Šesťsto eur za slnečnicu, či osemsto za repku, sú štandardnými cenami
Ekologické hospodárenie prináša poľnohospodárom vyššie tržby za komodity, ale na druhej strane nižšie úrody, dôkladnejšiu evidenciu činností alebo nutnosť využitia pomalšej, mechanickej ochrany rastlín pred burinami, oproti rýchlejšej aplikácii chemických prípravkov. Jednu z najdlhších a neprerušených skúsenosti s ekologickou výrobou má u nás spoločnosť Sema HŠ Sládkovičovo. Komodity pestuje v kvalite BIO už takmer štvrťstoročie a štruktúrou spoločnosti sa podobá na prevládajúce agrosubjekty v krajine.
Ekologická aj konvenčná
„V rámci ekologického poľnohospodárstva hospodárime na výmere 1300 hektárov ornej pôdy,“ hovorí Marian Halmeš, konateľ spoločnosti.
Syn Martin je konateľom spoločnosti Agrosema, ktorá hospodári v regióne na 900 hektároch poľnohospodárskej pôdy a zároveň je výrobným riaditeľom v Seme HŠ. Štruktúra oboch firiem – eko a štandardnej, vznikla ešte v deväťdesiatych rokoch, keď do systému ekologického poľnohospodárstva vstúpili.
„Rozdelenie na dve samostatné farmy nám odporučili priamo certifikačné organizácie. Dôvodom bolo zjednodušenie procesov počas kontrol. Pre nás bolo ponechanie si konvenčnej výroby podstatné z hľadiska rozloženia podnikateľského rizika. V druhej polovici deväťdesiatych rokov sme vstupovali do novej oblasti, s ktorou boli skúsenosti na Slovensku minimálne. V širšom regióne sme mohli komunikovať a vymieňať si praktické poznatky len s hospodármi v Dunajskom Klátove či Čataji, ktorí sa vybrali podobnou ekologickou cestou, ako my,“ hovorí Marian Halmeš.
Na ekologickej farme je potrebných viac zamestnancov
Výmera ekologického poľnohospodárstva u nás rástla najmä v prvých rokoch po vstupe do Európskej únie. Pokiaľ v roku 2004 sa u nás ekologicky obhospodarovalo 50 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, tak v roku 2010 to už bolo trojnásobne viac. V ostatných rokoch výmery stúpajú len pozvoľne a podľa údajov eurostatu, za posledný zverejnený rok – 2019, u nás farmy ekologicky obhospodarujú necelých 200 tisíc hektárov pôdy.
„V najbližších rokoch uvažujeme, že zvýšime výmeru na ktorej hospodári ekologická spoločnosť Sema HŠ. Z konvenčnej spoločnosti by sme dokázali preradiť ešte 350, maximálne 400 hektárov pôdy do ekológie,“ hovorí Marian Halmeš.
Zásadný rozdiel v hospodárení konvenčným a ekologickým spôsobom vidí Marian Halmeš v tom, že pri konvenčnej farme je potrebných menej zamestnancov.
„Ekológia vyžaduje využiť proti burinám mechanickú ochranu. To znamená bránenie a plečkovanie plodín. Keď bránime napríklad kukuricu, tak túto činnosť musíme zopakovať dva až trikrát. Rovnako to platí aj pri plečkovaní,“ hovorí Marian Halmeš.
V Sládkovičove pestujú kukuricu približne na 300 hektároch pôdy. To znamená, že plečkujú akoby 900 hektárov. Mechanická ochrana je pritom stále výrazne pomalšia, ako chemická.
„Postrekovač v našej konvenčnej firme denne postrieka 120 hektárov pôdy. Pri šesťriadkových plečkách v ekologickom hospodárení vieme denne spraviť 20 až 25 hektárov a pri dvanásťriadkových 40 a niekedy aj 50 hektárov. Hovoríme o predĺžených zmenách a nie pracovnom čase vyčlenenom siedmymi či ôsmymi hodinami,“ informuje Marian Halmeš.
Ten upozorňuje, že poľnohospodár tak potrebuje nie len viac pracovnej sily, ale aj techniky a organizačných schopností, aby dokázal termíny stíhať.
Produkcia smeruje najmä na nemecký trh
Ekologická Sema HŠ pestuje pšenicu, špaldu, jačmeň, hrach, kukuricu, repku a slnečnicu. Niektoré z menovaných plodín aj pre osivárske účely.
Komodity medzi ekologickou a konvenčnou výrobou sa nemôžu križovať. Z tohto dôvodu je aj jeden z hospodárskych dvorov určený pre ekopodnik a druhý pre štandardné pestovanie plodín. Mnohé stroje však v rámci efektívneho využitia techniky používajú v oboch firmách.
„Ak smeruje sejačka do ekologickej výroby, musíme spraviť jej dôkladnú očistu a dezinfekciu. Nestačí to však len spraviť, ale aj zaevidovať v prípade kontrol. Toho sa obávali aj naši zamestnanci, ale všetko sa naučili,“ hovorí Marian Halmeš.
Vzhľadom na to, že samotná Sema HŠ exportuje približne 90 až 95 percent svojej produkcie do Nemecka, kontroly si vykonáva aj samotná nemecká strana cez tamojšiu certifikačnú organizáciu BIOLAND.
„Kontroly sú prísne. Napríklad pred žatvou nám zametali sklady a z prachu robili rozbor, či tu nenájdu pozostatky pesticídov. Za dvadsať rokov, čo s našim partnerom spolupracujeme, sme si však vybudovali vzájomnú dôveru a náš vzťah je úplne iný, ako na začiatku spolupráce,“ hovorí Marian Halmeš.
Komodity musia v rozhodujúcom rozsahu smerovať do zahraničia, lebo na Slovensku nie sú vybudované dostatočné spracovateľské kapacity na produkciu biovýrobkov. Z polí neďaleko Sládkovičova tak u nás zostáva len časť špaldy, ktorá sa spracováva u odberateľa na Záhorí a slnečnice, z ktorej poľnohospodársky subjekt z okresu Dunajská Streda lisuje olej. O malú časť produkcie kŕmnych obilnín prejavujú záujem aj niektorí producenti živočíšnych komodít.
„Produkciu nemáme problém umiestniť na nemeckom trhu. Pri predaji ekologických komodít nezaznamenávame také anomálie, ako pri konvenčných komoditách, ktoré sa obchodujú na burze. Pre cenu ekologickej produkcie je dôležitá len ponuka a dopyt. Napríklad, roky sa tona ekologickej kukurice obchoduje za cenu 330 až 350 eur za tonu. V minulom roku táto cena klesla až k 220 eurám. Teraz je na úrovni 270 eur za tonu,“ hovorí Marian Halmeš.
Úrody sú v ekológii nižšie
Aktuálne sa v EÚ, podľa eurostatu, obhospodaruje v ekológii 14,3 milióna hektárov pôdy. Ešte pred desiatimi rokmi boli výmery o viac ako päť miliónov hektárov nižšie.
„Neobávam sa o odbyt, ani o ceny v nasledujúcich rokoch. Produkcia ekologického poľnohospodárstva v EÚ predsa rastie každoročne. Rastie ale aj dopyt po biopotravinách. Už aj na Slovensku vidíme, že v obchodoch sú BIO kútiky čoraz väčšie, ceny priaznivejšie ako v minulosti a aj najmä mladí ľudia zvyknú tieto produkty nakupovať,“ myslí si Marian Halmeš.
Toho tak nestraší ani vlani predstavená stratégia Európskej komisie Z farmy na stôl, ktorá si kladie za cieľ výrazne zvýšiť podiel ekologicky obhospodarovanej pôdy. Do roku 2030 by mal byť podiel takého hospodárenia na pôde až 25 percent. Aktuálne toto kritérium spĺňa jedine Rakúsko. Priemer Európskej únii je pritom 8,5 percenta. Slovensko je s 10,3 percentami mierne nad európskym priemerom.
Úrody v ekologickom poľnohospodárstve sú v Sema HŠ nižšie, ako v konvenčnej Agroseme. Pokiaľ pri pšenici napríklad tento rok predpokladajú úrody v konvenčnom hospodárení na úrovni 6,5 tony z hektára, tak v ekológii by mali byť o dve tony nižšie. Konvenčný jačmeň by mohol sypať päť ton, ekologický 3,5 tony. Hrach 3,5 tony, ale ten s označením BIO len dve tony. Priemerný rok by priniesol úrodu kukurice na úrovni 8 ton. Pri ekologickom hospodárení by to bolo 5,5 ton.
„Zaujímavá je slnečnica. Tam zvykneme dosiahnuť pri konvenčnom hospodárení také úrody, ako pri ekologickom. Ak dosiahneme pri ekologickej výrobe 3 tony z hektára, tak pri cene 630 – 640 eur za tonu je tržba z hektára veľmi zaujímavá. Slnečnicu však nesmiete posudzovať z hľadiska jedného roka. Moje dlhoročné skúsenosti hovoria, že ak dáme po slnečnici pšenicu, tak úrodu 4,5 tony z hektáre nedosiahneme. Slnečnica tak vytiahne z pôdy živiny, že reálna je úroda 2,5 tony z hektára,“ hovorí Marian Halmeš.
Príprava pôdy
Hospodár zo Sládkovičova pripomína, že na poli nechávajú všetky pozberové zvyšky, ktoré drtia a zapravujú do pôdy. Na pravidelné rozpory medzi vyznávačmi a zaznávačmi orby odpovedá jasne.
„V našom podniku a pri ekologickej výrobe jedine orba. Samozrejme, tá má zásadný vplyv na ekonomiku pestovania. Je predsa jednoduchšie pôdu len diskovať. Orba nás ochránila pred problémami s hrabošmi. Poviem drobný príklad. Čajku tu nevidíme počas celého roka. Akonáhle ide traktorista ale orať a vytiahne prvú brázdu, tak pokiaľ sa otočí na konci parcely, tak už sú v brázde čajky. Kŕmia sa hrabošmi, ktorých sa vedia tak najesť, že majú problém vzlietnuť. Sú to kŕdle vtákov. Koľko vyzbierali takto hrabošov? Urobili úžasnú prácu,“ hovorí jeden z príkladov Marian Halmeš a vzápätí nás presviedča ďalším.
„Všetci sa v minulosti čudovali, že na jar pred sejbou podrývame. Vraj nám ujde vlaha. Áno, to riziko tu je. Ten sled operácii musíte ale nastaviť tak, aby ste pôdu nemali dlho otvorenú. V žiadnom prípade nepostupujeme, že podryjeme a siať ideme o tri dni. Za podrývakom musí ísť kompaktor a za ním sejačka. Vďaka tomuto postupu sme sa zbavili pýru plazivého a pichliača roľného. Prišli sme na to tak, že raz na jeseň sme podrývali parcelu a stihli sme do dažďov podryť len jednu polovicu. Na jar bolo na podrytej parcele oveľa menej pichliača, ako na tej podrývakom nedotknutej,“ hovorí Marian Halmeš.
Striedanie plodín
Ekologický hospodár považuje za najdôležitejšie pre zamedzenie výskytu škodcov a ochorení striedanie plodín. Poukazuje na to, že nie je náhodou, že v ekológii je dovolené pestovať napríklad obilniny len do 50 percent výmery. Napriek tomuto prístupu sú plodiny, ktoré sa v ekológii pestujú ťažko. Ako najťažšiu Marian Halmeš vníma repku. Tá sa seje nemoreným osivom a je pod neustálym tlakom škodcov.
„Máme také skúsenosti, že z piatich rokov sa nám dva, maximálne tri, podarí dopestovať ekologickú repku. Tento rok to tak nebude. Tlak škodcov nevydržala a tak sme ju museli vyorať a nahradíme ju slnečnicou. Sú ale roky, keď dokážeme dopestovať dve, ale mali sme aj 2,3 tony repky z hektára. Ak máme už úrodu na úrovni jednej tony, tak vzhľadom na minimálne náklady a cenu biorepky 800 eur za tonu, je to pre nás zaujímavé,“ hovorí Marian Halmeš.
Dobrý základ v minulosti
Krok začať s ekologickou produkciou neľutuje. Rozhodujúce bolo nadchnúť sa pre nový systém hospodárenia, mať hlavu otvorenú novým poznatkom a presvedčiť svojich kolegov. Počas troch rokov s nimi prichádzal vždy vo februári na najväčšiu svetovú prehliadku produktov ekologického poľnohospodárstva, ktorá sa koná v nemeckom Norimbergu. Výstava Biofach ich presvedčila o tom, že ísť cestou bioproduktov má vzhľadom na obrovský európsky trh perspektívu.
„Osobne som sa neobával ani zvýšenej administrácie, či väčšieho množstva kontrol. Naša spoločnosť vznikla z bývalého Štátneho semenárskeho majetku a nároky na evidenciu, vzhľadom na naše zameranie, boli aj tu v minulosti oveľa prísnejšie, ako na družstvách,“ myslí si Marian Halmeš.
Ten pracovnú kariéru začínal na družstve a tak vie systémy práce porovnať. Po troch rokoch z družstva odišiel a už zostal verný Sládkovičovu. Odvtedy sa zmenil politický režim, právna forma podniku na ktorý nastúpil a vlastne aj zameranie spoločnosti.
„Som na konci mojej profesionálnej kariéry. Verím, že tak ako sme pred štvrťstoročím nastavili filozofiu Sema HŠ, bude aj pokračovať,“ hovorí Marian Halmeš.
Predpoklady na to sú. Ostatné roky pracuje vedľa otca jeho syn Martin. V minulosti praxoval v Nemecku vo výrobe poľnohospodárskej techniky a vyskúšal si aj jej predaj slovenskému poľnohospodárovi. Z hľadiska prvovýroby bol mechanizátorom na špecializovanej zeleninárskej farme.
„Kolegovia si mysleli, že hneď po škole nastúpi k nám. Nie. Prvé profesionálne facky od života musíte dostať inde a od niekoho iného, ako od vlastného otca. Martin tak prišiel do firmy ako plnohodnotný a cenný člen kolektívu. Splnil som tak najdôležitejšiu úlohu, ktorú som mal. Zabezpečiť kontinuitu,“ uzatvára M. Halmeš.