Plochy využívané v ekologickom poľnohospodárstve sa v Európskej únii vytrvalo rozširujú a v roku 2022 dosahovali 16,9 milióna hektárov. Vyplýva to z údajov, ktoré v stredu zverejnil štatistický úrad Eurostat. O rok skôr ekologicky obhospodarované výmery dosahovali 15,9 milióna hektárov a v roku 2020 iba 14,7 milióna hektárov. Za posledných desať rokov sa pritom výmery zvyšujú prakticky vo všetkých krajinách EÚ.

Ministerstvo pôdohospodárstva plánuje navýšiť rozpočet výziev určených na podporu investícií do poľnohospodárstva alebo lesníctva. Celkovo ide o 160 miliónov eur európskych zdrojov, ktoré mali byť vyčerpané v programovom období 2014 – 2022. Dodatočné zdroje majú dofinancovať projekty vo výzvach, ktoré chceli poľnohospodári realizovať ešte v roku 2022 alebo 2023.

Poľnohospodári, ktorých činnosť bola vážne ohrozená mimoriadnymi poveternostnými udalosťami, neprídu o podporu. Nebudú musieť podávať žiadosti o výnimku spod pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky jednotlivo, ale ak vykonávajú poľnohospodársku činnosť v určitej oblasti, ktorá bola konkrétnou extrémnou udalosťou vážne postihnutá, bude sa na nich vzťahovať mechanizmus vyššej moci paušálne – a konať by mal ten ktorý členský štát EÚ.

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky vstúpila do platnosti 25. mája a Rada ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (AGRIFISH) sa na svojom májovom zasadaní mohla vrátiť k menej naliehavým témam, ako sú welfare zvierat alebo ochrana veľkých šeliem. Slovensko pridalo do diskusie na plenárnom zasadaní vlastný bod programu – o dvojakej kvalite potravín, pričom k návrhu ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča sa vyjadrili ministri desiatich štátov.

Pracovné sily v slovenskom agropotravinárstve by po novom mohli doplniť ľudia z tretích krajín. Práve o pracovné pozície v poľnohospodárstve a potravinárstve sa totiž rozšíril zoznam profesií, pre ktoré je možné vydať národné víza pre občanov mimo Európskej únie. Do platnosti vstúpil 9. mája 2024.

Európska komisia uverejnila správu o pozícii poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci a o tom, akým nekalým obchodným praktikám najčastejšie čelia. Správa analyzuje uplatňovanie Direktívy o nekalých obchodných praktikách (UTP) prijatej v roku 2021 na základe prieskumu medzi farmármi v EÚ. O modifikácii tejto direktívy sa hovorí ako o jednom z opatrení na zlepšenie postavenia poľnohospodárov, ktoré EK predstavila 15. marca spolu s plánom reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Na svojom aprílovom zasadaní v Luxemburgu si Rada ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (AGRIFISH) mohla čiastočne vydýchnuť. Balík pomoci poľnohospodárom v kríze a reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky dostala minulý týždeň zelenú od Európskeho parlamentu. Proces, ktorý začal na februárovom zasadaní AGRIFISH, dosiahol významný medzník v podobe revízie základného dokumentu SPP v rekordnom čase, čo ocenil aj komisár pre poľnohospodárstvo EÚ Janusz Wojciechowski.

Biopásy pribudli na našich poliach vo väčšom meradle len vlani, keď sa spustila nová spoločná poľnohospodárska politika. Predchádzala im pomerne široká diskusia, aj kritika. Tá sa týkala neskorého schvaľovania konkrétnych podmienok pre ekoschémy, nedostatku času na oboznámenie sa s nimi, aj otáznikov nad samotnou efektivitou biopásov. Po ich založení sa kritika z radov mnohých poľnohospodárov ozvala znova – a to najmä pre termíny a následné problémy s burinami a škodcami. Zapojenosť do opatrenia pritom napokon prekvapila aj samotných ochranárov, ktorí sa na tvorbe ekoschém podieľali. Do celofarmovej ekoschémy sa podľa údajov, ktoré nám ešte vlani na jeseň potvrdilo ministerstvo pôdohospodárstva, zapojilo 8 759 subjektov, pričom išlo až o 85,6 percenta poľnohospodárskej plochy. Podľa ochranárov tak bola zapojenosť hneď v prvom roku vyššia, ako v niektorých iných krajinách EÚ.

Pojem sucho nie je v poľnohospodárskej praxi žiadnou novinkou. Hoci sa obdobia sucha v minulosti objavovali tiež, v súčasnej dobe sa stávajú čoraz väčším a v podstate každoročným problémom. Podľa aktuálnej mapy sucha zo stránky intersucho.sk sa začínajúce sucho už tento rok objavuje v oblasti severného Slovenska, predovšetkým Oravy a Kysúc, s postupným presahom čoraz viac smerom na stredné Slovensko. Dopady na poľnohospodárstvo sa nateraz prejavujú len v okresoch Trenčín a Púchov.