Poľnohospodári by mali byť odmeňovaní za postupy šetrné voči prírode, malým by sa malo dostať väčšej podpory, ale predovšetkým vtedy, keď budujú udržateľný biznis. Budúca Spoločná poľnohospodárska politika bude mať charakter politických cieľov a členské štáty ich budú plniť s oveľa väčšou flexibilitou ako dnes. Podpora a jej spravodlivé rozdelenie, investície do rozvoja i administratívna záťaž teda budú závisieť predovšetkým od toho, ako dokáže slovenská vláda využiť nové príležitosti a pretaviť ich do zmysluplného plánu pre poľnohospodárstvo.

Vízia o poľnohospodárstve a potravinárstve EÚ, ktorú vo februári predstavil európsky agrokomisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen, obsahuje aj tieto návrhy, nepriniesla však zásadnú zmenu. Chýbajúce finančné prostriedky v poľnohospodárstve sa snaží riešiť najmä kapitálovými nástrojmi – zlepšením podmienok pre investície, úvery a poistenie rizík.

Kto dostane najviac?

Doterajšie nástroje SPP sa menia iba minimálne. Nekončia sa priame platby na pôdu ani kondicionality, iba majú byť modifikované – spravodlivejšie a viac motivačné ako nátlakové.

„Budúca SPP má byť jednoduchšia, cielenejšia a stimuly budú prevažovať nad podmienenosťou,“ uvádza sa v dokumente.

Podpora v rámci SPP sa bude viac zameriavať na poľnohospodárov, ktorí sa aktívne zapájajú do výroby potravín, na hospodársku životaschopnosť podnikov a ochranu životného prostredia. Mala by byť ďalej orientovaná na tých, ktorí to najviac potrebujú. Finančné prostriedky v rámci SPP by mali smerovať do zvyšovania konkurencieschopnosti a odolnosti voči klimatickým zmenám. Zvažuje sa aj uprednostnenie podpory pre poľnohospodárske podniky nevyhnutné pre strategickú autonómiu EÚ – teda pre výrobu základných potravín.

Čo sa týka spôsobu ako to realizovať, na stôl sa vracia možnosť stropovania a znižovania priamych platieb. Mohli by sa teda prijať celoeurópske pravidlá, avšak dokument zdôrazňuje, že sa „zohľadnia rôzne štrukturálne a odvetvové situácie členských štátov“.

Kto sa stará o prírodu, bude odmenený

Z vízie celkom vymizli argumenty o tom, že ozeleňovanie je pre poľnohospodárov ekonomicky neúnosné a ohrozuje ich konkurencieschopnosť. K otázke ochrany prírody a poľnohospodárstva sa pristupuje z celkom iného konca: ten, kto sa stará a o prírodu, vyrába kvalitné potraviny bez použitia mechanizmov, ktoré zhoršujú ich kvalitu a zasahujú do životného prostredia, by mal byť odmenený.

Farmár bude mať viacero príležitosti profitovať z ochrany prírody: vďaka stimulom v rámci SPP, platbám za ekosystémové služby, uhlíkovému hospodárstvu a zvýšiť by sa mali aj jeho šance získať súkromný kapitál.

„Nové príležitosti pre doplnkové zdroje príjmov predstavujú agroekologické postupy, ktoré kombinujú ekonomické možnosti s environmentálnymi výsledkami a sociálnou zodpovednosťou,“ uvádza sa v dokumente.

Novinkou je dobrovoľný systém referenčného porovnávania pre posudzovanie udržateľnosti v poľnohospodárskych podnikoch, takzvaný kompas udržateľnosti.

„V posledných rokoch európske poľnohospodárske podniky zaznamenali značný nárast noriem udržateľnosti, certifikácií a požiadaviek na podávanie správ, ktoré stanovili rôzni aktéri, organizácie a inštitúcie,“ uvádza sa v dokumente.

Kompas udržateľnosti predstavuje plán vytvoriť jedno kontaktné miesto, ktoré bude monitorovať a zaznamenávať údaje o udržateľnosti, podporí poľnohospodárov pri postupnom prijímaní udržateľnejších postupov a získavaní zdrojov financovania.

Okrem toho vízia hovorí o dvoch pripravovaných aktoch o ochrane pôdy a vody, ktoré budú tak isto doplnené „stimulačným“ balíkom. Systém kreditov za prírodu, o ktorom sa hovorí vo vízii, si vyžaduje ešte dlhú prípravu: malo by ísť o certifikované a kvantifikované jednotky, ktoré majú vypovedať o pozitívnom vplyve pre prírodu. V dokumente sa však napriek všadeprítomnému odkazu na prístupy blízke prírode nikde nehovorí o tom, že by sa rozpočet na tento účel mal zvýšiť.

Lepšia cena na trhu

Tá by sa mala dosiahnuť prostredníctvom „nápravy nerovnováh v potravinovom reťazci.“ Dokument zároveň pripúšťa, že to nestačí, že ten, kto sa stará a o prírodu a vyrába kvalitné potraviny, nie je na trhu patrične ocenený.

„Trhy nedokážu odmeniť už dosiahnutý pokrok a stimulovať ďalšie postupy udržateľnosti,“ uvádza dokument.

Dokument obsahuje „víziu“ ako obnoviť prepojenie medzi poľnohospodárstvom, územím a potravinami.

„Je dôležité vrátiť sa ku koreňom a obnoviť spojenie medzi jedlom, územím, sezónnosťou, kultúrami a miestnymi tradíciami. Spotrebitelia musia pri transformácii zohrávať dôležitú úlohu.“

Kompas konkurencieschopnosti

Aj vďaka Kompasu konkurencieschopnosti, všetkým politikám nadradenému plánu EÚ pre ekonomiku, ktorý Európska komisia predstavila 29. januára 2025, by mohli poľnohospodári získať ďalšie zdroje. Či už prostredníctvom noviniek v daňovej a investičnej politike, alebo snahám stiahnuť nadol ceny energií.

Kompas sa vzťahuje na oblasť inovácií, dekarbonizácie a bezpečnosti. V tej poslednej má pre EÚ strategický význam aj znižovanie závislosti na krmivách či hnojivách z tretích krajín. Poľnohospodári teda môžu rátať s podporou produkcie organických hnojív, či pestovania sóje bez GMO.

Vízia zároveň nabáda poľnohospodárov, aby zvolili doplnkové možností zárobku v trendových a podporovaných odvetviach – ako sú výroba čistej energie, znižovanie uhlíkovej stopy, ekosystémové služby, biotechnológie či cirkulárna ekonomika. Pre tieto oblasti by mali byť k dispozícii nové nástroje.

Keďže európske spoločnosti platia za elektrinu a plyn podstatne viac ako ich americkí a čínski konkurenti, pripravuje EK akčný plán pre cenovo dostupnú energiu. Malé a stredné podniky vo všetkých odvetviach – vrátane poľnohospodárstva.

Odraziť sa od dna

Vízia EK v prvom rade veľmi dobre vystihuje to dno, na ktorom sa poľnohospodárstvo v porovnaní s inými odvetviami nachádza. Cituje štatistiky, podľa ktorých príjem na osobu zamestnanú v poľnohospodárstve bol v roku 2023 iba na úrovni 60 percent priemernej mzdy v EÚ. Celková podfinancovanosť odvetia (odhad prostriedkov, ktoré podľa EK a Európskej investičnej banky v poľnohospodárstve v roku 2022 chýbali) na 62 miliárd eur. Miera samovrážd medzi poľnohospodármi je v niektorých členských štátoch o 20 % vyššia, ako celoštátny priemer. Vízia okrem iného navrhuje aj zvyšovanie informovanosti o duševnom zdraví a pracovných úrazoch prostredníctvom osobitného poradenstva v rámci SPP.

Toto všetko nevplýva iba na životnú úroveň poľnohospodárov a atraktívnosť odvetvia pre mladých ľudí, ale aj na schopnosť poľnohospodárov investovať, inovovať a rozvíjať svoje podnikanie. Poľnohospodári sú v horšej pozícii z hľadiska možností získať úver či nájsť investora. Návratnosť investícií je nízka, ziskovosť kolísavá a riziká vyplývajúce z počasia, zmien klímy a situácie na globálnych trhoch vysoké.

Investície, úvery

V poľnohospodárstve by mali byť podporené investície do opatrení zničujúcich riziká vyplývajúce zo zmeny klímy. Vízia hovorí o vytvorení investičného programu Odolný a udržateľný agropotravinový systém. Zároveň by mali poľnohospodári získať dostupnejšie možnosti poistiť sa proti rizikám – vďaka novým modelom podporovaným EIB. Zvýšiť by sa mal aj krízový fond. Lepší manažment rizík urobí investície do poľnohospodárstva atraktívnejšími.

Čo si kto naplánuje

Vo všeobecnosti sa má uvoľniť direktívnosť pravidiel SPP. V praxi to znamená, že všetko závisí od toho, akú „víziu“ bude mať slovenská vláda a ako ju zrealizuje.