Návrh na predĺženie používania glyfosátu do roku 2033 nenašiel na ostatnom rokovaní Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktorý funguje v rámci Európskej komisie, dostatočnú podporu. Jeho používanie bolo predložené v roku 2018 na 5 rokov a malo vypršať koncom minulého roka. Vlani však bolo používanie predĺžené s cieľom získať viac dôkazov o ekotoxikologických vplyvoch tejto látky. Názory na ne totiž nie sú jednotné. Hoci narastá množstvo odbornej literatúry, ktorá poukazuje na negatívne vplyvy glyfosátu, existujú aj štúdie, ktoré ich nepotvrdzujú.
Kedysi plná sebestačnosť, dnes produkcia na úrovni asi 80 percent našej spotreby. Takto za uplynulé roky klesla produkcia slovenských vajec. Chovatelia nosníc navyše bijú na poplach – nie je podľa nich vylúčené, že o pár rokov budú slovenské vajcia raritou. Väčšina nosníc sa totiž stále chová v klietkových chovoch, a vajcia z nich už o rok aj tri mesiace zahraničné obchodné reťazce odoberať nebudú.
Väčšina členských štátov vyjadrila názor, že si treba udržať jednotu v politických aj právnych ohľadoch čo sa týka ochrany spoločného trhu v Európskej únii. Situácia by nemala viesť k jednostranným rozhodnutiam bez konsenzu. Na záver pondelkového zasadania Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ to povedal Luis Planas Puchades, minister pôdohospodárstva Španielska, ktoré je aktuálne predsedajúcim štátom v EÚ. Reagoval tak na rozhodnutie Slovenska, Poľska a Maďarska jednostranne zakázať dovoz niektorých ukrajinských poľnohospodárskych a potravinových komodít.
Investičná výzva, ktorú Pôdohospodárska platobná agentúra vyhlásila ešte vlani v polovici novembra, sa opäť predlžuje. Po novom môžu žiadatelia svoje žiadosti agentúre predkladať až do polovice septembra. Ide už o druhé predĺženie tejto výzvy. Prvý raz sa termín posúval zo 6. apríla na koniec augusta. Práve deň pred koncom termínu PPA zverejnila ďalšiu aktualizáciu, v rámci ktorej ide o predĺženie o 15 kalendárnych dní. Portál poľnoinfo.sk sa zaujímal o dôvody ďalšieho predĺženia výzvy a prečo dochádza k posunutiu uzávierky výzvy len o tak krátke obdobie.
Rizling alebo Chardonnay sú priamymi potomkami pravdepodobne najstaršej doloženej odrody bieleho hrozna, ktorú Francúzi nazývajú Gouais blanc a Nemci zas Weisse Heuninsch. Samotnú matku dnes pozná málokto, keďže ponúkala kyslé a vodové víno. Jej prínos bol najmä v spoľahlivých a vysokých úrodách, čo vyplývalo aj z dobrej odolnosti voči neskorým mrazom. Dnešný svetový víťazný tím muštových odrôd viniča vedie Cabernet Sauvignon. Spotrebiteľom chutí, no ohrozuje ho zvyšovanie priemerných teplôt, ale aj európska Zelená dohoda. Budeme o niekoľko rokov piť vína z odrôd, ktoré nám v súčasnosti nič nehovoria?
Údaje o energetickej hodnote, kalóriách či podrobnosti o obsahu soli alebo nenasýtených mastných kyselín sa bežne nachádzajú na drvivej väčšine potravín či nápojov. Víno má v tomto smere zatiaľ výnimku – avšak už nie nadlho. Už v decembri budú musieť uvádzať vinári podrobnejšie údaje o výživových hodnotách vína. Nové pravidlá vychádzajú z európskych inštitúcií.
Na časti potravinárskych výrobkov sa udomácnili označenia, ktoré majú poukazovať na to, že sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ako napríklad produkty konkurencie. Často pritom ide len o to, že marketingové oddelenia výrobcov premaľovávajú obraz produktov na zelenší, ako v skutočnosti je. Odborníci tento fenomén nazývajú greenwashing.
V uplynulých rokoch sa do projektov reštrukturalizácie a konverzie vinohradov zapojilo viacero vinohradníkov a vinárov. Obnova viníc je nutná pre zlepšenie kvality aj kvantity úrody. Tá s pribúdajúcimi rokmi klesá a produkcia v obnovenom vinohrade tak môže byť násobne vyššia, ako v starých viniciach. Hoci vinohradníctvo chceme na Slovensku udržať, v najbližších rokoch sa s projektami reštrukturalizácie viníc zrejme tak často nestretneme – v aktuálnom období sa totiž s ich podporou ráta len veľmi obmedzene.
Počet rakúskych farmárov klesol od vstupu do Európskej únie v roku 1995 o polovicu. Väčšie a profesionálnejšie farmy pritom musia prinášať výkon. Ich majitelia už nepodnikajú popri inej práci, napríklad v priemysle, ale celý svoj pracovný čas venujú hospodáreniu. Na výsledkoch farmy sú tak priamo závislí, no nemajú ich vždy v rukách. Najmä čoraz častejšie výkyvy počasia a stále teplejšie letá sa podpisujú pod úrody a nepriamo aj pod výkon živočíšnej výroby.
V novom programovacom období poľnohospodárskej politiky, ktoré odštartovalo v tomto roku a potrvá do roku 2027, vznikla žiadateľom o priame platby nová povinnosť – predkladať k žiadostiam aj evidenciu vlastných či prenajatých pozemkov. Vyplýva to zo zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Od vlaňajšieho septembra by si mali agrosubjekty viesť túto evidenciu elektronicky. Pri žiadostiach o platby BISS (Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti) bude predloženie evidencie po novom povinnosťou - bez toho sa vyplatenia priamych platieb žiadatelia nedočkajú.
Najkomentovanejšie za 7 dní