Väčšina členských štátov vyjadrila názor, že si treba udržať jednotu v politických aj právnych ohľadoch čo sa týka ochrany spoločného trhu v Európskej únii. Situácia by nemala viesť k jednostranným rozhodnutiam bez konsenzu. Na záver pondelkového zasadania Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ to povedal Luis Planas Puchades, minister pôdohospodárstva Španielska, ktoré je aktuálne predsedajúcim štátom v EÚ. Reagoval tak na rozhodnutie Slovenska, Poľska a Maďarska jednostranne zakázať dovoz niektorých ukrajinských poľnohospodárskych a potravinových komodít.

Poľsko a Maďarsko zákaz rozšírili

Zákaz dovozu štyroch poľnohospodárskych komodít do piatich krajín susediacich s Ukrajinou trval v súlade s opatreniami Európskej komisie do 15. septembra. Komisia zákaz ďalej nepredĺžila s tým, že mimoriadna situácia, ktorá si vyžadovala takéto opatrenie, pominula. Základ pre riešenie situácie na trhu v súvislosti s dovozom lacného ukrajinského obilia má poskytnúť ukrajinský návrh, ako kontrolovať vývoz prostredníctvom licencií. Ten však prišiel neskoro – čo na plenárnom zasadaní v Bruseli zdôraznil aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozef Bíreš.

„Slovensko bude uplatňovať jednostranné opatrenia dovtedy, kým systém garancií Ukrajiny nebude vyhodnotený, či je dostatočnou zárukou, aby sa dovoz nestal nekontrolovaným,“ uviedol slovenský minister pôdohospodárstva.

Jeho poľský kolega Robert Telus reagoval oveľa tvrdšie: „Záujmy poľských poľnohospodárov sú pre nás dôležitejšie, než akékoľvek predpisy bruselských byrokratov.“

Európska únia – Robert Telus v rozhovore s novinármi.

Jednostranné opatrenia prijalo okrem Poľska a Slovenska aj Maďarsko. Kým Slovensko iba v rozsahu štyroch komodít v súlade s predchádzajúcimi opatrenia EK, Poľsko a Maďarsko zákaz dovozu rozšírili o ďalšie komodity.

Poľsko o múku a krmivá a Maďarsko vydalo zoznam 24 komodít – vrátane obilia, zeleniny, niektorých olejnín a medu. Z pätice krajín, v ktorých platil zákaz na základe opatrenia EK z mája tohto roku, Rumunsko a Bulharsko jednostranné opatrenia neprijali.

Ukrajina podala žalobu

V čase zasadania rady agroministrov ukrajinská vicepremiérka a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková oznámila, že Ukrajina podala žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) proti Maďarsku, Poľsku a Slovensku. Janusz Wojciechowski európsky komisár pre poľnohospodárstvo vyjadril nad týmto krokom počudovanie.

„Sústredili sme sa na tranzit a to malo pozitívny dosah. Zároveň sme si pritom dokázali poradiť s istými anomáliami. Uvidíme, či dokáže Ukrajina exportovať viac, keď nebude platiť zákaz,“ uviedol Wojciechowski.

Podľa španielskeho ministra poľnohospodárstva by na jednostranné kroky susedov Ukrajiny mala reagovať EK.

Garancie, že opatrenia budú fungovať

Rozhodnutie EK, ako aj ukrajinský návrh, boli známe už pred zasadaním Rady ministrov, kde Ukrajina vôbec nemala byť témou rokovania. V bloku plenárneho zasadania venovanom európskemu trhu s poľnohospodárskymi komoditami však otázky okolo obchodu s ňou prerástli do emotívnej diskusie. Poľnohospodárov, ktorí kvôli dovozu lacných agrokomodít prichádzajú o obživu, sa zastal iba Janusz Wojciechowski. Ocenil, že je predovšetkým zásluhou piatich susedov Ukrajiny, že koridory solidarity na vývoz ukrajinských poľnohospodárskych komodít pozemnou cestou cez Európu prevýšili všetky očakávania. Zároveň hovoril o „špekulatívnom obchode“, kvôli ktorému trh v týchto krajinách zaplavil lacný ukrajinský tovar.

„Situácia je taká, aká je,“ uviedol Wojciechowski, ktorý tak isto považuje ukrajinský návrh za dobrý základ pre riešenie.

„Zhovárali sme sa o nových riešeniach ako lepšie kontrolovať a organizovať tranzit ukrajinských komodít, aby sme sa vyhli problémom, ktoré sa vyskytli v minulosti. Aby opatrenia Ukrajiny zabezpečili, že nebude dochádzať k špekulatívnemu obchodu, ktorý poškodzuje farmárov na oboch stranách hranice. EK bude pracovať na vytvorení koordinačnej platformy,“ uviedol Wojciechowski.

Vytvorenie takejto platformy spadá pod právomoc európskeho komisára pre obchod.

„Mojou úlohou je však informovať o všetkých možných následkoch pre poľnohospodárstvo a farmárov,“ uviedol.

Tranzit úspešný najmä vďaka susedom Ukrajiny

Obchodné embargo piatich susedov Ukrajiny podľa komisára nijako neovplyvnilo objem ukrajinského exportu – naopak, ten vzrástol.

„V mesiacoch pred prijatím opatrení Ukrajina vyviezla mesačne 2,8 milióna ton obilia. V čase platnosti zákazu od mája do júla 2023 to bolo 3,2 milióna ton mesačne, teda oveľa viac, a to bolo ešte pred žatvou,“ uviedol Wojciechowski, podľa ktorého nemôže nikto obviňovať krajiny uplatňujúce zákaz zo znižovania ukrajinského exportu.
„Prečo idem do takých detailov? Pretože som prekvapený reakciou Ukrajiny,“ povedal.

Wojciechowski odhadol objem ukrajinského exportu obilia na ekonomický rok 2023-2024 na 56 miliónov ton. Znamená to 4,7 milióna ton mesačne, pričom minulý rok Ukrajina pozemnou cestou vyviezla 4,2 milióna ton mesačne.

„Zákaz dovozu nie je zásadná téma, ale je ňou otvorenie nových ciest pre ukrajinský export,“ uviedol eurokomisár, pričom mal na mysli možnosti rozšíriť transport cez pobaltské republiky.

„Normálna situácia nastane, keď bude Ukrajina obilie exportovať cez prístavy na Čiernom mori. Dovtedy bude najväčšiu ťarchu tranzitu niesť stále päť štátov susediacich s Ukrajinou – čo sa týka infraštruktúry i hraničných kontrol. Koridory solidarity presiahli všetky predstavy, mali by sme byť vďační všetkým, ktorí to umožnili. Tých 44.4 milióna ton obilia, ktoré prešli cez koridory solidarity, prešli cez hranice piatich susedov Ukrajiny,“ uviedol európsky komisár pre poľnohospodárstvo.

Bíreš: otestovanie opatrení chce čas

„Ukrajinské opatrenia budeme študovať na národnej úrovni v spolupráci s finančníkmi a colnou úniou. Pripravíme logistiku na kontrolu, čo môže trvať jeden až dva mesiace. Každý dovozca, ktorý bude licencovaný na ukrajinskej strane, bude musieť mať potvrdenie aj z našej strany, že ho akceptujeme,“ uviedol Jozef Bíreš počas rokovania Rady ministrov.

Uviedol ďalej, že treba vypracovať systém spolupráce medzi slovenskou a ukrajinskou stranou na hraniciach, ktorý zaručí, že to obilie nikde neunikne.

Podľa Prahy je problém spolitizovaný

Kriticky sa k stanovisku Slovenka, Poľska a Maďarka vyslovil český minister poľnohospodárstva Marek Výborný, ktorý ho pripísal domácim politickým dôvodom, predovšetkým nadchádzajúcim voľbám na Slovensku a v Poľsku.

„Pokiaľ majú tieto krajiny obavy, že bude ukrajinská produkcia zostávať na ich území, znamená to, že tam existujú obchodníci, ktorí ho skupujú. Je teda ich vecou, aby si to dokázali udržať pod kontrolou,“ citovala ČTK českého ministra.

Na programe včerajšieho zasadanie Rady ministrov bola ďalej diskusia o poľnohospodárskych aspektoch direktívy EK o zdraví pôdy a tiež dlhodobá vízia o rozvoji vidieckych oblastí.