávno predstavila proteínový plán, ktorým chce posilniť sebestačnosť a odolnosť EÚ v oblasti bielkovín. Cieľom plánu je zvýšiť domácu produkciu bielkovinových plodín a rozvíjať ich spracovanie. Aj Česko je závislé od dovozu bielkovinových plodín, potenciál pre rast produkcie ale podľa odborníkov je, najmä pri sóji.

Česko doteraz konkrétne ciele pre naplnenie plánu, teda zvýšenie produkcie a výmery bielkovinových plodín, podľa ministerstva nestanovilo.

“ČR teraz opatrenia plánu vyhodnocuje a pripravuje rámcovú pozíciu. Európsky cieľ pre rok 2035 je stanovený pre EÚ ako celok, nie ako záväzný cieľ jednotlivých štátov,” uviedol hovorca rezortu Vojtěch Bílý.

Proteínový plán počíta so zvýšením podielu bielkovín z olejnatých semien a bielkovinových plodín pochádzajúcich z EÚ, ktoré sa v EÚ používajú ako krmivo, z vlaňajších 25,8 percenta na 35 percent do roku 2035. Pre firmy v agropotravinárskom reťazci, osivárskom a krmivárskom priemysle, ako aj pre spracovateľov by to znamenalo rastúci dopyt po olejninách a strukovinách pestovaných v EÚ a príležitosť znížiť závislosť od svetového trhu so sójou, ktorého výkyvy sú dôsledkom toho, že produkcia je sústredená len v niekoľkých krajinách.

“Za dôležité považujeme riešiť celý hodnotový reťazec – ekonomiku pestovania, odbyt, skladovanie, spracovanie, výskum a šľachtenie. Relevantné sú strukoviny, napríklad hrach, bôb a lupina, ale aj olejniny, sója a ich vedľajšie produkty,” poznamenal Bíly.

Domáca spotreba napríklad šošovice alebo sójových produktov je v súčasnosti podľa Bílého závislá od dovozu. Európsky plán môže podľa neho zabezpečiť stabilnejší odbyt a postupne obmedziť závislosť od dovozu, konkrétne dopady však budú závisieť od nastavenia nadväzujúcich opatrení, dodal. Pri hrachu je domáca produkcia podľa ministerstva významnejšia, časť produkcie ale smeruje na zahraničné trhy.

Podľa organizácie ProVeg, ktorá dlhodobo usiluje o podporu dostupnosti a atraktivity rastlinných potravín a alternatívnych proteínov, európsky plán obsahuje viacero povzbudivých opatrení. Organizácia však v tlačovej správe poukázala na to, že plán rieši len bielkoviny na krmivá, nie pre ľudskú spotrebu.

“Produkcia viacerých bielkovinových plodín pre ľudskú spotrebu môže posilniť potravinovú bezpečnosť, vytvoriť nové trhy pre poľnohospodárov a znížiť tlak na pôdu a dovoz,” tvrdí ProVeg.

Agrárny analytik Petr Havel ČTK povedal, že vytýčený cieľ EÚ je žiaduci a reálny, pre zvýšenie sebestačnosti EÚ je však podľa neho potrebné zaručiť konkurencieschopnú cenu európskej produkcie.

“Výzvou pre EÚ je tiež zmierniť nároky kladené na pestovateľov bielkovinových plodín aspoň v oblasti byrokracie súvisiacej s reguláciami v mene ochrany životného prostredia,” uviedol Havel.

Zníženie závislosti EÚ od dovozu považuje Havel za dôležité aj v súvislosti so zhoršujúcimi sa vzťahmi s USA a nepredvídateľnosťou colných opatrení. Práve Spojené štáty spolu s Brazíliou sú najväčšími vývozcami bielkovinových plodín do EÚ.

Osevná plocha strukovín a bielkovinových plodín v ČR tento rok dosahuje podľa dát štatistikov 48 981 hektárov, medziročne klesla o 1 800 hektárov. Havel tvrdí, že dôvodom sú najmä nižšie ceny, ktoré poľnohospodári za bielkovinové komodity dostávajú.

“Navýšiť by bolo potrebné najmä produkciu sóje, a nahráva tomu aj meniace sa počasie a otepľovanie, lebo sója je teplomilnejšia plodina. Napríklad v ČR osevné plochy sóje v posledných rokoch rastú, aktuálne ide o 34 000 hektárov, potenciál v ČR je ale najmenej trojnásobný,” dodal Havel.