Energetická kríza po vypuknutí vojny na Ukrajine predražila Európe výrobu dusíkatých hnojív, ktorej dôležitým vstupom je zemný plyn. Európske štáty znížili výrobu, zvýšili dovoz a cena dusíkatých hnojív na trhu stúpla. V roku 2022 dovoz predstavoval 45 percent spotreby. Záujem európskych štátov sa od Ruska čiastočne presúva k iným krajinám, no Rusko má stále najväčší podiel na dovoze, čo predstavuje približne pätinu spotreby EÚ.

Náprava v záujme poľnohospodárov

Od roku 2024 sa podiel Ruska na dovoze dusíkatých hnojív do EÚ opäť zvýšil. Znižovanie závislosti EÚ na ruskom plyne paradoxne spôsobilo zvyšovanie jej závislosti od ruských hnojív. To sa mení až nariadením z leta minulého roku, keď Únia oproti bežným 6,5-percentným clám podľa WTO postupne zvyšuje sadzbu na ruské a bieloruské dusíkaté hnojivá paušálnym príplatkom na tonu (zo 40 eur na 430 eur v roku 2028). Po dosiahnutí maxima budú tieto výrobky z oboch krajín prakticky neobchodovateľné.

Opatrením navrhnutým Európskou komisiou vo februári 2026 sa na obdobie jedného roka rušia clá na dusíkaté hnojivá a suroviny na ich výrobu (amoniak, močovina) pre všetky štáty okrem Ruska a Bieloruska. Komisia týmto opatrením splnila prísľub, ktorý navrhla na mimoriadnom ministerskom stretnutí 7. januára pred schvaľovaním dohody Mercosur v Európskej rade.

Návrh ešte musí schváliť Parlament a Rada. Rieši dva problémy naraz – predpokladá zníženie cien dusíkatých hnojív pre domácich farmárov a postupné presmerovanie dovozu z Ruska a Bieloruska na iné krajiny, ako sú Nórsko, Kanada či štáty na Blízkom východe a severe Afriky. Môže to však mať za následok aj ďalšie znižovanie domácej produkcie a zvyšovanie dovozu, čo môže pocítiť aj Slovensko.

Slovensko môže stratiť exportnú výhodu

Najviac dusíkatých hnojív v EÚ sa použije v dvoch krajinách – vo Francúzsku a v Taliansku. Niektoré krajiny ako Holandsko alebo Belgicko ich majú dostatok a aj ich vyvážajú. Medzi ne patrí aj Slovensko, ktoré podľa Observatória ekonomickej komplexity (OEC) v roku 2024 vyviezlo viac nitrátov ako doviezlo – rozdiel bol v hodnote 307 miliónov dolárov. No aj rentabilitu výroby na Slovensku, predovšetkým v spoločnosti Duslo Šaľa patriacej koncernu Agrofert, ohrozujú vysoké ceny plynu. Duslo donedávna ťažilo z pozície blízkej hranice s Ruskom a nízkych poplatkov za plyn. Vedenie podniku varovalo, že ak sa EÚ odstrihne od ruského plynu, výroba v závode prestane byť konkurencieschopná.

Ceny sa majú znížiť, no stále sú pod tlakom

Podľa štúdie Fertilizers Europe využije EÚ ročne na hnojenie 122,9 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy 8,7 milióna ton dusíka, dva milióny ton fosfátov a 2,2 milióna ton draslíka. Na približne 38,9 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy sa hnojivá nepoužívajú. V roku 2024 asi polovica používaného dusíka (v EÚ spolu s Veľkou Britániou, Švajčiarskom a Nórskom) pochádzala z organických zdrojov – predovšetkým z chovov dobytka. Kým pri dusíkatých hnojivách je EÚ závislá od dovozu z 30 percent, pri fosfátoch je to 68 percent a draslíku dokonca 85 percent.

Spotreba hnojív následkom energetickej krízy po vypuknutí vojny na Ukrajine v EÚ poklesla, ale štúdia Fertilizers Europe predpokladá, že sa v nasledujúcich rokoch bude opäť zvyšovať. Ceny hnojív na svetovom trhu pritom čelia vzostupnému tlaku, podľa Medzinárodnej asociácie hnojív (IFA) bol už v roku 2024 dopyt po hnojivách vo svete 210 miliónov ton, no produkcia iba 190 miliónov ton. Opatrenia proti obchodovaniu ruských a bieloruských hnojív môžu na trhu spôsobiť ešte väčší deficit hnojív a teda ďalšie zvyšovanie cien.

Kríza pokračuje

Závislosť EÚ na hnojivách z Ruska predstavuje pre Úniu v súčasnej krízovej situácii riziko pre potravinovú bezpečnosť. Postupné zvyšovanie ciel a znižovanie kvót v obchode s hnojivami z Ruska a Bieloruska začala EÚ uplatňovať v júli minulého roku. To však viedlo k ďalšiemu zvýšeniu cien hnojív na európskom trhu a zvýšeniu výrobných nákladov pre farmárov. Po schválení najnovšieho opatrenia by sa ceny mali znížiť – podľa odhadov EK by Európa ušetrila ročne na dovozných clách 60 miliónov eur.

Pre EÚ je však kľúčové znižovať závislosť nielen na dovoze hnojív z Ruska a Bieloruska, ale aj vo všeobecnosti, vzhľadom na neistý vývoj ich cien na svetovom trhu. V tomto svetle treba chápať viaceré opatrenia – napríklad plán znížiť použitie umelých hnojív o pätinu do roku 2030, podporu ekologického hospodárenia či bioekonomiky alebo nitrátovú smernicu, ktorá obmedzuje používanie hnojív kvôli ochrane vôd a pôdy.

Alternatívy k ruským nitrátom

Alternatívu pre ruské dusíkaté hnojivá predstavuje dovoz z Nórska, Egyptu, Alžírska a ďalších krajín. Nórsko je známe vyspelou technológiou výroby amoniaku (ročne takmer milión ton), z ktorého sa vyrábajú dusíkaté alebo komplexné hnojivá. Nórska spoločnosť Yara patrí k najväčším svetovým producentom. Nórsko je zároveň známe aj produkciou zeleného amoniaku s nízkymi emisiami – je to akési laboratórium na dekarbonizáciu výroby hnojív. Objemy sú však zanedbateľné v porovnaní s európskou spotrebou.

Kanada vyrobí ročne 4,5 milióna ton amoniaku, 3,1 milióna ton močoviny a 1,4 milióna ton kvapalného dusíkatého hnojiva (UAN). Je to zároveň veľký producent draslíka, ďalšej zložky hnojív, na ktorej je EÚ ešte väčšmi závislá ako na dovoze nitrátov. Veľká vzdialenosť však Európe tieto hnojivá predražuje. Maroko, Saudská Arábia, Egypt, Alžírsko patria do prvej desiatky najväčších vývozcov dusíkatých hnojív, ale svetový rebríček stále vedie Rusko (podľa údajov OEC z roku 2024).