Kedysi plná sebestačnosť, dnes produkcia na úrovni asi 80 percent našej spotreby. Takto za uplynulé roky klesla produkcia slovenských vajec. Chovatelia nosníc navyše bijú na poplach – nie je podľa nich vylúčené, že o pár rokov budú slovenské vajcia raritou. Väčšina nosníc sa totiž stále chová v klietkových chovoch, a vajcia z nich už o rok aj tri mesiace zahraničné obchodné reťazce odoberať nebudú.

„Na tento problém sme upozornili ministerstvo pôdohospodárstva už pred niekoľkými rokmi. Výsledkom bolo to, že sa v roku 2020 podpísalo memorandum medzi nami, ministerstvom a Zväzom obchodu Slovenskej republiky, kde sa okrem iného rezort zaviazal, že bude vyvíjať činnosti tak, aby sa našli finančné prostriedky na rekonštrukciu chovov. Vtedy sme vyčíslili, že bude potrebné investovať rádovo desiatky miliónov eur s tým, že tieto prostriedky chovatelia nemajú k dispozícii. Keď sa pozrieme na oficiálnu štatistiku, tak v roku 2022 sa u nás chovalo vyše 3 milióny nosníc v intenzívnych chovoch, a z nich 73,7 percenta v klietkach,“ skonštatoval Daniel Molnár, predseda Únie hydinárov Slovenska.

Alternatívne chovy tak na Slovensku stále predstavujú menšiu časť. Podstieľkových chovov je asi 22 percent, necelé 4 percentá tvoria biochovy a voľné výbehy. Počas minulého roka sa pritom tempo prerábok spomalilo – avšak nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách. Slovenskí chovatelia v tejto súvislosti upozorňujú aj na to, že chovy doteraz rekonštruovali len z vlastných prostriedkov.

„Naša firma len tento rok investovala 2,6 milióna eur z vlastných peňazí. Dotácia z ministerstva pôdohospodárstva sa rovná nule. Investovali sme 2,6 milióna eur z úveru, ktorý budeme musieť splatiť. A tu je otázka – ako takto budeme konkurencieschopní?“ pýta sa Ladislav Birčák, riaditeľ spoločnosti Novogal.

Vo výzve neuspeli

Ministerstvo pôdohospodárstva aj v minulosti opakovane zdôraznilo, že podmienka alternatívnych chovov pri odbere vajec do obchodov nie je stanovená žiadnym zákonom či iným predpisom. Ide o praktiku, ktorú zaviedli z vlastnej iniciatívy zahraničné obchodné reťazce. Rezort zároveň odmieta, že by sa chovateľom nesnažil pomôcť.

„Dvadsaťdva dní pred parlamentnými voľbami v roku 2020, bolo podpísané na ministerstve pôdohospodárstva Memorandum, ktoré zaväzuje rezort hľadať vhodné zdroje financovania tak, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť slovenských producentov slepačích vajec. Z pohľadu ministerstva tento záväzok napĺňame, pretože aj hydinári sa mohli uchádzať o zdroje v rámci vyhlásených výziev 52/PRV/2022 a 65/PRV/2022 alokovaných do živočíšnej výroby takmer 140 miliónov eur,“ uviedol tlačový odbor agrorezortu.

Chovatelia možnosť využili a žiadosti na projekty rekonštrukcie klietkových chovov aj podali.

„Keď sme si to vyhodnotili – zo šiestich našich najväčších členov, ktorí sú chovateľmi nosníc na Slovensku, iba dvom schválili projekty z európskych prostriedkov. Štyrom tieto žiadosti zamietli. Pričom z dvoch, ktorým projekty schválili, jeden už avizoval, že vzhľadom na termíny, ktoré sú určené, nedokáže zrealizovať stavebné konanie, vybaviť stavebné povolenie a zrealizovať projekt,“ upozornil Daniel Molnár.

Problémové kritériá?

To, že v projektoch viacerí chovatelia nosníc neuspeli, pripisujú oni sami kritériám, ktoré boli vo výzve stanovené. Na získanie peňazí bolo potrebné získať 90 bodov zo 100, čo mali mnohí problém splniť.

„Neviem, kto podmienky a body na ministerstve stanovuje, ale nadobúdam dojem, akoby to robil človek, ktorý vidí poľnohospodárstvo len z vlaku cez okno. Päť bodov strata za to, že žiadate viac ako 100 tisíc eur. Tu sa jedná o desiatky miliónov. Dostanete plus 5 bodov, ak žiadate len do 100 tisíc eur, to je aká podmienka? Pritom môžete dať len jednu žiadosť. Potom sa posudzovala ekonomická situácia, kde sa bral do úvahy rok 2021, v ktorom boli vajcia ešte stratové. Čiže aj ekonomické ukazovatele, ktoré boli stanovené, neboli stanovené na to, aby chovatelia nosníc prešli v projektoch,“ uviedol Ladislav Birčák.

Problémových kritérií vo výzve bolo podľa neho viac.

„Ďalšia zaujímavá podmienka za 5 bodov – majiteľ mladší ako 41 rokov, teda ten, kto vlastní a kontroluje tieto farmy, nehnuteľnosti, celé chovy. Ktorý takýto mladý človek je už vlastníkom takýchto veľkých fariem? Všetko je to postavené na princípoch z Európskej komisie, že treba podporovať mladých farmárov. My starí farmári akoby sme neboli dobrí. Ďalšia zaujímavá podmienka, kde sme stratili ďalších 5 bodov – lokalita. Ja nemôžem za to, že Nitriansky kraj je najsilnejší, čo sa týka chovu hospodárskych zvierat, najmä hydiny. Päť bodov dostal len ten, kde je najvyššia nezamestnanosť. Lenže my nemôžeme na kolieskach pretlačiť tie chovy niekam do Rimavskej Soboty alebo Veľkého Krtíša. Takže toto je podmienka, ktorá je zo strany chovateľa nesplniteľná. Keď ministerstvo deklarovalo, že bude poskytovať prostriedky a chce ich dať hydinárom na prestavbu, už len týmto bodom prakticky dokázalo, že to neberie vážne,“ dodal Birčák.

Priveľa žiadostí

Chovatelia pritom potvrdili, že žiadosti na projekty, ktoré podali, neboli zamietnuté pre zlú kvalitu projektov, ale pre nedostatok finančných prostriedkov. Tento dôvod podľa nich uviedla Pôdohospodárska platobná agentúra v rozposlaných rozhodnutiach.

„V rámci oblastí živočíšna výroba a živočíšna výroba – malí poľnohospodári, bolo predložených celkovo 836 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v celkovej hodnote 232 544 648 eur. Na základe takmer dvojnásobného dopytu bolo možné schváliť takmer výhradne projekty, ktoré dosiahli 90 a viac bodov. V rámci bodových kritérií boli zvýhodnení žiadatelia, ktorých projekt sa týka zlepšenia životných podmienok zvierat. Pri vyhodnocovaní projektov sa PPA držala striktne bodovacieho systému tak, aby neboli pochybnosti o transparentnosti vyhodnocovania. Podporené teda boli tie projekty, ktoré splnili vopred stanovený počet bodov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR mrzí, že sa medzi úspešných žiadateľov nedostalo viac projektov od hydinárov, je však  proti pravidlám, aby sme ,,zjemňovali“ podmienky pre vybraný sektor poľnohospodárskej výroby,“ uviedol vo svojom stanovisku rezort.

Čo bude ďalej?

Predaj vajec cez obchodné siete tvorí výraznú väčšinu ich celkového predaja. Hoci sa o probléme s odmietaním vajec z klietkových chovov zo strany zahraničných reťazcov hovorí dlho, efektívne vyriešiť sa ho nedarí. Obchodníci pritom trvajú na svojom – vajcia z klietkových chovov od januára 2025 ponúkať na pultoch nebudú.

„Koľko času nám ostalo? Rok aj pár mesiacov. Od dňa objednania novej technológie je 8 mesiacov čakacia doba, plus 2 mesiace trvá samotná rekonštrukcia. Čiže každý podnik potrebuje 10 mesiacov na prerobenie klietok. Vlani sme prerobili asi 1,6 percenta, a zrazu máme za rok aj niečo prerobiť 70 percent? To je úplne nereálne,“ uviedol Ladislav Birčák.

Pokiaľ sa chovy nepodarí prerobiť a reťazce do svojich plánov neustúpia, čo zatiaľ nemajú v pláne, hrozí podľa chovateľov kolaps celého odvetvia.

„Je nevyhnutné, aby boli poskytnuté finančné prostriedky v špeciálnej výzve pre chovateľov nosníc, aby sme vedeli určité potrebné percento chovov prerobiť. Inak môže nastať situácia, že nám zostane prebytok vajec z klietkových chovov, ktoré nebudeme vedieť predať. Výsledkom bude, že zavrieme haly, kde by sme mohli chovať nosnice v klietkových chovoch. Preto sa opakovane obraciame na ministerstvo pôdohospodárstva s požiadavkou, aby sa pomohlo s touto situáciou,“ dodal Daniel Molnár.

Rezort avizuje, že pre chovateľov chystá nástroje, ktoré by im mali pomôcť.

„V rámci projektových intervencií Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky „Produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch“ a „Produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch – mladý poľnohospodár“ sú vyčlenené samostatné finančné prostriedky určené na zmenu spôsobu chovu z klietkového na voľný alebo podstielkový s alokáciou 10 miliónov eur. Tieto investície sa budú realizovať formou finančných nástrojov, pri ktorých sa predpokladá pákový efekt vo výške 1:4, takže pre žiadateľov by mala byť k dispozícií alokácia až vo výške 40 miliónov eur, v závislosti od formy finančných nástrojov. Taktiež je možné využitie ďalších produktov v rámci finančných nástrojov, alebo v budúcnosti vyhlásené výzvy, v ktorých je možnosť zvýhodniť niektoré typy investícií,“ vyjadrilo sa tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Kedy budú finančné nástroje spustené, je zatiaľ otázne.