V novom programovacom období poľnohospodárskej politiky, ktoré odštartovalo v tomto roku a potrvá do roku 2027, vznikla žiadateľom o priame platby nová povinnosť – predkladať k žiadostiam aj evidenciu vlastných či prenajatých pozemkov. Vyplýva to zo zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Od vlaňajšieho septembra by si mali agrosubjekty viesť túto evidenciu elektronicky. Pri žiadostiach o platby BISS (Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti) bude predloženie evidencie po novom povinnosťou - bez toho sa vyplatenia priamych platieb žiadatelia nedočkajú.
Centrom holandského mliečneho zázraku, ktorý zalieva svojou produkciou Európu, ale aj svet, je Frízsko. Oblasť s rozsiahlymi trávnatými rovinami pretínajú všadeprítomné vodné kanály. Okolie obcí je posiate maštaľami. Najlepšie o ich počte vypovie, že vo Frízsku, ktoré je rozlohou len o niečo menšie ako Nitriansky kraj, chovajú tristotisíc kusov dojníc. Trojnásobne viac, ako na celom Slovensku. Tamojší farmári však bojujú s úplne inými problémami, ako naši.
Biopásy sú v rámci agropolitiky novým prvkom. Ide o roky diskutovanú tému, ktorá si pri prechode do praxe vyžaduje aj prípravu a znalosť aktuálnej legislatívy. Tá sa u nás, ako aj na úrovni Európskej komisie, tvorila s oneskorením a k niektorým prvkom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky stále nie je kompletná. Otázniky majú mnohí stále aj ohľadom biopásov, ktoré by mali založiť do konca apríla. V opačnom prípade nebudú môcť čerpať takzvané ekoschémy, ktoré v novom období nahradili niekdajší greening.
Na Slovensku žije 5,5 milióna ľudí a v rezorte poľnohospodárstva pracuje 46-tisíc ľudí. Nie je reálne, aby 46-tisíc ľudí uživilo 5,5 milióna. Na konferencii Vidieckej platformy vo Zvolene reagoval takto poradca ministra pôdohospodárstva Martin Ondráš na otázku, kedy Slovensko zvýši svoju potravinovú sebestačnosť.
To, že schvaľovanie pravidiel novej spoločnej poľnohospodárskej politiky sa na Slovensku dialo doslova na poslednú chvíľu, nie je žiadnou novinkou. Poľnohospodári celý proces kritizovali aj vlani, kedy z rezortu prichádzala ako odozva najmä reakcia, že zabrzdenie prípravy zapríčinilo bývalé vedenie rezortu. Nech už bol na príčine ktokoľvek, faktom je, že pravidlá platné od tohto roka, odobrila definitívne Európska komisia len pár týždňov pred koncom toho starého.
Slovenskí poľnohospodári chcú zvyšovať výrobu a investovať. Dôkazom je záujem o čerpanie sektorových intervencií, ktoré v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 podporujú investície odbytových organizácií. Už na začiatku programového obdobia je zrejmé, že odhad vyčlenených finančných prostriedkov bol nesprávny a mlieko, mäso a zemiaky nebudú podporené dostatočne. Žiadateľov o tom informujú rozhodnutia, ktoré im v týchto dňoch doručuje Pôdohospodárska platobná agentúra.
O stropovaní priamych platieb sa v Európe diskutuje už celé roky. Uvažovalo sa o ňom v minulom aj aktuálne začínajúcom sa období spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na stole boli rôzne varianty povinného stropovania, ktoré sa napokon do povinnej legislatívy nepremietli a stropovanie podpôr na plochu zostalo len ako možnosť, ktorú členské štáty môžu a nemusia využiť. Slovensko sa v novom období rozhodlo vydať na túto cestu a obmedzenie príjmov z priamych platieb tak niektorí poľnohospodári pocítia už v tomto roku. Ako to bude celé v praxi vyzerať však zatiaľ mnohým roľníkom zrejmé nie je.
Transformačný a ozdravný proces v Pôdohospodárskej platobnej agentúre bol úspešne zavŕšený certifikačnou správou audítorskej spoločnosti. Napriek tomu Európska komisia stále zadržiava štvrtinu preplácaných zdrojov, ktoré smerujú do projektových podpôr. Navyše, Slovensku hrozia zo strany EK vysoké finančné sankcie. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan apeluje na premiéra, ministrov spravodlivosti a vnútra, ale aj prokurátorov, aby sa rozhýbali. Hovorí o budíčku pre všetky orgány ochrany právneho štátu na Slovensku. Vraj v ich rukách je celková výška pokuty, ktorú Slovensko dostane za čerpanie prostriedkov v rokoch 2016 – 2020.
Si mladý farmár alebo chceš začať podnikať v tejto oblasti? Príď načerpať skúsenosti. Aj takto sa snaží osloviť Združenie mladých farmárov na Slovensku (ASYF) svojich súčasných a zaiste aj budúcich členov. Mnoho mladých ľudí začína inklinovať k prírode – a nejeden z nich to chce pretaviť nielen do životného štýlu, ale aj do práce na pôde. Najčastejšie podnikajú ako samostatne hospodáriaci roľníci. Pestujú ovocie a zeleninu, menej už pôsobia v oblasti chovu dobytka či ošípaných. Združenie pripravilo s mladými farmármi tri stretnutia. Prvé z nich v Čachticiach (okres Nové Mesto nad Váhom) sa už uskutočnilo v piatok. Vzhľadom na charakter regiónu bolo zamerané na rastlinnú výrobu. Na živočíšnu výrobu sa sústredia v ďalších stretnutiach: 10. – 11. februára v obci Malatíny (okres Liptovský Mikuláš) a potom o týždeň v Drienici (okres Sabinov) na východnom Slovensku.
Nová spoločná poľnohospodárska politika už v uplynulých rokoch vznikala s dôrazom na zelenšie opatrenia. Výsledok, ktorý vstúpil do platnosti od nového roka, prináša viacero zmien vo vzťahu poľnohospodárov a životného prostredia. Presadiť ich a rozumne nastaviť tak, aby obe strany boli spokojné, nebolo jednoduché. Na diskusiách sa podieľal aj Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
Hoci medzi agrorezortom a envirorezortom to v mnohých otázkach škrípe a nájsť spoločnú reč a kompromis nie je vždy ľahké, v praxi sa nájdu príklady spolupráce, ktoré prinášajú benefit obom stranám. Patrí k nim aj projekt záchrany slaniskovej lokality pri Tvrdošovciach (okres Nové Zámky), na ktorom sa aktívne podieľa aj miestna poľnohospodárka.
Intenzifikácia poľnohospodárstva je podľa mnohých vedeckých výskumov jednou z hlavných príčin súčasného úbytku biodiverzity. Slovenská krajina je intenzifikovaná prakticky nepretržite od polovice 20. storočia a po našom vstupe do Európskej únie sa problémy v dôsledku nevhodne nastavených pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky prehlbovali. Uviedla to v stanovisku, ktoré zaslala portálu poľnoinfo.sk, národná sekcia Európskej spoločnosti vedcov a odborníkov pre ochranu prírody (ESSENCE Slovakia). Vedci ďalej informujú, že náš strategický plán poskytuje prvé kroky k ozeleneniu krajiny a k zvráteniu úbytku biodiverzity.
Žiadosti o podporu z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2022 si môže podať každý poľnohospodár, no bodovo zvýhodnení sú len niektorí. Investičné výzvy preferujú chovateľov zvierat a producentov špeciálnych plodín. Na pestovateľov hustosiatych obilnín alebo olejnín súčasné nastavenie výziev nemyslí, načo poukázal aj jeden z účastníkov konferencie Cesty k výkonnejšiemu a suchám odolnejšiemu poľnohospodárstvu, ktorá sa uskutočnila ešte na konci novembra v Nízkych Tatrách.
Najkomentovanejšie za 7 dní