Zatiaľ čo mnohí ovocinári a vinohradníci rátajú škody, ktoré spôsobilo aprílové chladné počasie a mrazy, do situácie na poliach výraznejšie zmena počasia nezasiahla. Poľnohospodári však zažívajú ďalší nie celkom tradičný rok.

„Počasie sa prejavuje netradične už od začiatku roka. Najskôr viac ako 22 tisíc hektárov zaplavenej a podmáčanej poľnohospodárskej pôdy, následne mimoriadne teplá jar s prudkým ochladením, mrazmi a snežením. Kvitnutie je v prírode posunuté o asi 2-3 týždne a vidieť to aj na poľnohospodárskych plodinách. Repka zakvitla tiež o niečo skôr. Pre ňu bude teraz podstatné, aby kvitla čo najdlhšie,“ vyjadrila sa Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Výstrahy pred mrazmi sa opakovane objavili v rôznych lokalitách Slovenska. Porastom však neublížili.

„Máme nejaké poštípané kukurice, ale veľké škody v tomto smere nevidíme. Čo je horšie a z čoho je veľa škôd, tak to je vplyv zveri na mnohých menších parcelách slnečnice,“ skonštatoval Tomáš Boros zo spoločnosti Dadatrans Tvrdošovce (okres Nové Zámky).

Chladné počasie s obavami sledovali aj na východe Slovenska.

„Je badať, že pre ochladenie, ktoré tu bolo, sa rast spomalil, ale našťastie sme nemali holomrazy. Takže verím, že na oziminách nedošlo k výraznejšiemu poškodeniu, aj keď ojedinele bolo badať jemné námrazy. Riešili sme to hneď protistresovými prípravkami, aby sme porastom ozimín pomohli zregenerovať sa, čo do výroby prinieslo zas nejaké náklady navyše,“ uviedol Tomáš Volkai, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trebišov.

Jarné práce sa komplikujú

Aj napriek vrtochom počasia poľnohospodári pokračujú v jarných prácach. Podľa monitoringu SPPK je zasiatych 95 percent pšenice jarnej, 98 percent jačmeňa jarného, 55 percent slnečnice, 27 percent sóje, 95 percent cukrovej repy a 65 percent zemiakov z plánovanej výmery.

„Napríklad v bratislavskom regióne už ukončili sejbu hustosiatych obilnín a v trnavskom či galantskom sejbu cukrovej repy. Poľné práce prerušilo daždivé počasie v oblasti Levíc alebo Trenčína. Senáže raží ustali tiež, keďže nebolo možné získať požadovanú sušinu hmoty pri tak chladnom vzduchu. V Michalovciach poľnohospodári museli pre chladné počasie prerušiť sejbu sóje,“ dodala Jana Holéciová.

Podmočené plochy

Do mnohých oblastí sa na polia vrátila aj voda, ktorá tam stála už od prelomu tohto a minulého roka.

„U nás je veľmi veľa plôch stále podmočených, a teraz už aj tie, ktoré medzičasom uschli. Padlo nám asi 50 mm zrážok, takže nám tam zas stojí voda. Toto je problém, ktorý nás trápi. Chystali sme sa siať, ale pozdrží nás to aj 7 až 10 dní. Keď budeme siať v polovici mája, nebude to pre slnečnice a kukurice ideálne,“ vysvetlil Tomáš Boros.

Obdobné problémy sú aj na východe.

„Na jednej strane v tom prvom teplom okne, pred ochladením, viacerí poľnohospodári stihli jariny zasiať. Tie potom museli zabojovať z dôvodu chladného počasia. Zrejme to bude mať vplyv aj na úrodu. Ale nestihli sme osiať veľké plochy. Na druhej strane zrážky a podmáčanie, to je tiež problém. V niektorých lokalitách máme ťažkosti so sejbou jarín. V okrese Trebišov máme až 70 percent pôd slabopriepustných, takže zrážky boli citeľné a máme tu aj veľa výpadkov na poliach,“ dodal Tomáš Volkai.

„Poľnohospodárov trápi otázka podmáčaných plôch aj v súvislosti s plnením podmienok žiadateľa o priame platby. Naďalej nie sú jasné všetky detaily, takže naďalej Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora požaduje od PPA zverejnenie presných podmienok, ako bude v praxi vyzerať generálny pardon,“ dodala Jana Holéciová z SPPK.

Hraboše či májové mrazy?

Na mnohých miestach sa už teraz vyskytujú aj problémy s hrabošom poľným. Podľa odborníkov tento rok možno očakávať kulmináciu jeho populácie – v pravdepodobne v jesennom období. Posledné slovo ešte nemuseli povedať ani mrazy. V uplynulých rokoch sa objavili aj v neskorších termínoch – počas mája. Ohrozené v tomto smere opäť bude najmä ovocie a vinič.