Zadajte hľadaný výraz

PoľnoEÚ Z domova

Biopásy 2023 verzus 2024 – ako sa k nim staviame?

Biopásy 2023 verzus 2024 – ako sa k nim staviame?
insert_photoautorka

Biopásy pribudli na našich poliach vo väčšom meradle len vlani, keď sa spustila nová spoločná poľnohospodárska politika. Predchádzala im pomerne široká diskusia, aj kritika. Tá sa týkala neskorého schvaľovania konkrétnych podmienok pre ekoschémy, nedostatku času na oboznámenie sa s nimi, aj otáznikov nad samotnou efektivitou biopásov. Po ich založení sa kritika z radov mnohých poľnohospodárov ozvala znova – a to najmä pre termíny a následné problémy s burinami a škodcami. Zapojenosť do opatrenia pritom napokon prekvapila aj samotných ochranárov, ktorí sa na tvorbe ekoschém podieľali. Do celofarmovej ekoschémy sa podľa údajov, ktoré nám ešte vlani na jeseň potvrdilo ministerstvo pôdohospodárstva, zapojilo 8 759 subjektov, pričom išlo až o 85,6 percenta poľnohospodárskej plochy. Podľa ochranárov tak bola zapojenosť hneď v prvom roku vyššia, ako v niektorých iných krajinách EÚ.

Zapojenosť najmä pre peniaze

Rok 2024 je v poradí druhým, kedy sa do novej podoby ekoschém možno zapojiť. Portál poľnoinfo.sk preto zaujímalo, ako sa k biopásom po vlaňajších skúsenostiach stavajú samotní poľnohospodári. Do našej miniankety pre odoberateľov článkov z portálu sa počas dvoch dní zapojilo 134 respondentov z rôznych kútov Slovenska – z nich 73,9 percenta biopásy vytvorilo aj vlani. U tých, ktorí sa do tvorby biopásov nezapojili, prevládali dve odpovede. Buď hospodária na menších výmerách a rozčlenenie plôch na 50, resp. 20 hektárové parcely sa ich netýka, alebo opatrenie nepovažujú za zmysluplné. Väčšina subjektov však biopásy vytvorila, pričom v drvivej väčšine prípadov šlo o ekonomické dôvody.

Samozrejme, že ide o peniaze. Keby o ne nešlo, nerobili by sme to v takom rozsahu ako nám prikazujú pravidlá. Často sú v zavedených pravidlách aj úplné bludy,“ skonštatoval Maroš Kovalčík z Poľnohospodárskeho družstva podielnikov v Spišskej Teplici (okres Poprad)

„Takpovediac ako na klavíri sme od prvého momentu identifikovania jednotlivých ťažkostí ministerstvu v minulom roku predkladali problémy a návrhy riešení. Akútne sme žiadali riešenia v podobe usmernení pre poľnohospodárov, ale aj pre zamestnancov ministerstva, PPA a ostatných zainteresovaných inštitúcií. Našťastie, po minuloročných prvých skúsenostiach s tvorbou biopásov sa niekoľko základných nezrovnalostí podarilo vychytať v podobe upravených usmernení pre poľnohospodárov zo strany rezortu,“ vysvetlila Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Najväčšia samosprávna organizácia počas vlaňajška zbierala podnety agrosubjektov týkajúce sa problémov s biopásmi. Tých bolo pomerne dosť.

Názory z praxe

Boli neskoro stanovené pravidlá. Na niektorých pozemkoch sme museli rozorať založené porasty, nebol dostatočný čas pre správne vymeranie, neboli dostupné osivá, bol veľký tlak burín, nemohli sme do nich vstupovať, čím došlo k zaburineniu okolitých pozemkov. Vzniklo veľké množstvo biomasy – a čo s ňou? Použiť sa nesmie, skladovať sa nedá, nemáme to kde umiestňovať,“ vyjadrila sa pre poľnoinfo.sk Katarína Drdolová, predsedníčka PD Očová (okres Zvolen).

S burinami, ako aj s hlodavcami mali veľké problémy aj v Bátorových Kosihách (okres Komárno).

„Celkovo 80 hektárov repky komplet zlikvidovali hlodavce, čo sa nestalo od existencie družstva. Medzi ďalšie problémy radím zbytočné prejazdy techniky a spomalenie efektivity práce,“ vyjadril sa Maroš Szász z PD Bátorove Kosihy.

„Problémy boli obrovské. Nelogické boli možnosti vstupu do biopásov a z toho vyplývajúce zaburinenie. Pri kosení biopásov sa ministerstvo zbavilo zodpovednosti za to, že sedliaci nemajú kde pozberanú hmotu legálne likvidovať. Ďalej priestor vnímame ako chovnú stanicu pre hraboše. Sedliaka, ktorý celý život pestoval plodiny a bol na svoju robotu hrdý, donútili pestovať burinu a chovať hlodavce,“ skonštatoval aj Milan Gier z PD Močenok (okres Šaľa), ktoré vytvorilo desiatky hektárov biopásov.

Niektoré podniky narazili aj na problémy s presným dodržaním stanovených podmienok.

„Pri jednotnej žiadosti sme zakreslili a v teréne zasiali 12 metrov široký biopás, ktorý rozdeľoval 57- hektárovú parcelu na dve časti. Biopás sme zakreslili po tzv. nárazníkovú zónu, teda úhor s vysiatou plodinou, nie po koniec parcely, nakoľko z nášho pohľadu je to jedno, keďže ani biopás a ani nárazníkovú zónu neobhospodarujeme, nestriekame, nehnojíme, a kosíme v rovnakom termíne. Prekvapilo nás Oznámenie o nezrovnalostiach, kde bolo uvedené, že sme nerozdelili parcelu o výmere 57 hektárov na dva menšie celky, tak aby výmera parcely nebola väčšia ako 50 hektárov,“ konštatuje Maroš Kovalčík zo Spišskej Teplice.

Z pozície sily?

Situáciu vníma Kovalčík podobne ako viaceré iné subjekty zapojené do ankety – ako snahu hľadať chyby.

„Z nášho pohľadu ide o čistú administratívnu šikanu zo strany platobnej agentúry. Namiesto toho, aby v prvom roku – a zopakujem to, pretože je to podstatné – v prvom roku zavedenia nových a do poslednej chvíle pred podaním žiadosti nie úplne jasných pravidiel, ktoré mali byť objasňované oveľa skôr, nás šikanujú z pozície kontrolného úradu, teda z pozície sily a máme pocit, že sa nám vysmievajú na diaľku,“ dodal zo skúsenosti Kovalčík.

Medzi mnohými negatívnymi skúsenosťami sa však v ankete našli aj pozitívne ohlasy.

Chápem, že prvý rok po založení porasty nevyzerali úplne ukážkovo. Po jesennom ošetrení a zmulčovaní sa na jar porast javí plne zapojený. Vzhľadom na to, že dlhodobo hospodárime ekologicky, sme zvyknutí na takéto ´správanie´ porastu v prvom roku po založení. Biopásy sme mali dokonca založené na niektorých parcelách už štyri roky, teda predtým ako boli predstavené povinnosti v novom programovacom období,“ vyjadrili sa v ankete zástupcovia Ekofarmy Važec (okres Liptovský Mikuláš)

Ekofarmári zo severu Slovenska v biopásoch pri ich logickom využití vidia zmysel.

Opatrenia na rozmery biopásov a ich obhospodarovanie je trochu kŕčovité, ale nič čo by sme nedokázali manažovať. Finančná odmena a spomínané kŕčovité podmienky na zakladanie biopásov by nás nemotivovali, keby sme neboli aj skutočne presvedčení o ich prínosoch pre krajinnotvorbu a zvyšovanie biodiverzity. V nadväznosti na vytváranie neproduktívnych plôch však musím povedať, že ich význam v daných parametroch, čo sa týka percentuálneho vymedzenia, nechápem,“ dodal v ankete zástupca Ekofarmy Važec.

Čo tento rok?

O podobe biopásov a zmenách potrebných pre ďalšie sezóny sa diskutuje už celé mesiace. V niektorých smeroch dochádza aj k posunu – napríklad aj v tom, že ich vo vlaňajšej sezóne nebolo možné rozorávať v lete, k začiatku augusta.

„Vtedy prestávajú byť biopásy funkčné pre účel, pre ktorý boli zakladané, s tým, že poľnohospodár medzičasom pripraví nový biopás. Hoci sme požadovali zmenu, táto naša žiadosť bola opakovane zamietnutá. Sme preto radi, že pre rok 2024 sa podarilo túto podmienku aspoň zmierniť,“ vyjadrila sa Jana Holéciová.

Aká bude zapojenosť do biopásov tento rok, je zatiaľ otázne. Komora o presných podmienkach podľa jej vyjadrenia s rezortom stále komunikuje, a chce o tom svojich členov informovať v najkratšom možnom čase.

„Po minulom roku vyšlo ministerstvo poľnohospodárom v ústrety flexibilnejšími podmienkami pre údržbu biopásov. Na rozhodnutie poľnohospodára vstúpiť do ekoschém však vplýva viacero skutočností a vplyvov,“ dodala Holéciová.

V ankete portálu polnoinfo.sk sa 69,4 percenta zapojených respondentov vyjadrilo, že biopásy zachová, respektíve založí, ak ich vlani nemali. V dôvodoch dominoval finančný efekt.

„Peniaze. Bez nich nevieme prežiť. Nemám nič proti ekológii, ale nastavenie na Slovensku je výplodom šialenca,“ vyjadril sa Milan Gier z PD Močenok.

Zo subjektov, ktoré na otázky v ankete odpovedali a vlani biopásy zakladali, sa len sedem rozhodlo ich pre tento rok neudržať. Zvyšní poľnohospodári aj napriek pretrvávajúcej nespokojnosti do ekoschém opäť pôjdu.

Nezrovnalosti

Na vytváraní pravidiel týkajúcich sa ekoschém a biopásov sa podieľali aj zástupcovia ochranárov. Pôvodne požadovali prísnejšie podmienky, od ktorých napokon ustúpili, aj v snahe o to, aby sa do ekoschém zapojilo čo najviac podnikov. Podľa Jozefa Ridzoňa zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti sú výsledky našej ankety podobné, ako bola vlaňajšia prax.

„Aj podľa našej komunikácie s poľnohospodármi to vyzerá, že len malá časť podnikov, ktoré v ekoschéme neboli, sa do nich tento rok zapojí prvýkrát a naopak, len malá časť z tých, ktoré sa zapojili vlani, vystúpi z ekoschém. Sú tu však dve veľmi dôležité veci, ktoré budú výsledok ovplyvňovať. Pre všetkých na Slovensku, a obzvlášť pre poľnohospodárske podniky sú či boli veľkým problémom meškajúce platby a to predovšetkým platby za ekoschémy. Druhým problémom sú nezrovnalosti, ktoré boli predošlé týždne doručované podnikom, pričom mnohokrát si myslím, že legislatíva umožňuje byť PPA viac ústretová. Rozumiem však na druhej strane, že ide o prvý rok aplikácie novej poľnohospodárskej politiky, takže dúfam a verím, že PPA tu ešte má priestor na korekciu daných nezrovnalostí,“ vyjadril sa pre poľnoinfo.sk Ridzoň.

Počúvame poľnohospodárov

Podľa neho tento rok prinesie viaceré zjednodušené pravidlá, ktoré pomôžu poľnohospodárom aj prírode.

„Určite bude jednoduchšie odstraňovanie burín. Situácia z minulého roka, keď podnik nemohol vstúpiť bez povolenia okresného úradu, ktoré sa prakticky nedalo získať, ani na biopás zaburinený ambróziou, sa nebude opakovať. Odstraňovanie inváznych burín sa bude jednoduchšie realizovať na základe rozhodnutia samotných poľnohospodárov. To v konečnom dôsledku pomôže aj biodiverzite, keďže vlani sa často stalo, že podniky osiali pestré zmesi, no invázne rastliny tieto pestré kvitnúce zmesi potlačili. Ďalším zjednodušením je možnosť preložiť polohu biopásov už po žatve, ako aj iné zmeny,“ dodal Ridzoň.

Vlaňajšie zapojenie do biopásov hodnotili ochranári pozitívne. Následne ich prieskum v teréne potvrdil, že už v prvom roku vytvorenia týchto neprodukčných plôch sa preukázalo na poliach viac jedincov niektorých druhov vtákov, napríklad jarabice poľnej. Vyššiu zapojenosť by však aj ochranárska obec privítala práve v chránených vtáčích územiach.

„Hlavným problémom sú nížinné chránené vtáčie územia ako Špačinsko-nižnianske polia či dolné Považie a podobné regióny. Ide však zároveň o najviac produkčné oblasti, takže ekonomika tu pre podniky vyzerá trochu inak a aj hranica, kedy je výhodné zapojiť sa do ekoschém vyzerá inak, ako mimo týchto regiónov. Počúvame veľmi pozorne poľnohospodárov, ako by mala vyzerať v takýchto chránených územiach úprava ekoschém a veríme, že príde návrh, ktorý budeme môcť aj my podporiť“ dodal Ridzoň.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: autorka

5 2 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments