Remízky, vetrolamy, solitéry – to všetko predstavuje priestor pre biodiverzitu na poliach. Ide o prvky, ktoré zadržujú vodu v krajine a napomáhajú aj v boji proti erózii. Snaha zmeniť krajinu a zvýšiť podiel takýchto prvkov, zaznieva z ministerstva pôdohospodárstva pomerne často. V praxi sa však zmeny dejú len pomaly. Častým argumentom je aj to, že takéto prvky nie sú štátom podporované, hoci poľnohospodári s nimi majú náklady aj prácu.
Ani májový trialóg medzi Radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou nepriniesol výsledky a zásadný pokrok v príprave spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá mala platiť už po roku 2020 a hoci sa prvé diskusie o nej začali už v roku 2016, kompetentné orgány stále nie sú schopné dohodnúť sa. Hoci do májového rokovania vkladali nádeje aj slovenskí a českí poľnohospodári, výsledku sa nedočkali.
Pozornosť poľnohospodárskej verejnosti sa v týchto dňoch, v súvislosti s podporou z eurofondov, sústreďuje najmä na pripravované výzvy. V mesiacoch marec a apríl 2021 pritom poľnohospodári predkladali žiadosti v inej výzve o investičné podpory. Tá momentálne čaká na vyhodnotenie. Ako bude PPA postupovať v tejto 60-tisícovej, alebo ak chcete kovid výzve, sa na verejnom odpočte sledovanej inštitúcie, pýtala Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.
Strategický plán bude základným dokumentom slovenského poľnohospodárstva. Poskytne odpovede na mnohé otázky. Bude sa roľníkom v nasledujúcich rokoch dariť lepšie? Vyrobíme viac slovenských potravín? Vytvoríme takú podobu vidieka, po ktorom túžia jeho obyvatelia, turisti aj ochranári? Pripomienky k tomu, či to tak bude, posielalo tridsať ministerstvom vybraných organizácií (zoznam na konci článku) takmer celý apríl.
Prírode blízke hospodárenie je cieľom aj pripravovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Práve na Slovensku je nejasností, ktoré je potrebné v rámci ekologickejšieho prístupu doriešiť, pomerne veľa. Na jednej strane je to motivácia zo strany štátu a podpôr, ktoré poľnohospodárov k zeleným opatreniam privedú, na druhej strane sú aj pozitívne príklady z praxe. K tým patrí aj chov jarabíc v Mojmírovciach.
Veľa sa o nej hovorilo už v minulosti, do praxe však po prvý raz vstupuje v tomto roku. Redistributívna platba sa stane realitou aj na Slovensku. Poľnohospodári o ňu môžu požiadať aktuálne v rámci žiadosti o priame platby. Slovensko sa tak pridáva k desiatke európskych krajín, ktoré takúto formu podpory už využívajú.
Ekologické hospodárenie prináša poľnohospodárom vyššie tržby za komodity, ale na druhej strane nižšie úrody, dôkladnejšiu evidenciu činností alebo nutnosť využitia pomalšej, mechanickej ochrany rastlín pred burinami, oproti rýchlejšej aplikácii chemických prípravkov. Jednu z najdlhších a neprerušených skúsenosti s ekologickou výrobou má u nás spoločnosť Sema HŠ Sládkovičovo. Komodity pestuje v kvalite BIO už takmer štvrťstoročie a štruktúrou spoločnosti sa podobá na prevládajúce agrosubjekty v krajine.
Jaroslav Jánoš je riadne vymenovaným generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Napriek tomu sa dnes uskutočňuje výberový rozhovor na pozíciu, ktorú zastáva. Pýtali sme sa ho, ako to vníma a prečo sa tretieho kola hľadania šéfa PPA nezúčastnil. V rozhovore pre poľnoinfo.sk sme neobišli ani obavy niektorých poľnohospodárov z toho, či PPA, ktorej podmienečná akreditácia končí v závere októbra, bude schopná vyplácať priame platby za rok 2021.
Takmer pred troma rokmi Európska komisia predstavila návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky na nasledujúce obdobie, vrátane nariadenia o strategických plánoch, ktoré zahŕňa priame platby, intervencie spoločnej organizácie trhu a rozvoja vidieka. Momentálne k reforme prebiehajú trialógy, v rámci ktorých sa niektoré pohľady už podarilo zosúladiť a pri iných sa konsenzus ešte hľadá.
Najkomentovanejšie za 7 dní