Hoci medzi agrorezortom a envirorezortom to v mnohých otázkach škrípe a nájsť spoločnú reč a kompromis nie je vždy ľahké, v praxi sa nájdu príklady spolupráce, ktoré prinášajú benefit obom stranám. Patrí k nim aj projekt záchrany slaniskovej lokality pri Tvrdošovciach (okres Nové Zámky), na ktorom sa aktívne podieľa aj miestna poľnohospodárka.
Intenzifikácia poľnohospodárstva je podľa mnohých vedeckých výskumov jednou z hlavných príčin súčasného úbytku biodiverzity. Slovenská krajina je intenzifikovaná prakticky nepretržite od polovice 20. storočia a po našom vstupe do Európskej únie sa problémy v dôsledku nevhodne nastavených pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky prehlbovali. Uviedla to v stanovisku, ktoré zaslala portálu poľnoinfo.sk, národná sekcia Európskej spoločnosti vedcov a odborníkov pre ochranu prírody (ESSENCE Slovakia). Vedci ďalej informujú, že náš strategický plán poskytuje prvé kroky k ozeleneniu krajiny a k zvráteniu úbytku biodiverzity.
Žiadosti o podporu z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2022 si môže podať každý poľnohospodár, no bodovo zvýhodnení sú len niektorí. Investičné výzvy preferujú chovateľov zvierat a producentov špeciálnych plodín. Na pestovateľov hustosiatych obilnín alebo olejnín súčasné nastavenie výziev nemyslí, načo poukázal aj jeden z účastníkov konferencie Cesty k výkonnejšiemu a suchám odolnejšiemu poľnohospodárstvu, ktorá sa uskutočnila ešte na konci novembra v Nízkych Tatrách.
Už o pár týždňov vstúpi do platnosti nový strategický plán v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027. Európska komisia schválila náš strategický dokument koncom novembra. Hoci sa o nových podmienkach hovorilo už mesiace, na ich definitívnu podobu čakali poľnohospodári do poslednej chvíle.
Nová spoločná poľnohospodárska politika bude zelenšia, ekologickejšia a bližšia prírode. Túto informáciu už niekoľko rokov počas príprav jej nového nastavenia tlmočila nielen samotná Európska komisia, ale aj naše ministerstvo či ochranárska obec. Reči sa stávajú realitou – nové nastavenie agropolitiky na Slovensko prinesie novinky, ku ktorým patria aj biopásy. Tie budú po novom podmienkou získania prostriedkov z ekoschém.
Na vyhlásenie investičných výziev čakali poľnohospodári aj potravinári na Slovensku pomerne dlho. Prvý agrominister aktuálnej vlády ju chcel vyhlásiť ešte na jar v roku 2021. Termín nestihol a po výmene šéfa rezortu sa vyhlásenie výziev odsúvalo ďalej. Agrosektor sa ich dočkal až v tomto roku – potravinári predkladali svoje žiadosti do konca apríla, poľnohospodári mali čas do konca júna.
Po rokoch sa tento rok poľnohospodári dočkali investičnej výzvy. Projekty podávali ešte pred letom, a to so značným záujmom. Ešte na Celoslovenských dňoch poľa v Dolnej Krupej minister Samuel Vlčan avizoval, že na prvú výzvu bude čoskoro nadväzovať ďalšia. Spočiatku sa hovorilo o termíne do konca leta, či o prelome leta a jesene, to sa však zrealizovať nepodarilo. Rezort teraz tvrdí, že vyhlásenie ďalšej výzvy je na spadnutie.
Proti nastaveniu pravidiel vyplácania dotácií dnes (8. júna 2022) v Prahe demonštrovalo asi 2000 českých poľnohospodárov. Prekáža im, že dotácie zvýhodňujú malých farmárov. Podľa prezidenta Agrárnej komory ČR Jána Doležala sa kvôli novému nastaveniu ocitnú poľnohospodári na hranici prežitia. Minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka (KDU-ČSL) povedal, že vláda podporí živočíšnu výrobu a pestovateľov citlivých komodít, ako sú napríklad pestovatelia zemiakov.
Základný dokument nášho poľnohospodárstva – Strategický plán na roky 2023 – 2027 zhodnotila Európska komisia. Ministerstvu pôdohospodárstva bolo zaslaných 315 pripomienok, z toho je 27 vnímaných ako „kľúčové prvky“. Zo strany Európskej komisie a z časti aj rezortného ministerstva je komunikácia k strategickému plánu zahalená rúškom tajomstva. Vzhľadom na spoločný prístup v ostatných štátoch nie je úplne zrejmé prečo.
Pôdohospodárska platobná agentúra vykonala cyklickú aktualizáciu dielov pôdnych blokov LPIS. Ten je kľúčovým prvkom integrovaného administratívneho a kontrolného systému. Musí preto zodpovedať skutkovému stavu. Po aktualizácii údajov v systéme však mnohým žiadateľom zo stredného Slovenska vznikli nezrovnalosti a ich plochy v LPISe sú menšie, ako po minulé roky.
Ruská agresia voči Ukrajine prináša postupnú zmenu pohľadu na európske poľnohospodárstvo. Európska komisia rozhodnutiami z ostatných týždňov veľmi opatrne otáča kormidlo smerovania agrosektora k vyššej produkcii. Spoločenstvo dvadsiatich siedmich štátov je pritom aj v súčasnosti najväčším exportérom potravín na svete. Prečo teda dochádza k takémuto rozhodnutiu? Cieľom je zabezpečiť dostatok potravín aj pre trhy v severnej Afrike, ktoré z dôvodu obmedzených schopností Ukrajiny vyvážať komodity, môžu strádať. Odznelo na dnešnej akcii portálu euractiv.sk v Bratislave.
Najkomentovanejšie za 7 dní