Celkovo 8 tisíc agrosubjektov si v najbližších týždňoch prilepší. Takémuto počtu poľnohospodárov totiž prináleží kompenzácia na pšenicu, ktorej ceny klesli pre lacné ukrajinské dovozy a celé tony tak zostali stáť mesiace v silách a skladoch.

Bez žiadosti

„Platobná agentúra bude prvýkrát v histórii vyplácať peniaze bez toho, aby žiadateľ musel požiadať o nejakú podporu, ktorá súvisí s kompenzáciou. Je to na základe toho, že PPA spravila výrazný krok v oblasti digitalizácie za posledné dva roky a výrazný krok v oblasti konsolidácie informácií o žiadateľoch, ktoré máme v informačných systémoch,“ vyjadril sa Jozef Kiss, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

V praxi to znamená, že pestovatelia pšenice o podporu vôbec nemusia žiadať – rozhodnutia im prídu automaticky. S ich zasielaním ráta agentúra ešte koncom tohto mesiaca tak, aby finančné prostriedky stihla oprávneným subjektom vyplatiť do konca roka.

„Kompenzácia bude vyplatená v rekordne krátkom čase tak, ako to bolo minulý rok v auguste, keď sme vyplácali sucho – a to sme dokázali realizovať v priebehu jedného mesiaca,“ dodal J. Kiss.

Ďalej bez kompenzácií

Celkovo si poľnohospodári rozdelia 15,7 milióna eur – 5,2 milióna je z európskych zdrojov, zvyšok prihodil štát.

„Vychádza to nejakých 38 eur na hektár, takto je stanovená výška. Nie je to kompenzácia, ktorá by v plnej výške vykryla straty, pretože rozdiel ceny obilia medzi rokom 2022 a 2023 je pokles zhruba o 50 percent,“ vyjadril sa Jozef Bíreš, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

S ďalšou sumou už podľa neho naši poľnohospodári rátať veľmi nemôžu.

„Z včerajšieho rokovania na Rade ministrov som vycítil, že Európska komisia v tomto štádiu neurobí žiadne kompenzácie, čo sa týka ceny obilia, pretože hľadá peniaze na odškodnenie prírodných katastrof v krajinách, ako je Grécko, Slovinsko a podobne,“ dodal šéf agrorezortu.

Dvere nateraz nie sú otvorené ani v štátnom rozpočte, hoci rokovania o ďalších prostriedkoch, najmä pre špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu, podľa ministra budú pokračovať.

Dve podmienky

Okruh poľnohospodárov, ktorým sa dostane časť peňazí z aktuálne vyčleneného balíka na kompenzácie, je viac – menej uzavretý. Určite už do neho ďalšie subjekty nepribudnú. PPA deklaruje, že všetkých oprávnených poberateľov podpory dohľadala na základe pevne stanovených kritérií.

„Žiadateľ musel splniť dve základné podmienky. Vlastniť a obhospodarovať pôdu a pestovať na nej pšenicu v roku 2022 a zároveň riadne požiadať o priame platby v roku 2023. Na základe tohto sme identifikovali 8 tisíc subjektov. Samozrejme, budeme kontrolovať ďalšie podmienky výplaty podpory, a to, či náhodou žiadateľ nie je dlžníkom štátu. Pokiaľ by bol, nemôžete mu vyplatiť peniaze zo štátneho rozpočtu,“ uviedol Jozef Kiss z PPA.

Obhajovať aj do Bruselu

Hoci kompenzácie pokryjú len časť strát a dostanú sa len pestovateľom pšenice, aj keď ukrajinský dovoz spôsobil straty aj producentom iných plodín, samotní poľnohospodári hodnotia postup štátu pozitívne.

„Súhlasili sme s tým, aby bola pomoc vyplatená len pre pestovateľov pšenice. Je to pre jednoduchosť administrovania a aj preto, že práve pestovatelia pšenice boli najviac zasiahnutí nízkymi cenami. Oni teda znášajú najväčšie finančné straty. Pšenica bola v najväčšom množstve dovážaná z Ukrajiny, teda najviac poškodila európsky trh s obilím. Samozrejme, aj iné sektory by privítali pomoc, ale tento rámec podpory je určený len na produkty, ktoré sú najviac dovážané do Únie,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ako sa bude situácia s dovozom komodít spoza východnej hranice vyvíjať ďalej aj z dlhodobého hľadiska, ostáva otázne. Slovenská vláda po skončení obmedzení stanovených zo strany Európskej únie predĺžila zákaz dovozu štyroch plodín na národnej úrovni. Ide o pšenicu, kukuricu, semená repky a slnečnice. Podobný postoj zaujali aj iné postihnuté štáty. V reakcii na to Ukrajina oznámila, že na Slovensko, Maďarsko a Poľsko podá žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie. Napriek tomu náš rezort na obmedzeniach naďalej trvá a minister dnes potvrdil, že za tieto kroky môže ísť Slovensko argumentovať aj priamo do Ženevy.

„Vítame a sme vďační za stanovisko slovenskej vlády, ktoré prijala od piatku v súvislosti s ochranou domáceho trhu. V prípade, že bude potrebné podporiť rozhodnutie predsedu vlády a rezortného ministra, sme ochotní tak urobiť aj priamo v Bruseli,“ uviedla na margo situácie Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.