Na časti potravinárskych výrobkov sa udomácnili označenia, ktoré majú poukazovať na to, že sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ako napríklad produkty konkurencie. Často pritom ide len o to, že marketingové oddelenia výrobcov premaľovávajú obraz produktov na zelenší, ako v skutočnosti je. Odborníci tento fenomén nazývajú greenwashing.

„Výrobca tak na obale zdôrazní jeden pozitívny environmentálny aspekt a iný zatají,“ informuje Vladimír Kočí z Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe.

Firmy sa snažia prostredníctvom používania výrazov ako napríklad udržateľný, alebo ekologický navodiť pocit záujmu o dobro planéty. Tieto tvrdenia môžu byť z časti pravdivé, no nemusia brať do úvahy celkový vplyv na životné prostredie.

Na balenom chlebe tak môžeme nájsť napríklad označenie, že je bez použitia GMO. Ide pritom o bežnú skutočnosť, z ktorej však spotrebiteľ môže získať pocit, že konkurenčné výrobky, ktoré takéto označenie nepoužívajú, pracujú s GMO komoditou.

V európskom priestore je na výrobkoch bežné aj označenie Ozone friendly, pritom štáty vyspelej Európy sú signatármi, že nebudú využívať pri výrobe látky, ktoré poškodzujú stratosféru. Opäť tak ide o tvrdenie, ktoré informuje o niečom, čo robia aj ostatní producenti.

Veľmi časté sú zobrazenia rôznych zelených značiek v podobe napríklad listov alebo stromov. Môžu poukazovať napríklad aj na to, že obal výrobku je 100-percentne recyklovateľný.

„Recyklovať je pritom možné všetko. Otázka má byť položená inak. Za akú cenu a či sa v praxi aj realizuje,“ informuje Vladimír Kočí na konferencii Potravinové právo 2023, ktorú organizuje Potravinárska komora Slovenska.

Neexistujú dôkazy

Mnohé tvrdenia výrobcovia používajú bez dôkazov.

Lenka Bogárová, spoluautorka učebnice Potravinové právo, napríklad uvádza, že až 53 percent tvrdení na obaloch výrobkov o ich ekologickosti obsahuje vágne, zavádzajúce alebo nepodložené informácie.

„Až na 40 percent tvrdení na výrobkoch neexistuje podporný dôkaz,“ hovorí L. Bogárová.

Greenwashing sa dotýka všetkých spotrebných tovarov, nie len potravinárskych výrobkov. Napríklad pri drogérii je veľmi často uvádzané, že produkt nebol testovaný na zvieratách alebo je BIO.

„Samozrejme, medzi výrobcami je to populárna téma a existuje snaha osloviť spotrebiteľov aj týmto spôsobom. Je však dôležité, aby výrobca vedel každé tvrdenie použité na obale výrobku obhájiť,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Jana Venhartová, riaditeľka PKS.

Európska smernica

Práve na výrobcov, ktorí v rámci konkurenčného boja využívajú aj označenia, ktoré nevedia dokázať sa zameria návrh európskej smernice o zelených tvrdeniach a označovaniach potravín. Smernicu v polovici mája schválil v prvom čítaní Európsky parlament.

„Parlament a Rada musia k návrhu dosiahnuť spoločné stanovisko, na čo budú potrebovať pravdepodobne jeden rok. Legislatívny proces sa však môže oneskoriť v dôsledku volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v máji budúceho roka,“ vysvetľuje Lenka Bogárová.

Po nadobudnutí účinnosti návrhu smernice budú mať členské štáty 18 mesiacov na jej zakotvenie do vnútroštátneho práva a ďalších šesť mesiacov, pokiaľ sa pravidlá začnú uplatňovať. Najskôr tak Európska únia začne posudzovať tvrdenia, ktoré potravinári dobrovoľne adresujú spotrebiteľom, o štyri roky.

Aj po tomto termíne budú môcť výrobcovia uvádzať podobné označenia na obaly produktov. Predchádzať tomu má však kontrola týchto označení národnou autoritou, ktorá sa oprie napríklad o výsledky vedeckých dôkazov. Ak subjekty nedokážu, že ich vyjadrenia sú pravdivé, môže ich čakať až likvidačná pokuta. Práve formulácia výšky pokuty v smernici vzbudila na najväčšom odbornom potravinárskom podujatí na Slovensku mimoriadnu diskusiu. Takmer nikto totiž nerozumel, ako majú výšku pokuty chápať.

„Pokuty v maximálnej výške aspoň 4 percentá ročného obratu obchodníka,“ uvádza návrh smernice.

Výnimka z povinností vyplývajúcich z návrhu smernice o zelených tvrdeniach má platiť pre podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 10 zamestnancov a ich obrat je do dvoch miliónov eur.

Neoprávnené environmentálne deklarácie neuvádzajú

Oba slovenské cukrovary s novou európskou smernicou problém mať nebudú. Neoprávnené environmentálne deklarácie na produktoch neuvádzajú.

„Skôr by v našom prípade malo zmysel upozorňovať na lokálnosť produkcie. Predsa, cukor dovezený tisícky kilometrov z Južnej Ameriky je asi menej priaznivý pre životné prostredie, ako ten, ktorý vyrobíme na Slovensku, z produkcie našich poľnohospodárov a u nás ho aj umiestnime,“ reaguje na otázku poľnoinfo.sk Radovan Roba, výkonný riaditeľ Slovenského cukrovarníckeho spolku.

Najväčšie odborné dvojdňové potravinárske podujatie sa začalo vo štvrtok (15. júna) a v prvom dni sa okrem greenwashingu zameralo aj na tému označovania dobrých životných podmienok zvierat na potravinách v Európskej únii, ochranu spotrebiteľa, či výživové a zdravotné tvrdenia v judikatúre Súdneho dvora EÚ. Konferencia pokračuje v piatok témami označovania rastlinných potravín názvami živočíšnych produktov alebo právnymi aspektmi označovania názvu potravín na rastlinnej báze.

Podujatia sa zúčastňujú takmer dve stovky popredných slovenských potravinárov, ktorí si môžu vybrať medzi jednotlivými prednáškami, keďže viaceré z nich prebiehajú súbežne.