Zadajte hľadaný výraz

PoľnoEÚ Z domova

Plán obnovy svedčí o nepochopení slovenského poľnohospodárstva

Plán obnovy svedčí o nepochopení slovenského poľnohospodárstva
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Návrh plánu obnovy, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR, vyvolal v radoch poľnohospodárov a potravinárov značné sklamanie. Ministerstvo financií pre poľnoinfo.sk reaguje, prečo sa do plánu obnovy nakoniec nedostali ani pozemkové úpravy, s ktorými sa pôvodne v návrhu počítalo.

„Situácia nie je vôbec dobrá. Žiaľ, tento materiál vôbec nepočíta s finančnými prostriedkami v rezorte. S týmto navrhovaným stavom absolútne nemôžeme súhlasiť. Odmietame aj tvrdenia autorov materiálu, ktorí hovoria o tom, že potravinová sebestačnosť nie je čisto národná záležitosť a má sa chápať v európskom kontexte,“ vyjadrila sa Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Nesúhlas aj z ďalších radov

Agrokomora vyjadruje nespokojnosť s fungovaním agrosektora už dlhšie. Ich kritické slová na plán obnovy sa teda dali očakávať. Sklamanie a nesúhlas však zaznieva aj z iných strán.

„Samozrejme, že s týmto návrhom vôbec nie sme spokojní! Veríme, že sa to ešte zmení, preto budeme zverejnený materiál ešte pripomienkovať. Boli sme prítomní na viacerých európskych fórach, vrátane toho, kde diskutovala aj šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová. Celé rokovanie bolo zamerané na zelenú ekonomiku, klimatické zmeny a digitalizáciu. Práve tieto ciele môžu napomôcť k udržateľnému reštartu poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku. Ministerstvo financií ukázalo, že vôbec v tomto nevníma agrosektor ako kľúčový,“ vyjadril sa predseda Združenia mladých farmárov Milan Jurky.

Sklamanie zaznelo aj zo strany koaličného partnera

„Niektoré štáty Európskej únie doslova naliali cez plán obnovy do tejto oblasti obrovské peniaze, u nás sa to postavilo trochu inak. Neviem to komentovať, lebo dôvody nepoznám. Radosť z toho nemám, a aj som vyzval ministra pôdohospodárstva, aby zvážil v budúcnosti kompenzáciu tohto nedofinancovania sektora aspoň cestou spolufinancovania druhého piliera,“ uviedol predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta (Sme rodina).

Podľa neho plán obnovy mal priniesť peniaze aspoň na vodozádržné opatrenia.

Spokojnosť nie je ani na ministerstve

„MPRV SR vypracovalo kvalitné materiály, ktorými sme pri rokovaniach s Ministerstvom financií SR a Úradom vlády SR jasne pomenovali a zdôvodnili reformné ciele nášho katastrofálne zanedbaného pôdohospodárstva a potravinárstva,“ vyjadrilo sa ministerstvo pôdohospodárstva v písomnom stanovisku.

Sám minister sa pritom v minulosti nechal počuť, že ak pre plán obnovy nevybojuje peniaze, odstúpi.

„MPRV SR materiál aktuálne študuje a plánuje predložiť zásadné pripomienky v súlade s termínom medzirezortného pripomienkového konania,“ píše sa vo vyjadrení.

Ani len pozemkové úpravy

Pôvodne sa do plánu obnovy mali za agrorezort dostať aspoň pozemkové úpravy. Vo zverejnenom dokumente sa však nespomínajú.

„Ministerstvo financií SR potvrdzuje, že sa pozemková reforma a pozemkové úpravy v Pláne obnovy a odolnosti SR, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nenachádzajú. To však neznamená, že nie sú podstatné alebo by sa nemali financovať. Nie všetko je možné financovať z plánu obnovy vzhľadom na obmedzené financie,“ uviedol pre poľnoinfo.sk hovorca ministerstva financií Pavol Kirinovič.

Pôvodne pritom rezort financií pre pozemkové úpravy plánoval vyčleniť milióny eur.

„Malo tam byť 60 miliónov eur, vypadlo to úplne a netuším prečo,“ uviedol J. Karahuta.

Ministerstvo financií vec objasnilo.

„Slovensko má k dispozícii aj zdroje z existujúcich štrukturálnych a investičných fondov ako aj z nového programovacieho obdobia. Zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky je možné financovať práve pozemkové vysporiadanie a budovanie spoločných zariadení a opatrení,“ dodal Kirinovič.

SPP namiesto plánu obnovy?

Tomu, že sa do plánu obnovy agrosektor nedostane, nasvedčovali signály z posledných mesiacov opakovane.

„Poľnohospodárstvo nebolo súčasťou európskeho semestra a EK k nemu nevydala žiadne odporúčania. Zároveň je možné väčšinu aktivít v tejto oblasti financovať cez spoločnú poľnohospodársku politiku,“ povedal minister financií Eduard Heger koncom minulého roka.

Tento názor utvrdil aj aktuálnym vyradením pozemkových úprav z plánu.

„Je absurdné navodzovať zdanie, že absencia agropotravinárstva v pláne obnovy sa doženie financovaním cez SPP. Takýmto spôsobom nikdy nedobehneme okolité krajiny, ani Poľsko či ČR, ktoré patria medzi hlavných dovozcov základných potravín na Slovensko. Spájanie dvoch balíkov nie je vhodné a je až absurdné. Zdroje SPP má každý jeden európsky poľnohospodár a oveľa vyššie, ako ich má slovenský poľnohospodár. Už len v rámci SPP zaostávame,“ reagovala Jana Holéciová z SPPK.

Kritika zaznieva aj z radov mladých farmárov

„To celé je nepochopenie potenciálu slovenského agrosektoru ako strategického odvetvia. Silným politikom žiaľ stačí, že sme výrobná dielňa Európy,“ myslí si M. Jurky.

Možnosť na vykompenzovanie však zo spoločnej poľnohospodárskej politiky vidí predseda výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta.

„Štát má stále možnosti. Pred nami je nová spoločná poľnohospodárska politika a v programe rozvoja vidieka je možnosť kofinancovania prostriedkov z druhého piliera nejakou sumou. Pokiaľ by bol záujem štátu kompenzovať tento výpadok z plánu obnovy, môže sa stať, že namiesto predpokladaných 40 percent sa bude kofinancovať 50-timi percentami. To môže byť 500 – 600 miliónov,“ vysvetlil Karahuta.

Nádej zomiera posledná

Rezort pôdohospodárstva avizuje zásadné pripomienky k návrhu plánu obnovy. Predložiť ich chcú aj poľnohospodári. Či sa na veci niečo zmení, je veľmi otázne. Rezort financií už dlhšie na vyčlenení poľnohospodárstva trvá. Aktuálne poukazuje aj na to, že existujú oblasti, ktoré sa z plánu napokon budú môcť realizovať aj v agrosektore.

„V rámci plánu obnovy sa v oblasti adaptácie na zmenu klímy nachádzajú reforma krajinného plánovania, reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v krajine a investície s dôrazom na ochranu prírody a rozvoj biodiverzity, ktoré budú zamerané na renaturácie vodných tokov, zalesňovanie lesných pozemkov a prioritizáciu chránených území,“ vysvetlil Kirinovič z ministerstva financií.

Isté možnosti vidí aj rezortné ministerstvo

„Z pohľadu biohospodárstva je v KOMPONENTE 1: Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra, plánovaná technologická obnova existujúcich bioplynových staníc, tak aby boli udržateľné a zodpovedali novým štandardom,“ avizuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Rezort sa chce uchádzať aj o získanie prostriedkov na digitalizáciu pôdohospodárstva z plánu obnovy cez Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Cez komponent 9 – Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií, zas rezort chce podporovať rezortný výskum a vedu.

„MPRV SR je koordinátorom Domény RIS3 Zdravé potraviny a životné prostredie, ktorá je jednou z piatich domén celej stratégie inteligentnej špecializácie. Takisto sa v tomto komponente nachádza priestor pre spoluprácu primárnych producentov alebo potravinárov s vedecko-výskumnými inštitúciami s cieľom prenosu poznatkov vedy a výskumu do praxe. V neposlednom rade tento komponent kladie dôraz na podporu účasti Slovenska v programe Horizont Európa, v ktorom je MPRV SR takisto aktívne a veľký význam má pre nás napríklad partnerstvo pre Živé laboratóriá a výskumné infraštruktúry v oblasti agroekológie,“ dodalo v písomnom stanovisku ministerstvo pôdohospodárstva.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
2 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Antena
Antena
15. marec 2021 22:05

Pri bioplynkách by bolo namieste nastaviť pravidlá tak, aby sa nemohlo spaľovať riadne drevo využiteľné aj na iné účely!

Realista
Realista
16. marec 2021 6:58
Odpoveď na  Antena

INFO – v bioplynových staniciach sa:
a) materiál nespaľuje
a) a už vôbec nie drevo