Počet rakúskych farmárov klesol od vstupu do Európskej únie v roku 1995 o polovicu. Väčšie a profesionálnejšie farmy pritom musia prinášať výkon. Ich majitelia už nepodnikajú popri inej práci, napríklad v priemysle, ale celý svoj pracovný čas venujú hospodáreniu. Na výsledkoch farmy sú tak priamo závislí, no nemajú ich vždy v rukách. Najmä čoraz častejšie výkyvy počasia a stále teplejšie letá sa podpisujú pod úrody a nepriamo aj pod výkon živočíšnej výroby.

Tlak na produktivitu

„V roku 1995 dosahoval počet poľnohospodárskych podnikov s pôdou 223 700. V roku 2025 očakávame, že takýchto spoločností bude v Rakúsku 110 500,“ informuje Mario Winkler, šéf komunikačného oddelenia spoločnosti Österreichische Hagelversicherung.

Dnes priemerná rakúska farma hospodári na 25 až 30 hektároch pôdy. Jej výmera narástla, no neznamená to, že pôvodní hospodári sa vzdali svojej pôdy. Zostávajúci farmári si ju od nich zväčša prenajímajú. Tlak na výšku nájomného je výrazný.

„Na najlepších pozemkoch sa zakladajú priemyselné parky a veľa poľnohospodárskej pôdy sa využíva aj na umiestnenie fotovoltických panelov. To pred tridsiatimi rokmi nebolo. Poľnohospodár, ktorý sa rozhodne pre inštaláciu fotovoltickej elektrárne, získa z pôdy väčší ročný výnos. V Štajersku je to až 10 tisíc eur z hektára a pritom má výrazne menej práce,“ hovorí Mario Winkler.

Z hľadiska výstavby priemyselných objektov a bytovej výstavby došlo za ostatných 30 rokov v Rakúsku k záberu 170 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Denný záber tak dosahuje v priemere viac ako 15 hektárov.

Pre porovnanie, na Slovensku sa v posledných rokoch pohybuje úbytok poľnohospodárskej pôdy na úrovni dvetisíc hektárov ročne, čo znamená asi 5,5 hektára denne.

Extrémy počasia

Farmy, ktoré zostali zaradené v produkcii agrárnych komodít sú pod tlakom, aby ich výkon z hektára pôdy bol čo najvyšší. Výrazne ho však ovplyvňuje vývoj počasia.

„V rokoch 1981 až 1990 bolo vo Viedni v priemere 11 dní s teplotou nad 30˚ C. V nasledujúcom desaťročí to bolo už 15 dní, v rokoch 2001 až 2010 celkovo 18 dní a priemer rokov 2011 až 2022 hovorí dokonca o 29 dňoch, keď teplota dosiahla viac ako 30˚ C,“ informuje Mario Winkler z rakúskej centrály spoločnosti ÖHV.

Na jednej strane konštatujeme nárast priemerných teplôt, na druhej strane škody spôsobujú aj ďalšie anomálie počasia. Napríklad neskoré jarné mrazy, o ktorých nás v posledných rokoch informujú aj slovenskí ovocinári.

„V roku 2016 zasiahli Rakúsko silné jarné mrazy. Vo veľkej miere to postihlo ovocinárov, ktorí v sadoch zaznamenali totálne škody. Vtedy sme sa po Štajersku pohybovali s televíziou a utkvel mi v pamäti jeden príbeh. Ovocinár odovzdal svoj sad synovi. Už o rok neskôr bola zaznamenaná totálna škoda a v ďalšom roku 2017 opäť udreli mrazy. Ovocinár dosiahol len minimálnu, mrazom poškodenú úrodu,“ hovorí Mario Winkler v diskusii so slovenskými agrárnymi novinármi.

Pripomína, že poistenie úrody poľnohospodárom výrazne ekonomicky pomôže, no radosť z práce im neprinesie.

„Ak hospodárite, chcete dosiahnuť výnos. Vidieť, čo ste dopestovali. Tešíte sa z úrody. Výplata poistného plnenia za spôsobené škody je iba leukoplastom na ranu, ktorý ale poľnohospodára uchráni,“ vysvetľuje.

Stabilita v poistení

V Rakúsku má poľnohospodárske poistenie hlboké korene. V roku 1946 do systému vstupuje nová forma krytia poistných škôd vo forme vzniku vzájomného poisťovacieho spolku. Jeho súčasťou sú okrem poisťovní aj poľnohospodári. Tí sú v spolku dôležití, lebo sa podieľajú na nastavení plnenia poistných rizík.

Zo začiatku išlo len o krytie škôd, ktoré súviseli s poškodením plodín ľadovcom. Z toho vzišiel aj názov Rakúska krupobitná poisťovňa (Österreichische Hagelversicherung). Naši poľnohospodári poznajú jej slovenskú pobočku pod názvom Agra poisťovňa. V novom tisícročí dochádza k rozširovaniu krytia o poistenie sucha, no aj nákazy hospodárskych zvierat.

„V Rakúsku sa štát dlhodobo a stabilne podieľa na spolufinancovaní poistného výškou 55 percent. Klient ihneď pri platbe poistného platí len 45 percent sumy poistného, čo znižuje ďalšiu administratívnu záťaž poľnohospodárov,“ vysvetľuje Dalibor Bán, riaditeľ  Agra poisťovne .

U našich západných susedov sa tak nepristupuje k odškodneniu poľnohospodárov ad hoc, ale systematicky sa buduje návyk poisťovať budúcu úrodu.

Napriek tomu, že v posledných rokoch existuje podpora poistného aj u nás, poľnohospodár si nikdy nie je istý, aké percento podpory v danom roku získa. Pozitívom je, že od zavedenia poistného rastie suma, ktorou štát prispieva na jeho spolufinancovanie. Ak vlani to bolo rekordných 8 miliónov eur, v tomto roku je v hre podľa schémy už 15 miliónov eur.

„V Rakúsku je poistených 85 percent ornej pôdy, u nás v hrubom odhade do 40 percent. Pre štát je lacnejšie pokrývať časť poistného ako odškodňovať miliónové škody. Vlani napríklad agrorezort sanoval 40 miliónov eur škôd v dôsledku sucha, ktoré je pritom poistiteľné,“ informuje Dalibor Bán.

Aktuálne prebieha výzva na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie na platby poistného. Termín podávania žiadostí je do 26. júna 2023.