Zo slovenských polí už poľnohospodári pozberali 99 percent kukurice na siláž, 46 percent kukurice na zrno a 76 percent slnečnice. Pri sóji pozberaná plocha predstavuje 82 percent, pri zemiakoch 79 percent. Vyplýva to z monitoringu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorý bol sumarizovaný k 13. októbru 2026.

„Extrémne sucho síce zasahuje menšiu plochu ako minulý týždeň, ale stále je to takmer polovica územia. Zlepšenie nastalo v povrchovej vrstve, kde prevažuje začínajúce až mierne sucho, na západe územia je ojedinele výnimočné až extrémne sucho,“ uvádzajú odborníci z monitoringu sucha.

V týždni od 5. do 11. októbra 2026 sa zrážky vyskytli vo štvrtok, sobotu a nedeľu pri prechode frontov cez naše územie. Najviac zrážok spadlo lokálne v oblasti Vihorlatu, a to 30 až 40 mm. Úhrn zrážok nad 15 mm bol aj v oblasti Nízkych Tatier, Tatier, Kremnických vrchov, Košickej kotliny, Slanských vrchov, Laboreckej vrchoviny a Bukovských vrchov, lokálne na Horehroní, Spiši, Šariši, dolnom Zemplíne a v Above. Naopak, najmenej zrážok spadlo na Záhorí a Považí, lokálne len do 1 mm. Informoval v úvode týždňa Slovenský hydrometeorologický ústav.

Napriek istým zrážkam na Slovensku naďalej pretrváva veľmi nepriaznivá situácia a prevažujú výrazne až extrémne suché podmienky.

Najextrémnejšie za 10 rokov

„Príprava pôdy pod oziminy je veľmi náročná, čo je spôsobené dlhodobým suchom. Repka ozimná je zasiata na 100 percent, jej vzchádzanie je nerovnomerné. Tak extrémne sucho pri jesenných prácach neevidujeme za obdobie minimálne posledných 10 rokov,“ skonštatovala Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Výpadky úrody oproti priemerom posledných rokov hlásia podľa nej všetky regióny.

„V okrese Galanta sú najväčšie škody zaznamenané na výnosoch silážnej kukurice, lucerny a miešaniek – celkovo až do 50 až 60 percent. V okrese Komárno sa dosahované hektárové úrody plodín zberaných na jeseň pohybujú pod úrovňou päťročného priemeru. Najvýraznejší pokles úrod sa zaznamenáva na ľahkých, piesočnatých pôdach s nízkou retenčnou schopnosťou,“ uviedla Holéciová.

Regionálne rozdiely

Podľa doterajších údajov z monitoringu SPPK priemerné úrody kukurice na zrno nateraz vychádzajú na 2,91 tony z hektára. Pri slnečnici je to 1,66 tony z hektára, pri sóji 1,47 tony z hektára. V jednotlivých lokalitách panujú rozdiely podľa toho, kde mali na lokálne zrážky počas sezóny poľnohospodári šťastie.

„V regióne Košíc a okolia máme pozbieraných odhadom 60 až 80 percent sóje. Úrody sa ukazujú od 0,8 do 1,4 tony z hektára. Len v mizivom počte prípadov je to okolo 1,8 tony na hektár. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že čo sa týka sóje, situácia je veľmi zlá. Pri kukurici vychádzajú úrody na 3 až 5 ton z hektára. Slnečnica, ktorej zber sa už blíži ku koncu, dáva v priemere 2,4 tony z hektára, čo nás milo prekvapilo. Ale vo všeobecnosti máme škody spôsobené suchom, ako aj zverou, ktorá nemá čo požierať v lesoch a v podstate ani na poliach, a hľadá, čo sa dá. Takže môžeme konštatovať, že miestami sú to preteky, kto bude rýchlejší – či zver, alebo kombajny,“ vysvetlil Peter Vilinský, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Košice.

Sú však aj regióny, v ktorých sa úrody ukazujú v lepšom svetle.

„Obhospodarujeme 2 100 hektárov pôdy. Slnečnicu sme nemali, ale pri kukurici na zrno, ktorú sme začali zberať, sa neukazuje úplná katastrofa. Podobne je to pri cukrovej repe – tej pomohli zrážky, ktoré sme mali v marci. Padlo vtedy 64 mm. Keď zohľadním celý priebeh tohto roka a to, aké sucho bolo, tak úrodu môžem zhodnotiť pozitívne. Bežne mávame 65-70 ton z hektára, teraz je to 58 ton, pričom zber je ukončený a repa odvezená. Takže ani to nie je nejaká katastrofa,“ skonštatoval Vladimír Králik, predseda PD Bošáca (okres Nové Mesto nad Váhom).

Nepršalo všade

Hoci v minulom týždni sa predsa len nejaké zrážky vyskytli, ich nadbytok odborníci neevidujú nikde. Regionálne rozdiely však badať aj v tomto smere.

„V posledných dňoch, čo sa zrážok týka, je to úplná katastrofa. Padlo nám tu za 2 týždne asi 4 mm, takže vlastne nič. To je len, ako sa hovorí, aby sa neprášilo,“ dodal Vladimír Králik.

Dažde z uplynulého víkendu lokalitu takmer obišli.

„Sucho u nás je katastrofálne. Pôdny profil je do hĺbky asi 20 cm úplne suchý. Zasiate máme pšenice ozimné aj pšenice tvrdé, čakáme na vhodnejšie podmienky, aby sme zasiali ozimný hrach. Čo sa týka jesenných prác, takmer úplne sme zastali,“ dodal predseda PD Bošáca.

Podľa neho je pre pretrvávajúce sucho problém aj s prípravou pôdy pre jarné plodiny, ako sú jačmene či kukurica.

„Na pôdu aplikujeme okolo 40 až 50 ton maštaľného hnoja, lenže v týchto klimatických podmienkach je nesmierne ťažké ho zaorať. Takže v podstate stojíme. V rámci desaťdňovej predpovede sa u nás v okolí Bošáce zrážky neočakávajú,“ dodal Králik.

Naopak, v okolí Košíc sa situácia po poslednom víkende mierne zlepšila.

„K 10. októbru sme evidovali deficit zrážok v tomto roku na úrovni 250 mm. Celé leto sme boli bez zrážok. Až teraz, zo soboty na nedeľu, padlo v priemere okolo 15 a pol mm – niekde viac, niekde menej. Je to konečne prvý dážď, ktorý má vplyv na vzchádzanie, takže očakávame, že do konca týždňa sa konečne ukáže aj repka. V zemi je už vyše mesiaca, ale vôbec sa nepohla,“ vysvetlil Peter Vilinský z RPPK Košice.

Zrážky tak dali pestovateľom novú nádej.

„Veľmi zle to vyzeralo aj s ražou na senáž, ktorá sa seje ako medziplodina. Tiež už bola v zemi na ploche asi 300 – 400 hektárov, no vôbec sa to nehýbalo. Ale po týchto posledných dažďoch veríme, že ku koncu týždňa bude vonku,“ dodal Vilinský.

Zdroj: Intersucho.sk

Podľa odborníkov na monitoring sucha sa v najbližšom období situácia so suchom na Slovensku výraznejšie meniť nebude. Extrémne alebo výrazné sucho pretrvá vo viacerých regiónoch aj naďalej. Meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu predpokladajú zrážky do konca týždňa len v ojedinelých prípadoch. Najväčšiu šancu na dážď – a to na 30 percentách územia, avizujú na utorok budúceho týždňa.