V ktorom štáte Európskej únie dosahujú poľnohospodári najvyššiu úžitkovosť na dojnicu? V ktorej krajine väčšinu surového mlieka dodaného do mliekarní netvorí kravské mlieko? Aký podiel na európskej produkcii kravského mlieka, tvorí mlieko vyprodukované slovenskými poľnohospodármi? Zaujímajú vás odpovede na tieto otázky? Skúste si náš európsky mliečny kvíz.
O novej spoločnej poľnohospodárskej politike sa diskutuje už niekoľko rokov. To, že ako Slovensko musíme vypracovať Strategický plán, ktorý následne schváli aj Európska komisia, je tiež dlhodobo známe. Aj napriek tomu oficiálna verzia slovenského dokumentu stále nie je na stole eurokomisie, navyše, ešte ani neprešla schválením vládou a dokonca nie je vyhodnotené ani medzirezortné pripomienkové konanie. K návrhu Strategického plánu bolo predložených vyše 500 pripomienok.
Poľnohospodári budú môcť od 1. marca 2022 predkladať žiadosti o nenávratný finančný príspevok v dlhoočakávanej výzve 4.1 určenej pre poľnohospodársku prvovýrobu. Celkovo je na výzvu alokovaných 110 miliónov eur a samotné podmienky získania prostriedkov budú zverejnené v posledný januárový deň. Ohlásili to dnes spoločne Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a Jozef Kiss, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Takmer 700 strán textu, 8 dní pripomienkovania a 501 pripomienok, z toho 336 zásadných. Aj takto možno v číslach charakterizovať medzirezortné pripomienkové konanie návrhu Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 až 2027. Do pripomienkovania sa dokument dostal 4. januára 2022, pričom na predloženie svojich stanovísk mali združenia, štátne inštitúcie aj verejnosť čas len do 11. januára.
Potravinárom, minister pôdohospodárstva spoločne s generálnym riaditeľom platobnej agentúry oznámil zverejnenie výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v závere minulého týždňa. Poľnohospodári na výzvu určenú pre modernizáciu agrosubjektov ešte čakajú. Jozefa Kissa, generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry sme sa dnes pýtali, kedy sa jej dočkajú.
Na pultoch slovenských obchodov sa opäť objavil med s antibiotikami. Inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy našli nevyhovujúci výrobok v predajni Metro v Košiciach. Celkovo sa na naše pulty dosalo 524 kilogramov medu s obsahom rezíduí veterinárneho lieku – antibiotika tylozín. Išlo o med kvetový lipový, ktorý uviedla na pulty spoločnosť zo Slovenska, avšak jeho pôvod bol označený len ako „zmes medov z EÚ a mimo EÚ“.
Pred desiatkami rokov sme zeleninu zo Slovenska dokázali aj vyvážať. Dnes patríme medzi importérov. „Dovozy sú obrovské, pohybujú sa v desiatkach miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu s potravinami je na Slovensku dlhodobo záporné a zelenina sa na tom podieľa významným podielom, podobne ako ovocie,“ skonštatoval Jozef Šumichrast, predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR.
Pre členské štáty je stropovanie dobrovoľné, no ministerstvo pôdohospodárstva s ním aj napriek tomu v návrhu intervenčnej stratégie počíta. Poľnohospodári pritom budú v dôsledku stropovania zaťažení výraznou administratívou, finančný efekt zo zavedenia opatrenia je mizivý a v prípade nezrovnalostí pri započítaní mzdových nákladov nám hrozia sankcie zo strany Európskej komisie. Prečo sa teda štát, ktorý má dlhotrvajúce problémy v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, čo najlepšie dokazuje nemohúcnosť niekoľko mesiacov spustiť výzvy a vyhodnotiť pôvodné, púšťa do takejto úlohy?
O peniaze na rozvoj a podporu vinohradov je na Slovensku v uplynulých rokoch vysoký záujem. Aj to je dôvodom, prečo sa niektorí vinohradníci dostávajú do ekonomickej tiesne. Čerpali totiž dotácie od štátu na reštrukturalizáciu vinohradov – a po získaní peňazí zistili, že suma je asi o tretinu nižšia, ako sa javila pri podpise zmluvy pred samotnou výsadbou.
Priame platby, ktoré tvoria I. pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, podporia príjem slovenských poľnohospodárov v rokoch 2023 – 2027 sumou 410 miliónov eur ročne. Informuje o tom dokument Zhrnutie analýzy SWOT, analýzy potrieb a intervenčná stratégia Strategického plánu SPP z 29. októbra 2021. Priemerná platba na hektár má v nasledujúcom programovom období dosiahnuť 217 eur. V uvedenej sume sú okrem základnej platby napočítané aj podpory na ekoschémy, viazané platby, redistributívnu platbu či podporu mladých poľnohospodárov.
Jednou z najviac diskutovaných tém v súčasnosti sú ekoschémy. Na ich realizáciu bude vyčlenená pol miliarda eur, čo tvorí 25 percent objemu prostriedkov vyplatených z I. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027. Portál poľnoinfo.sk v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a generálnym partnerom podujatia UniCredit Bank prispeje do diskusie konferenciou.
Ministerstvo životného prostredia očakáva, že agrorezort pripraví bilaterálne rokovanie k ekoschémam a intervenčnej stratégii. Ministerstvo pôdohospodárstva sa ale na takéto stretnutie nepripravuje. Diskutovať by pritom bolo o čom. Envirorezort pre poľnoinfo.sk veľmi otvorene kritizuje návrh ekoschém, ktoré pripravil agrorezort a cez ktoré má v najbližších rokoch pritiecť do poľnohospodárstva 513 miliónov eur.
Na ekoplatby je od roku 2023 vyčlenená štvrtina prostriedkov pre I. pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pôjde o náhradu greeningových platieb, ktoré poľnohospodári dostávajú v aktuálnom období v rámci Jednotnej platby na plochu (SAPS). Pokiaľ získanie platieb na greening je viac-menej automatické, pri ekoplatbách v novom programovom období dôjde k výrazným zmenám a zvýšeniu náročnosti pre ich čerpanie.
Potravinárstvo na Slovensku je dlhodobo podfinancované a odsúvané na okraj záujmu. Konštatujú to potravinári, podľa ktorých sa sektor dostal do situácie, v ktorej si už ďalšie chyby a ignoráciu nemôže dovoliť. Štátu preto potravinári adresovali aj výzvu, aby zmenil svoj doterajší prístup a situáciu riešil.
Slovensko ako jediný členský štát Európskej únie nedodal bruselským úradníkom k strategickému plánu ani jeden dokument. Výsledkom našej pasivity je, že v septembri nás navštívi misia z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) v Bruseli. Budú zisťovať, ako napredujeme. Uvedené informácie zazneli 29. júna 2021 na Monitorovacom výbore pre Program rozvoja vidieka SR 2014-2020.
Najkomentovanejšie za 7 dní