Zadajte hľadaný výraz

Európska únia PoľnoEÚ Z domova

Nastavenie redistributívnej platby sa nepozdáva SPPK ani ASYF-u

Nastavenie redistributívnej platby sa nepozdáva SPPK ani ASYF-u

Deväť členských štátov Európskej únie využíva redistributívnu platbu, ktorá vo výraznejšej miere podporuje prvé hektáre poľnohospodárskeho podniku. Ministerstvo pôdohospodárstva má záujem, aby sa Slovensko stalo desiatou krajinou už v tomto roku. Pred vyše týždňom to, pre poľnoinfo.sk, potvrdil minister Ján Mičovský. Presmerovanie finančných tokov z európskych zdrojov však spôsobuje medzi poľnohospodármi značnú nervozitu.

Ak by sme mali atmosféru v rezorte k niečomu prirovnať, bol by to hrniec položený na žeravej platni tesne pred vykypením. Ešte predtým, ako emócie získajú voľný priechod, sme oslovil viacero zainteresovaných strán, aby nám ozrejmili svoj pohľad na redistributívnu platbu.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v týchto dňoch pracuje na analýzach dát od žiadateľov na základe podaných jednotných žiadostí za rok 2020. Po tejto analýze bude nasledovať diskusia v pracovnej skupine, v ktorej sú zainteresované všetky zložky agrorezortu. Až na záver príde k rozhodnutiu ohľadom redistributívnej platby,“ uviedol v písomnom stanovisku, pre poľnoinfo.sk, agrorezort.

Času nie je nazvyš

Z vyjadrenia ministerstva pôdohospodárstva by sa zdalo, že priestoru na diskusie o nastavení redistributívnej platby je dostatok a k rozhodnutiu tak môže dôjsť po zrelej úvahe. Opak je ale pravdou.

„Členské štáty môžu prijať takéto rozhodnutie (pozn.: k redistributívnej platbe) do 19. februára 2021 na kalendárny rok 2021 a do 1. augusta 2021 na kalendárny rok 2022,“ uvádza Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2020/2220 z decembra 2020.

Viacerí poľnohospodári sú z takéhoto prístupu agrorezortu, keď sa zásadné rozhodnutia objavujú na stole bez diskusie a nepodložené analýzami, zaskočení. Na komunikáciu o dopadoch takýchto sált v podpornej agrárnej politike zostávajú v lepšom prípade týždne. To, samozrejme výrazne vplýva na stabilitu podnikateľského prostredia samotných poľnohospodárov.

Už 10 mesiacov verejnosť vníma veľmi slabú komunikáciu medzi vedením ministerstva, koaličnými partnermi, odborníkmi ako aj samosprávnymi organizáciami. Práve včasné a citlivé predstavenie navrhovaných reforiem by isto upokojilo farmárov, ktorí by sa dostatočne mohli pripraviť na nové legislatívne zmeny,“ hovorí Milan Jurky, predseda ASYF – Združenia mladých farmárov, ktorý pôsobí aj ako poradca ministra.

Veľmi podobne reaguje aj najväčšia samosprávna organizácia poľnohospodárov. Mnohí členovia v regiónoch začali v minulom týždni mobilizovať svoje regionálne komory a tie následne bratislavský úrad. Viacerí jej členovia, s ktorými sme v priebehu ostatných dní hovorili, chcú jasne poukázať na dôsledky zavedenia redistributívnej platby do finančných tokov v poľnohospodárstve. Napríklad aj prostredníctvom podujatí, ktoré si všimne laická verejnosť.

„Tak zásadné národohospodárske zmeny sa nepripravujú narýchlo, bez korektnej odbornej diskusie. Nemáme k dispozícii žiadne reálne analýzy, podľa ktorých ministerstvo rozhodlo o zvolenej podobe redistributívnej platby,“ uvádza v písomnom stanovisku Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

SPPK ani ASYF sa s agrorezortom nezhodnú na číslach

Určité návrhy, ako bude agrorezort v prípade zavedenia redistributívnej platby vyzerať, ale SPPK má. Ide o údaje, ktoré sa dozvedelo vedenie agrokomory na rokovaní s úzkym vedením agrorezortu v závere januára.

Návrh vo výške 150 eur na hektár na prvých 28 hektárov je zďaleka najvyššia redistributívna platba v EÚ. Vzhľadom na to, že veľkú časť z týchto prostriedkov rozdáme viac ako 9 000 fyzickým osobám nepodnikateľom, ktorí na svojej pôde takmer nič neprodukujú a často sa pohybujú v zóne šedej ekonomiky alebo výmenného obchodu, hovoríme o nekoncepčnom a veľmi neprijateľnom návrhu ministerstva,“ uvádza v stanovisku SPPK.

Podľa Jána Pokrivčáka a Mariána Tótha z Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity môže členský štát podporiť buď prvých 30 hektárov, na ktoré sú vyššie priame platby, alebo až priemernú veľkosť farmy.

„Slovensko v minulom programovacom období deklarovalo priemernú veľkosť farmy 28 hektárov. V súčasnosti je priemerná veľkosť farmy na Slovensku 80 hektárov (Eurostat) a priemerná veľkosť fariem poberajúcich dotácie dosahuje 100 hektárov (PPA),“ informujú Ján Pokrivčák a Marián Tóth.

S výmerou, ktorá má byť prostredníctvom redistributívnej platby lepšie podporená, má problém aj Združenie mladých  farmárov. Tiež nesúhlasia so stropom 28 hektárov, lebo podľa ich stanoviska táto úroveň nezohľadňuje slovenské pomery.

Ak to chceme nastaviť správne, treba použiť dáta odborníkov. Napríklad Inštitút poľnohospodárskej politiky a taktiež odborníci zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity navrhujú podporiť prvých 100 hektárov dodatočnou platbou 100 eur. Keďže priemerná veľkosť farmy na Slovensku evidovanej v systéme priamych platieb je 100 hektárov, s týmto návrhom maximálne súhlasíme,“ uvádza v stanovisku Milan Jurky.

Teraz, či od roku 2023?

Mladí poľnohospodári združení v organizácii ASYF nesúhlasia ani s tým, aby boli platby poskytované žiadateľom na občiansky preukaz. Aj v tomto stanovisku sú tak za jedno s SPPK.

„Keďže sa jedná o dodatočnú platbu na podporu príjmu je potrebné, aby sa takáto platba poskytovala jedine podnikateľom. Zároveň z dôvodu špekulatívnych žiadostí navrhujeme, aby sa nastavila platba na minimálnu veľkosť 5 hektárov a to na konečného užívateľa výhod,“ myslí si Milan Jurky.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora našla s mladými roľníkmi zhodu aj ohľadne minimálnej veľkosti výmery pre poskytovanie redistributívnej platby. Taktiež navrhujú jej vyplácanie od piatich hektárov až do sto. Ale až v budúcnosti.

Obe organizácie rozdeľuje termín zavedenia redistributívnej platby. Pokiaľ tradičná komora poľnohospodárov hovorí o roku 2023, tak mladí roľníci by ju uvítali ihneď.

„Sme toho názoru, že redistributívnu platbu je potrebné zaviesť najlepšie už v tomto roku. Nachádzame sa v prechodnom období, to znamená, že ideme z nového balíka financií podľa starých pravidiel. Ak sa táto platba nezavedie čo najskôr, je možné že sa nezavedie vôbec, ani v roku 2023,“ hovorí Milan Jurky.

V Českej republike sa o redistributívnej platbe diskutuje

U našich západných susedov sa redistributívna platba neuplatňuje a zatiaľ sa neuvažuje o jej zavedení ani v prechodnom období 2021 – 2022. Povedal pre poľnoinfo.sk Jan Doležal, prezident Agrárnej komory Českej republiky.

Od roku 2023 sa v rámci príprav Strategického plánu s redistributivnou platbou počíta a to v rozmedzí 7 – 12 percent v závislosti od výsledku rokovaní trialógu, respektíve uzavretia legislatívneho procesu nariadení k Strategickému plánu. Agrárna komora Českej republiky, ktorá zastupuje ako menších, tak aj väčších poľnohospodárov, sa dlhodobo prikláňa k zavedeniu redistributivnej platby,“ hovorí Ján Doležal.

Tak ako u nás, aj v Českej republike existuje obava, aby bola platba smerovaná na menších aktívnych poľnohospodárov a ich ďalších rozvoj.

„Aby neviedla k špekulatívnemu vstupu nepoľnohospodárskych subjektov do systému LPIS,“ hovorí prezident Agrárnej  komory ČR.

Pokrivčák, Tóth: U malých a stredných fariem je zvýšenie produkcie možné

Podľa Jána Pokrivčáka a Mariána Tótha zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity podporí redistributívna platba malé a stredné farmy na Slovensku a má malý vplyv na produkciu a na potravinovú bezpečnosť.

„Priame platby sú totiž odviazané od produkcie, lebo sú vyplácané na pôdu, nie na vyprodukované komodity. Nedá sa preto očakávať pokles produkcie veľkých fariem, priam naopak. Vieme veľmi dobre z našej histórie, že veľké dotácie pre podniky nikdy neviedli k vysokej produktivite alebo nárastu pridanej hodnoty. U malých a stredných fariem je zvýšenie produkcie možné, ak sa zabezpečia dotácie pre komerčne orientované malé a stredné farmy. Tým v súčasnosti chýbajú peniaze na rozvoj a vyššie priame platby im umožnia získať viac úverov od komerčných bánk a viac investovať,“ uvádzajú pedagógovia SPU.

Ak sme v úvode článku uviedli, že hrniec s náladami poľnohospodárov pod pokrievkou vrie, tak sme ešte netušili, že pri jeho dopisovaní nám príde pozvánka na zajtrajší tlačový brífing SPPK. Hlavnou témou bude redistributívna platba a titulok tlačovky je veľavravný „Už stačilo. Pohár trpezlivosti pretiekol.“

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1551 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

16 komentárov

  1. Homolová
    8. februára 2021

    Ekotrend Slovakia – zväz ekologického poľnohospodárstva podporuje zavedenie redistributívnej platby ako podporu príjmu farmárov ešte v tomto roku podľa návrhu ASYFu.

    Odpovedať
    1. GJ
      9. februára 2021

      Súhlasím. Redistributívne platby treba považovať za jednu z najdôležitejších systémových zmien o ktorých sa za minulých vlád iba rozprávalo. Minister je stará vydra. Veľmi zavčasu donútil ľudí dookola odkryť karty, kto je tam za koho. Stačilo spomenúť redistributívne platby. Teraz nech spomenie, že sa ide dať zákon 504/2003 do súladu s ústavou. To ešte len bude kriku o likvidácii slovenského vidieka.

  2. Nohavica
    9. februára 2021

    …“MPRV v týchto dňoch pracuje na analýzach dát od žiadateľov na základe podaných jednotných žiadostí za rok 2020“…ako je možné, že takéto analýzy nemajú z iných rokov ?…opäť žiaden plán len politická mágia, ktorá nevie ľuďom bez zajakávania zrozumiteľne vysvetliť čo bude zajtra…nevedia zhodnotiť dnešnú situáciu, len reagujú na momentálne podnety matne tušiac čo robia…ministerstvo nie je súčasťou riešenia problémov, ministerstvo samo je problém…

    Odpovedať
  3. AntiMičovský
    9. februára 2021

    Kde a kedy bude možné sledovať TB sppk ?
    Ďakujem

    Odpovedať
    1. Zdeno
      9. februára 2021

      Súhlasím so zavedením redistributívnej platby už v tomto roku,ak nebute teraz,v budúcnosti – v ďaľších rokoch to bude komplikovanejšie

    2. realista
      9. februára 2021
  4. Robert Dohál
    9. februára 2021

    Ano som jednoznačne za!

    Pre všetkých rovnaké podmienky.
    1. Stropovať dotácie, ako maximálne % z tržieb napr. 20%. Alebo nech 30% aby sa aj tí v “horších prírodných podmienkach” necítili ukrivdení.
    2. Tržby jednoznačne kontrolovať len z výkazu DPH.
    3. A nech je teda na prvých 28ha aj 300eur/ha, ale aj tak max 30% z vykázaných tržieb.
    No a potom uvidíme tých pravých, správnych, úžasných, ozajstných a neviem ešte akých farmárov.
    Som presvedčený, že po zavedení takýchto opatrení klesne na Slovensku počet poberateľov priamych platieb minimálne o polovicu.
    A ešte by som požiadal ÚKSUP, aby dôsledne kontroloval “farmárov”, čo vo výkaze spotreby hnojív a chémie nevykážu nič, ale v repke a obilí majú koľajové riadky. A hneď by ich mal nahlasovať OČTK ako podozrivých, keď sú hlásené podobné prípady krádeží, ako minulý rok v Ostrove pri Piešťanoch.
    Dúfam, že nemáte nič proti tomu, poctiví poľnohospodári ?
    Veď aké máme morálne právo ukazovať na tých veľkých zlodejov, keď kúpime od zlodeja-traktoristu z družstva ukradnuté hnojivo, či osivo, na “čierno” predáme produkciu, brigádnika neprihlásime do SP atď
    Alebo 7. NEPOKRADNEŠ platí až od nejakej sumy? Od miliona vyššie? Ale pomaličky potichúčky po stovkách, či tisíckach si kradnúť môžeme?
    Ale my si to sami sebe odpustíme, prípadne sa vyspovedáme, ale ten čo ukradol milión nech ide sedieť. Ale toto nie je žiadna spravodlivosť! Skôr mi to pripadá ako závisť, že aj mne keby sa tak podarilo. . . .
    Hádam si nebudeme nahovárať, že nejaký malý zlodejíček, čo pravidelne okráda štát a svojich blížnych, keď bude mať príležitosť ukradnúť 1000000, alebo nezaplatiť 100000 DPH, tak to neurobí? Lebo mu to svedomie či morálka nedovolí?
    Tak vidíte. Máme vládu akú si zaslúžime. A to už od prevratu či tú prvú, druhú, alebo tú poslednú. Každý národ má vládu, akú si zaslúži. Povedal niekto múdry.
    Priatelia 31 rokov už chodíme po púšti a hľadáme Zem zasľúbenú. Sloboda nezačala v 1989. To sme sa vtedy len vydali na cestu za slobodou. A neviem či si ju vôbec zaslúžime a čo nás na tej ceste ešte čaká. Dúfam, že nič horšie ako tu bolo donedávna. Ale keď začneme makať, hovoriť si pravdu a prestaneme kradnúť, tak s pomocou Božou to dáme

    Odpovedať
    1. GJ
      10. februára 2021

      Rovnaké podmienky pre všetkých ! Kde do pánabeka celé roky trčia ?

    2. Ja L.
      10. februára 2021

      RE: Robert Dohál
      A ten zlodej traktorista je koho zamestnanec?
      Prvom rade treba dať tomu traktoristovi riadnu výplatu, aby mal z čoho vyžiť, po druhé ak nekontrolujete, že pri chemizácii čo robia, ani sa nečudujte, že pomaly aj vás odpredajú. Len to si dovolia, čo im Vy dovolíte. Pekne pri začatí chemizácii ísť spolu von, byť prítomný pri prvom namiešaní. /máte kontrolnú plochu, ako účinkuje chémia s porovnaní tým, keď tam nie ste/. Po ukončení prác pekne odobrať prázdne nádoby , a dať do miestností, do ktorého nie je im prístup. Podobne aj s naftou / zamykateľné nádrže, prietokomer, ak máte nespoľahlivých zamestnancov/.
      Neviem vyššie akých farmárov spomínate, lebo keď má voľakto 50-100 ha, tak veľmi pochybujem, že by s tým spomínaným traktoristom dokázal zabezpečiť celoročnú spotrebu chémie, ktorá by bola potrebná a v čas.
      S tým súhlasím, aby pre dotácie boli potrebné vykázané tržby z výroby. Ale uznajme, vo veľkom sa nedá predávať na čierno, máme mýtny systém, ktorý eviduje pohyb nákladnej dopravy. A kto by bol taký blbý, aby na čierno kupoval kamionové množstvá obilnín, olejnín ,…. toto nedáva zmysel. Navyše tam máme zákon o prenose daňovej povinnosti §69 odsek 12 písmeno F

    3. BK
      11. februára 2021

      K bodu 1.: opravte ma, prosím, ale na takéto prerozdelenie nie je opora v predpisoch EÚ. Navyše ak ste v znevýhodnenej oblasti, máte nižšie tržby a ešte vás aj zastropujú na nižšej hranici. To mi neznie ako podpora príjmu.
      K bodu 2.: Špecifiká zdaňovania poľnohospodárskych komodít spôsobujú, že by ste museli kontrolovať 3 výkazy pre každého. Nereálne. Čo s neplatcami DPH a fyzickými osobami – nepodnikateľmi?
      K bodu 3: vykázané tržby za čo? Viete si predstaviť „odseparovať“ tržby z poľno výroby? Započítavame služby alebo len výrobky? Viete si predstaviť tu administratívnu záťaž, ktorú ste práve vytvorili?

      Celý tento koncept ide proti cieľom SPP ako základná podpora príjmu odviazaná od produkcie.

      K ÚKSUP: to sa má ísť ÚKSUP pozrieť na každého, kto vykáže nulu? Po všetkých poliach, či nie sú niekde koľaje? Okrem toho predpokladám, že pri spomínanej krádeži bola nahlásená spotreba, len to bolo ukradnuté, takže Vám to práve prešlo sitom. Miešame si tu troška hrušky s jablkami.

      RE: Ja L.
      Koľko je podľa Vás „riadna výplata, aby mal z čoho vyžiť“?

    4. Ja L.
      11. februára 2021

      RE BK
      Od 800 v čistom a vyššie.
      Ak voľakto zamestnáva takpovediac za minimálnu mzdu poprípade 100 eur naviac, ani sa nečudujme, že hľadajú spôsoby ako “privyrobiť”.

    5. BK
      11. februára 2021

      RE: Ja L.
      V podstate s Vami súhlasím a tá časť by tvorila, nazvime to, vysvetlenú mieru krádeží. Len sa obávam, že v praxi (podnikovej aj celoštátnej) sa ukazuje, že s platom to asi nie je veľmi spojené a motivácia “privyrobiť si” je ukrytá v niečom inom.
      A čo potom s takýmito prípadmi?

    6. Ja,L
      11. februára 2021

      RE: BK Ak je voľakto nepolepšiteľný,……. “pá-pá”.

  5. Čitatel
    10. februára 2021

    Pokial by ste pozorne čítali znenie Nariadenia k prechodnému obdobiu (z dec.2020), potom by ste zistili, že v članku 41 Nar.1307/2013, ktoré sa ním upravuje, sa píše, že do 19.2.2021 podajú na EKomisiu žiadosť o redistributívnu platbu na rok 2021 tie členské štáty, ktoré ju už majú zavedenú. Ostatné štáty (teda aj Slovensko) možu využiť termín 1.8.2021 pre redistribúciu v r.2022. Predpokladám teda, že pána ministra vysmejú aj v Bruseli a odporučia, aby si na dobrú noc radšej čítal pravidlá, ako rozprávky starej matere..

    Odpovedať
    1. Marek M
      10. februára 2021

      Pozeral som to len z rýchlika, ale podľa mňa je to tam uvedené že na rok 2021 do 19.2.2021 a na rok 2022 do augusta 2021, takže MPRV nič nebráni to zaviesť ak to stihnú poslať na EK …

  6. Elena
    11. februára 2021

    Mám za to, že my čo sme pracovali a riadili poľnohospodárstvo 40 rokov , tomuto dnešnému riadeniu poľnohospodárstva nerozumieme. Komentovať a míňať energiu ? Asi zbytočné.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.