Najväčší slovenský pestovateľ poľných paradajok sa dostal do situácie, že má v skladoch mimoriadne prebytky rajčinového pretlaku, ktoré nedokáže umiestniť na trh. Zeleninársko potravinárske družstvo v Dvoroch nad Žitavou dlhodobo zásobuje viacerých významných slovenských výrobcov kečupu a ďalších konzervárenských výrobkov, ako sú liptovskomikulášske Snico, kolárovská Tomata či novozámocký Novofruct. Za plnými skladmi paradajkového pretlaku treba na jednej strane vidieť vyššiu úrodu v minuloročnej sezóne, ale hlavne dovoz mimoriadne lacného paradajkového pretlaku z Číny, ktorý v posledných mesiacoch zaplavil najmä východnú časť Európskej únie.

Domáci spracovatelia

„Vážim si, že naši tradiční odberatelia, ako Snico a Novofruct, od nás nakúpili štandardné množstvo paradajkového pretlaku aj v tomto roku a nepodľahli volaniu lacného pretlaku z dovozu. Kolárovská Tomata v tomto roku od nás zatiaľ nenakupuje, keďže sú aj sami pestovateľmi paradajok. Aj oni zaznamenali výraznú nadprodukciu, a tak náš pretlak zatiaľ nepotrebujú,“ vysvetľuje Róbert Péter, predseda ZPD – Zeleninársko potravinárskeho družstva v Dvoroch nad Žitavou.

Vďaka nákupu pretlaku od ZPD môžu domáci potravinári svoje výrobky označovať Značkou kvality SK. Pri udelení tohto označenia je povinnosťou výrobcu používať predovšetkým domácu surovinu. Pre spracovateľov je pritom produkcia zo ZPD často jedinou možnosťou, ako udržiavať výrobu na slovenskej komodite.

Na celom Slovensku sa v posledných rokoch pestujú poľné paradajky určené na spracovanie len na výmere do 200 hektárov, pričom samotné Zeleninársko potravinárske družstvo ich produkuje na približne 160 až 180 hektároch. Vďaka tomuto objemu produkcie je družstvo rozhodujúcim, a v podstate jediným významným pestovateľom poľných paradajok na Slovensku.

Rekordná produkcia

Ak v bežnom roku dodá ZPD slovenským spracovateľom približne 300 ton paradajkového pretlaku, z ktorého vyrábajú potravinári ďalšie produkty, tento rok majú z dôvodu nadúrody v Tomate zatiaľ zazmluvnených len 160 ton z ich ročnej produkcie. Spracovaný pretlak je tak uložený v aseptických vakoch s objemom 230 kilogramov, ktoré sú následne uložené v hermeticky uzavretých sudoch. Sudy sú umiestnené v sklade aj na hospodárskom dvore.

„V minuloročnej sezóne sme vyprodukovali 550 ton paradajkového pretlaku. Dôvodom výraznej produkcie boli mimoriadne vhodné podmienky na pestovanie paradajok. Priemerné úrody nám poskočili na 50 ton z hektára, pričom v iných rokoch sú bežné okolo 30 ton z hektára,“ informuje Róbert Péter.

Čínsky pretlak za dumpingovú cenu

Ak pred štyrmi rokmi predávali tonu pretlaku za 1 700 eur, tento rok ho obchodujú za 1 100 eur. Najväčší problém však nie je v cene, pretože časť domáceho potravinárstva vyžaduje slovenský pretlak.

„Čína je najväčším svetovým exportérom paradajkového pretlaku. Do Európy ho aktuálne predáva za 700 dolárov za tonu, čo je cena výrazne pod výrobnými nákladmi európskych producentov aj pod našimi nákladmi. Týmto cenám jednoducho nedokážeme konkurovať,“ vysvetľuje Róbert Péter.

Čína stratila trhy v západnej Európe

Najmä v poslednom roku sa situácia ohľadne prístupu k čínskemu pretlaku v Európe výrazne vyostrila. V októbri 2025 upozornil denník Financial Times, že čínsky pretlak predstavuje výrazné reputačné riziko pre európskych spracovateľov. Dokument BBC z roku 2023 totiž ukázal, že niektorí ujgurskí väzni a zadržaní v čínskej provincii Sin-ťiang boli nútení zberať paradajky, ktoré sa následne dostávali do Európy. Dokonca hŕstka talianskych spracovateľov špekulatívne označovala čínsky pretlak za taliansky, čím narušila povesť desiatkam talianskych producentov. Po upozornení na tieto praktiky verejná mienka donútila západnú Európu prehodnotiť svoj postoj k takýmto dovozom z Číny.

Čínsky export do Talianska sa v treťom štvrťroku 2025 prepadol o 76 percent. Podľa špecializovaného webu Tomato News, ktorý sleduje globálny spracovateľský priemysel a obchod, poklesol export paradajkového pretlaku z Číny do západnej Európy celkovo o dve tretiny.

Východná Európa siaha po čínskom pretlaku

Problémom je, že po obmedzení talianskeho trhu začala Čína tlačiť svoj „kontroverzný“ pretlak za najnižšie ceny za posledných pätnásť rokov do východoeurópskeho krídla Európskej únie, kde ho spracovatelia často používajú na výrobu obľúbených produktov. Spotrebiteľ pritom často nemá šancu zistiť, že základom produktu je pretlak z Číny, aj keď sa výrobok prezentuje napríklad ako slovenský.

„Vo východnej Európe počas posudzovaného obdobia takmer všetky krajiny zvýšili svoje nákupy čínskych paradajkových pretlakov, pričom krajiny s najväčšími stálymi zákazníkmi boli zároveň hlavnými prispievateľmi k tomuto nárastu. Množstvá určené pre poľský trh sa zvýšili o 11 400 ton (+62 %), zatiaľ čo nákupy do Chorvátska, Rumunska a Česka vzrástli o 4 900 ton (+208 %), 2 800 ton (+47 %) a 2 600 ton (+43 %), aby sme uviedli len tie najvýznamnejšie,“ uvádza v minuloročnej správe Tomato News.

Aj na Slovensku podľa predsedu zeleninárskeho družstva existujú spracovatelia, ktorí nakupujú čínske pretlaky.

„Koľko môžu ušetriť na jednej fľaške či plechovke výrobku, keď kúpia pretlak z Číny, pri ktorom nevieme, za akých pracovných a pestovateľských podmienok bol vyrobený? A koľko, keď kúpia pretlak vyrobený z paradajok dozretých na južnoslovenskom slnku a spracovaný len niekoľko sto metrov od poľa, kde sa pestovali paradajky? Naozaj chce spotrebiteľ výrobok postavený na čínskej hmote? Podľa informácií, ktoré mám od technológov z jednej potravinárskej spoločnosti, kde s takýmto pretlakom pracujú, sa na jeho dochutenie používa cukor, lebo bol vypestovaný v podmienkach bez dostatočného slnečného svitu, čo našim paradajkám nechýba, a preto chutí úplne inak,“ informuje Róbert Péter.

Traja rovnocenní producenti – Čína, USA a Európska únia

Napriek tomu, že Čína je najväčším svetovým exportérom paradajkového pretlaku, Európska únia nie je malým producentom. Najmä tradičné oblasti v Taliansku, Španielsku či Portugalsku patria medzi výrazných producentov poľných paradajok. V predminulom roku dosiahol celosvetový objem takýchto paradajok 46 miliónov ton. Z toho na Čínu pripadlo 10,6 milióna ton, na USA 11 miliónov ton a na Európsku úniu 10,9 milióna ton. Čína je však výrazne exportne orientovaná.

„Momentálne dúfame, že Číne v najbližších mesiacoch klesnú zásoby a vypredá svoje lacné pretlaky. V tejto situácii jednoducho nevieme náš produkt dostať na trhy iných krajín a ďalších domácich spracovateľov zrejme nevieme presvedčiť, aby pracovali s naším produktom. Dostali sme sa do situácie, že nám pretlak stojí na sklade, a hoci bola úroda veľmi dobrá, dostali sme sa do problémov s finančnými tokmi, aké sme v posledných rokoch nezažívali,“ uvádza Róbert Péter.

Server Tomato News odhaduje, že Čína má zásoby 600 000 až 700 000 ton paradajkového pretlaku, čo zodpovedá približne šiestim mesiacom jej exportu.

Žiadajú kontroly dovozu

„Stále hovoríme o špeciálnej rastlinnej výrobe. My ju robíme. Obhospodarujeme 385 hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom na polovici výmery pestujeme paradajky. Na druhej polovici by sme najradšej pestovali len pšenicu, no podľa pravidiel musíme na našich poliach striedať až tri plodiny. Pestujeme teda aj slnečnicu, hoci najlepšou predplodinou je pšenica. Napriek tomu, že robíme to, čo je vraj objednávkou agrosektora, dnes sme vo vážnej situácii a zvažujeme, ako sa k pestovaniu paradajok postaviť v budúcnosti,“ hovorí predseda družstva.

Uvítal by, keby ministerstvo pôdohospodárstva aktívne vstúpilo do riešenia problému, ktorý ako posledný významný domáci pestovateľ paradajok prežívajú.

„Naozaj nevieme obmedziť nákup pretlaku cez pol sveta? Naozaj štát dôkladne kontroluje kvalitu dovezeného pretlaku, ktorý končí u niektorých slovenských spracovateľov? Spĺňa tento produkt požiadavky, ktoré sa vyžadujú aj od nás?“ pýta sa predseda družstva a poukazuje tak aj na situáciu, ktorá nastala pred niekoľkými mesiacmi v súvislosti s čínskou produkciou v západnej Európe.

Propagácia domácich spracovateľov

Róbert Péter upozorňuje, že domáci spracovatelia, s ktorými už roky spolupracujú, by dokázali vyrobiť aj viac produktov. Otázkou však zostáva odbyt.

„Prezentujeme sa na európskych či svetových potravinárskych výstavách? Oslovujeme zákazníkov dostatočne? Na koľkých zahraničných výstavách sa Slovensko prezentuje v oficiálnom stánku? Dostávame naše kvalitné výrobky v dostatočnom objeme napríklad do škôl či zariadení, na ktoré má štát priamy dosah?“ kladie ďalšie otázky Róbert Péter.

Slovensko doteraz nemá aktualizovanú verziu kalendára agrárnych a potravinárskych výstav pre rok 2026 a v posledných rokoch sa oficiálne neprezentuje na zahraničných veľtrhoch. Česká republika sa pritom za prvé dva mesiace aktuálneho roka prostredníctvom tamojšieho agrorezortu stihla zúčastniť potravinárskych výstav v Berlíne, Dubaji a Norimbergu, čím pomáha domácim potravinárom.

Koľko výmery teda máme osiať?

V čase našej návštevy v Dvoroch nad Žitavou pracovalo 14 ľudí, no počas sezóny je ich spolu s brigádnikmi až štyridsiatka. Dnes predseda uvažuje, ako znížiť náklady tak, aby podnik dokázal prežiť aj do nasledujúcich mesiacov. V hre je pritom aj znižovanie miezd.

„Plánujeme osevný postup na tento rok. Zatiaľ máme navrhnuté pestovať paradajky na 185 hektároch. Máme vybudovanú celú technológiu výroby, adekvátne know-how a skúsenosti, polstoročnú tradíciu, no dnes máme aj plné sklady paradajkového pretlaku. Koľko výmery teda máme osiať? Paradajky vysievame priamo na pole už za tri – štyri týždne,“ hovorí R. Péter.

Špecifický technologický proces

Technológia spracovania paradajok v Dvoroch nad Žitavou bola vybudovaná pre veľkovýrobu. Dva samohybné kombajny zberajú úrodu a presúvajú ju do vlečiek, z ktorých sa rajčiny vysýpajú do vodou naplnených zásobníkov na hospodárskych dvoroch. Voda ich nielen umýva, ale zároveň tlmí nárazy a šetrne ich dopravuje ďalej, aby sa nepoškodili. Vodnými kanálmi sa presúvajú na ďalšie triedenie a mletie, pričom na ďalšie spracovanie postupujú iba zrelé plody. Následne zo spracovanej zmesi oddelia semiačka, ktoré upravujú a predávajú talianskym pestovateľom ako osivo. Rajčinová kaša potom prechádza desiatkami metrov antikorových potrubí a ďalších zariadení, aby sa odparila prebytočná voda. Posledným článkom je sterilizačná a plniaca linka, najmodernejšia súčasť tejto zložitej technológie. Výsledným produktom je hustý rajčinový pretlak z umytých a zrelých plodov bez chemickej konzervácie.

„Keď začne zber a spustíme linku na výrobu pretlaku, je dôležité, aby fungovala nepretržite. To, čo pozberáme počas dňa, musí stačiť aj na nočnú prevádzku, aby sa linka nevypla. Vlani bola v prevádzke bez prestávky 22 dní a spálili sme plyn v hodnote 110-tisíc eur, ktorý doteraz nemáme uhradený. Záväzky pred sebou tlačíme ako ťažký balvan,“ hovorí Róbert Péter.

Plyn ich dusí

Ak vychádzame z minuloročnej spotreby plynu a z ročnej produkcie, výroba jednej tony pretlaku si vyžaduje plyn za približne 200 eur. Ide o obrovský náklad len za energie, vzhľadom na to, že čínsky pretlak prichádza na východoeurópsky trh už za 700 dolárov za tonu (asi 590 eur). Náklady na energie sa v ZPD snažia systematicky znižovať. V nedávnej minulosti inštalovali fotovoltiku, ktorá im výrazne pomohla. Plyn zatiaľ nahradiť nedokážu.

Potrebu pracovnej sily vlani obmedzili nákupom plečky za viac ako 100-tisíc eur. Hoci plečku mali aj predtým, nový stroj dokáže rajčiny obkopať krúživým pohybom okolo celej rastliny, čím zefektívňuje prácu a znižuje nároky na pracovníkov. Očakávajú, že sa im investícia vráti v priebehu dvoch rokov, keďže odpadnú náklady na ručné okopávanie rajčín. Záujemcov, ktorí chcú pracovať na poli počas čoraz tropickejších liet, je čím ďalej menej.

Pomoc štátu s energiami

Do aktuálnej výzvy zo strategického plánu, určenej pre potravinárov, sa nezapoja. Výška eurofondového príspevku síce na prvý pohľad dosahuje „len“ 100-tisíc eur, no vyžaduje spolufinancovanie. V aktuálnej situácii je aj to pre nich výrazné.

„Robíme, čo vieme, ale potrebujeme pomoc štátu. Vyššia podpora na hektár rajčiakov by nám umožnila predávať aj lacnejšie. Pomoc štátu s energiami? Prečo iba domácnostiam? Veď našou výrobou živíme ľudí a zabezpečujeme surovinu, ktorú už nikto iný v takom rozsahu na Slovensku ako my nerobí. Alebo to máme aj my zabaliť a potom sa len pozerať na rozpadnutý hospodársky dvor, spomínať na časy, keď sa tu ešte niečo produkovalo, a stále počúvať kvetnaté reči o podpore špeciálnej rastlinnej výroby? Intervenciu rezortu potrebujeme teraz a za posledné roky sme ju nikdy nepotrebovali viac!“ hovorí Róbert Péter.

Prípadným ukončením pestovania paradajok v Dvoroch nad Žitavou by domáci potravinári prišli o surovinu, ktorú bežní poľnohospodári bez niekoľkomiliónových investícií a vybavenia, akým aktuálne disponuje ZPD, nedokážu zabezpečiť. Slovenský kečup by tak v budúcnosti vo veľkej miere stál už len na zahraničných dovozoch pretlaku a krajina by stratila ďalšiu časť skladačky, ktorá zabezpečuje jej potravinovú suverenitu.