Rizling alebo Chardonnay sú priamymi potomkami pravdepodobne najstaršej doloženej odrody bieleho hrozna, ktorú Francúzi nazývajú Gouais blanc a Nemci zas Weisse Heuninsch. Samotnú matku dnes pozná málokto, keďže ponúkala kyslé a vodové víno. Jej prínos bol najmä v spoľahlivých a vysokých úrodách, čo vyplývalo aj z dobrej odolnosti voči neskorým mrazom. Dnešný svetový víťazný tím muštových odrôd viniča vedie Cabernet Sauvignon. Spotrebiteľom chutí, no ohrozuje ho zvyšovanie priemerných teplôt, ale aj európska Zelená dohoda. Budeme o niekoľko rokov piť vína z odrôd, ktoré nám v súčasnosti nič nehovoria?

„Nové odrody viniča prinášajú vína, ktorých kvality sa merajú s kvalitami zavedených odrôd. Zároveň však musia mať vysokú odolnosť voči hubovým chorobám. Ak je táto kombinácia úspešná, predstavuje to dôležitý príspevok k tomu, aby bolo v budúcnosti možné prevádzkovať vinohradníctvo oveľa ekologickejším a hospodárnejším spôsobom,“ hovorí počas stretnutia s európskymi poľnohospodárskymi novinármi Reinhard Toepfer, riaditeľ Ústavu pre šľachtenie viniča v Siebeldingene, ktorý je súčasťou nemeckého federálneho výskumného ústavu známeho pod názvom Julius Kühn-Institute.

Zmena klímy

Každá odroda viniča potrebuje určité množstvo tepla, aby sa mohla v danej oblasti dlhodobo úspešne pestovať. Pamätá na to index, ktorý v sedemdesiatych rokoch vyvinul Pierre Huglin.

„Huglinov index spočítava súčet teplôt nad 10 stupňov od 1. apríla do 30. septembra v jednotlivých dňoch. Pre Müller Thurgau stanovuje index hodnotu od 1500 do 1600, pri Rizlingu to je od 1700 do 1800 a napríklad Cabernet Sauvignon má svoje klimatické optimum od 1900 do 2000,“ hovorí riaditeľ šľachtiteľského ústavu.

Vo svojej prezentácii ukazuje, že od roku 1999 Huglinov index neklesol v západonemeckom mestečku Hainfeld v Porýní-Falcku, ktoré je vzdialené od sídla ústavu len niekoľko kilometrov, pod hodnotu 1900.

„V posledných rokoch pritom index dosahuje až hodnotu 2200. V osemdesiatych rokoch jeho hodnota neprekročila 1850 bodov,“ uvádza Reinhard Toepfer.

Na kvalitu hrozna tak bude stále vo výraznejšej miere vplývať zmena podnebia. Následkom klimatickej zmeny tak majú vína menej kyselín a vysoký obsah cukru. Postupne menia svoju charakteristickú chuť a pre vinohradníkov je čoraz náročnejšie ich pestovať.

Odolnosť voči významným chorobám

V posledných rokoch pritom silnie tlak na znižovanie chemickej ochrany rastlín. Európska Zelená dohoda, ktorej súčasťou je stratégia z farmy na vidličku, má priniesť zníženie využívania pesticídov o 50 percent do roku 2030.

„Žiadna ochrana rastlín nie je voľbou. Náš ústav sa zameriava na šľachtenie nových kultivarov s vysokou odolnosťou voči chorobám viniča, poveternostným stresovým faktorom a vysokej kvalite vína,“ hovorí Reinhard Toepfer.

Do popredia sa tak dostáva šľachtenie nových odrôd s úplnou alebo čo najvyššou odolnosťou voči vinohradnícky významným chorobám akými sú perenospóra, múčnatka alebo hniloba. Okrem toho medzi šľachtiteľské ciele patrí kvalita hrozna v podobe obsahu cukru či kyselín, hektárová úroda, odolnosť voči neskorým jarným mrazom, suchu alebo samotná architektúra rastliny.

„Nové odrody značne redukujú opatrenia na ochranu rastlín a prispievajú k ekologicky prospešnému pestovaniu viniča,“ informuje riaditeľ.

Budova Ústavu pre šľachtenie viniča v Siebeldingene, ktorý je súčasťou Julius Kühn-Institute.

V top dvadsiatke zatiaľ jedna odroda

Plesniam odolné odrody viniča sa súhrne označujú výrazom PIWI. Zatiaľ nie sú v Nemecku výraznejšie rozšírené. V dvadsiatke najpestovanejších nemeckých odrôd majú len jedného zástupcu. Pokiaľ najpopulárnejší Rizling nemeckí vinohradníci pestujú na výmere 24 400 hektárov pôdy, tak plesniam odolná odroda Regent je na 15. mieste. Vo vinohradoch zaberá 1 600 hektárov pôdy.

„Ďalšou v poradí zo zoznamu PIWI je Cabernet blanc, Salaris a Souvignier gris. Každá odroda dosahuje výmeru cez 200 hektárov. Celkovo sa odrody PIWI pestujú v Nemecku na výmere 3 500 hektárov,“ uvádza riaditeľ.

Ak by sme všetkých súčasných 83 voči plesniam odolných odrôd viniča v Nemecku posudzovali ako jednu, nachádzala by sa na 8. mieste za Silvánom zeleným a pred populárnym Chardonnay.

Obavy z reakcie spotrebiteľa

„Trhový podiel vín z odrôd PIWI by mal do roku 2030 v Nemecku dosiahnuť 6 až 7 percent. Možný je aj podiel 20 až 30 percent. Možnosťami by bolo miešanie PIWI vín v rámci práva na označenie, výroba šumivých vín, príprava cuvée alebo budovanie značky,“ uvádza šéf šľachtiteľského ústavu.

Práve propagácia značky, ktorá v budúcnosti osloví nových spotrebiteľov vnímajú v Nemecku opatrne. Hovoria, že víťazný tím v podobe svetových odrôd je ustálený a bude ťažké ho zmeniť.

„Šľachtenie nie je samoúčelné. Trvanie na dokonalosti často bráni realizácií zlepšení. Musíme vziať spotrebiteľa za ruku. Kvalita PIWI vín je mimo diskusie, sú výborné. Klimatická zmena je prvým argumentom a udržateľnosť pestovania hneď druhým,“ hovorí Reinhard Toepfer.

Jedným z novošľachtencov, ktoré vznikol v Ústave pre šľachtenia viniča je odroda Calardis blanc. Kríženie začalo v roku 1993 a odroda bola schválená v roku 2020. Vlani sa v Nemecku pestovala na výmere 52 hektárov.

„Víno je ovocné, svieže, jemne korenisté s jemnými tónmi tropického ovocia. Veľmi vhodné na výrobu šumivého vína. Na druhú stranu hrozno je stredne až vysoko odolné voči múčnatke a vysoko odolné voči perenospóre aj hnilobe,“ hovorí 18 novinárom najmä zo západnej Európy Reinhard Toepfer.

Slovensko je otvorené novým odrodám

S odrodami odolnými voči plesniam majú skúsenosti aj slovenskí vinohradníci, dokonca sa pri ich vysádzaní neobávajú ani reakcií spotrebiteľa. Problém je skôr inde.

„Nevýhodou na Slovensku je, že na výsadbu PIWI odrôd nemôžu vinohradníci získať dotáciu z reštrukturalizácie vinohradov. Oficiálne údaje nemáme, ale môj odhad je, že na Slovensku je vysadených asi 200 hektárov takýchto odrôd,“ hovorí Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľa Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľa Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Slovenskí vinohradníci volia, podľa zväzu, tie PIWI odrody, ktoré majú dobré výsledky v Českej republike. V minulosti sa tu uskutočnila aj degustácia týchto odrôd, aby preverila ich senzorické vlastnosti.

„Slovenský spotrebiteľ má rád nové, neokukané vína. Vyskúša, ak mu zachutia, tak nemá problém si ich kúpiť. Pre vinohradníkov sú PIWI odrody výhodné hlavne kvôli výrazne zníženým nákladom na pestovanie – vyžadujú výrazne menej postrekov a dosahujú vyššie hektárové výnosy,“ uzatvára J. K. Pátková.