Keď bolo na program pondelkovej Rady ministrov EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (Agrifish) zaradené vystúpenie Maďarska o tom, ako táto krajina riešila situáciu s výskytom slintačky a krívačky, ešte sa nevedelo, že Slovensko ako ďalší štát EÚ nahlási výskyt tejto choroby zvierat v troch lokalitách blízko hraníc s Maďarskom. Vystúpenie slovenského ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča v záverečnom bode plenárneho zasadania tak budilo pozornosť všetkých ministrov rady a vírusové ochorenie možno zatienilo aj hlavný bod zasadania o vízii pre európske poľnohospodárstvo.

Spoločný problém

Členské štáty EÚ vyjadrili plnú podporu Slovensku i Maďarsku, ktorá sa už aj materializovala v tom, že na Slovensko pricestovali špecializované tímy EÚ, Českej republiky a Rakúska.

„Ďakujem za vyjadrenia podpory. Nie je to iba náš problém, je to problém v celom európskom priestore. Keď to zvládneme my, tak sa to nebude šíriť ďalej,“ povedal Richard Takáč novinárom v Bruseli.

Dvaja špičkoví veterinárni odborníci na slintačku a krívačku EK sú na Slovensku od pondelka rána, expertná jednotka z Česka pomáha pri usmrcovaní nakazených zvierat a Rakúsko vyslalo dezinfekčnú jednotku. Nemecko zabezpečilo Slovensku 10 000 vakcín. Pomoc prisľúbilo aj Holandsko.

Takáč absolvoval na túto tému rokovania s európskym komisárom pre poľnohospodárstvo Christophom Hansenom i s predstaviteľmi Generálneho riaditeľstva EK pre zdravie a potravinovú bezpečnosť (DG Sante). Slovenský minister ocenil Hansenov prísľub, že EÚ poskytne Slovensku kompenzácie v najvyššej možnej miere.

Podľa legislatívy EÚ

EÚ má na základe analýzy minulých výskytov tohto ochorenia zvierat vypracované mechanizmy, ako treba postupovať v ohnisku nákazy i na úrovni EÚ. Určujú to dve nariadenia (2016/429 a 2020/687). Európsky komisár pre rybolov Costas Kadis na plenárnom zasadaní ocenil, že Maďarsko aj Slovensko rýchlo implementovali oparenia a oba štáty konali v súlade s európskou legislatívou.

„Všetky zvieratá boli zabité, zóny boli vymedzené. Obe krajiny išli ešte ďalej, ako to ukladá legislatíva EÚ, keď prijali úplný zákaz pohybu zvierat,“ uviedol.

Dodal, že EK demarkovala príslušné zóny ohrozenia, kde treba dodržiavať opatrenia podľa nariadení EÚ.

„Zóny budeme priebežne prispôsobovať, aby odrážali aktuálnu situáciu,“ povedal.

Zároveň vyzval ostatné štáty EÚ, aby neprijímali obmedzenia obchodu v oblastiach, ktoré neboli vymedzené ako rizikové.

Koľko pomoci a akou formou

Slovensko i Maďarsko vyzvalo EÚ, aby poskytla obom krajinám finančnú pomoc ako na realizáciu opatrení, tak aj na kompenzáciu škôd poľnohospodárom.

„Priebežne robíme na ministerstve analýzu jednotlivých krokov, spočítavame náklady. Rozsah opatrení a škôd musíte relevantne preukázať, EÚ nedá podporu len tak,“ povedal Richard Takáč novinárom.

Už v súčasnosti ide podľa neho približne o desať miliónov eur, pričom v konečnom dôsledku budú straty desiatky miliónov. Medzi možnými mechanizmami kompenzácie spomenul aj nevyčerpané prostriedky z predchádzajúceho programovacieho obdobia z fondu rozvoja vidieka, ktoré Slovensku ku koncu minulého roka prepadli. Ako ďalšie uviedol podporu z poľnohospodárskej rezervy či prostriedky vyplácané cez DG Sante prostredníctvom štátnej a veterinárnej správy.

Pôvod ochorenia stále sporný

K aktuálnej situácii na Slovensku Takáč ešte včera uviedol, že sa nepotvrdil ďalší výskyt ochorenia. Žiaľ, dnes už je situácia iná.

„V okruhu troch kilometrov okolo ohniska sme stále v kritickej fáze, pokračujú testy zvierat. Ochorenie sa šíri vzduchom, kade fúka vietor. Vzduch neviete zastaviť, treba preto následky maximálne eliminovať lokálne,“ povedal R. Takáč.

Podľa agroministra Takáča odborníci DG Sante stále nevedia vysvetliť, odkiaľ k nám nákaza prišla, keď jej variant bol naposledy identifikovaný niekde v Pakistane pred siedmimi rokmi. Takáč i jeho maďarský kolega István Nagy potvrdili, že v oboch krajinách sa šíri rovnaký variant sérotypu O, ktorý však neprišiel z Nemecka. Toto potvrdilo aj referenčné laboratórium EÚ, podľa ktorého išlo aj v Nemecku o sérotyp O, ale jeho najbližšia sekvencia sa vyskytla v Turecku v decembri.

„Epidemiologickým vyšetrovaniam sa podarilo zúžiť vstupné hypotézy a predpokladá sa, že išlo o neúmyselný kontakt s nelegálne dovezenými potravinami živočíšneho pôvodu,“ uvádza k objaveniu choroby v Nemecku správa Friedrichovho-Loefflerovho inštitútu.

Podľa tejto správy sa príbuzné vírusy slintačky a krívačky vyskytujú na Blízkom východe a v Ázii, ale presný pôvod a cesta vstupu je stále neznáma, aj keď je známy sérotyp. Ohniská slintačky a krívačky tohto sérotypu boli hlásené aj v Izraeli a v Alžírsku.