Zadajte hľadaný výraz

PoľnoEÚ Z domova

Do závlah pritečú milióny z PRV a strategického plánu

Do závlah pritečú milióny z PRV a strategického plánu
insert_photoTASR - Na archívnej snímke z roku 1969 závlahová sústava Šaľa-Kolárovo. Je v prevádzke od roku 1965 a je vybudovanie si vyžiadalo náklad vyše 80 miliónov korún.

O potrebe riešiť zavlažovanie sa v poľnohospodárskych kruhoch na Slovensku hovorí už dlho. Faktom je, že v minulosti sme zavlažovali vyše 300 tisíc hektárov pôdy, dnes je to ani nie tretina.

 „V decembri minulého roka Európska komisia zverejnila  odporúčania pre každý členský štát s cieľom pomôcť pri vypracúvaní strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ uviedla Ingrid Ludviková, hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Zavlažovanie patrí k oblastiam, ktoré je potrebné podporiť aj v rámci odporúčaní Európskej komisie pre budúcu spoločnú poľnohospodársku politiku. V rámci podpory klimatických a environmentálnych funkcií poľnohospodárstva nám Komisia odporúča nielen zlepšiť hospodárenie s vodou a jej zachytávanie, ale aj modernizáciu závlahových systémov.

„Závlahy potrebujeme riešiť z jednoduchého dôvodu. Súčasný stav závlahových systémov na Slovensku nie je vyhovujúci. Mnohé zariadenia boli v predchádzajúcich dekádach rozkradnuté, niektoré sú v nevyhovujúcom technickom stave. Aj preto je modernizácia závlahových sústav jednou z priorít pre najbližšie obdobie,“ vyjadrila sa Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Čo máme za sebou?

Závlahy sa na Slovensku začali stavať v 50-tych rokoch minulého storočia. Do roku 2005 sa zo štátnych peňazí postavilo vyše 480 čerpacích staníc, ktoré obsluhovali spomínanú výmeru – vyše 300 tisíc hektárov. Následne ale štát s investíciami do závlah skončil a dnes viac ako dve tretiny sústav sú nefunkčné.

„Na ostatnú výzvu na závlahy bolo alokovaných 22 miliónov eur. Z nich bolo vyčerpaných necelých 14 miliónov eur. V rámci výzvy prišlo 78 žiadostí. Schválených bolo 67 projektov, 11 neprešlo, z nich niektoré len pre formálne chyby. Aj preto by stálo za zváženie, aby sa táto výzva prehodnotila, pretože niektoré projekty boli zmysluplné, a neprešli napríklad pre nedodržanie termínu podania žiadosti,“ skonštatovala Holéciová.

Termín sa pritom opakovane posúval – pôvodné nastavenie výzvy totiž bolo v rámci potrebných dokumentov nezrealizovateľné. Aj napriek posunom viacero žiadateľov podmienky splniť nestihlo. Nevyčerpané peniaze – asi 8 miliónov eur, by sa mali presunúť na iné opatrenia v rámci podopatrenia 4.1. Tam patria aj investície do poľnohospodárstva. V rámci nich možno na závlahy čerpať aj z aktuálnej výzvy. Tá však zahŕňa rôzne investície do podnikov a je otázne, či sa peniaze z nej dostanú aj na závlahy.

„Otázka ďalšieho financovania sa počíta na desiatky miliónov eur,“ upozornila Holéciová.

Plán obnovy sklamal

Peniaze na závlahy mali byť pôvodne vyčlenené aj z Plánu obnovy. Napokon sa do neho poľnohospodárstvo nedostalo vôbec.

„Z čoho som sklamaný je určite aj to, že sa do plánu obnovy nedostala aspoň nejaká čiastka na riešenie vodozádržných opatrení a odvodňovacích kanálov, ktoré na Slovensku máme. Keby sa zrekonštruovali, vedeli by sme z nich spraviť efektívne zariadenia na hospodárenie s vodou,“ uviedol pred časom aj predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta.

Začleniť do plánu obnovy závlahy a riešenie vodozádržných opatrení, chcelo aj samotné ministerstvo pôdohospodárstva.

Ministerstvo v rámci medzirezortného pripomienkového konania podalo 6 zásadných pripomienok. Medzi nimi je aj požiadavka na doplnenie závlahových systémov do Plánu obnovy,“ vyjadrilo sa tlačové oddelenie MPRV SR.

Rezort už pred časom doručil ministerstvu financií, ktoré má plán obnovy pod palcom, reformu obnovy a modernizácie závlah.

„Zahŕňa dve základné investície – 1. Obnova a modernizácia závlahových systémov s dôrazom na zníženie spotreby vody a energetickej  náročnosti a 2. Rekonštrukcia zameraná na zmenu funkčnosti melioračných kanálov so zariadeniami na reguláciu odtoku s funkciou zadržiavania vody v krajine. Cieľom predkladanej reformy je vytváranie optimálnych opatrení a udržateľných podmienok hospodárenia s vodou v produkčných regiónoch Slovenska,“ uvádza rezort v zásadnej pripomienke, ktorou zaradenie reformy do plánu obnovy žiada.

Vyhodnotenie pripomienok zatiaľ pokračuje.

Čo nás čaká?

Zapracovanie pripomienky do Plánu obnovy však nemožno priveľmi očakávať. Pôvodne sa o poľnohospodárstve hovorilo v rámci plánu pomerne veľa. Žiadny zo sľubov sa však do materiálu, ktorý čoskoro zamieri na stôl Eurokomisii, nepremietol. Zdroje na závlahy preto bude treba hľadať zrejme inde.

Aktuálne návrh Intervenčnej stratégie k Strategickému plánu pre budúce obdobie SPP počíta s alokáciou 70 mil. Eur pre podporu závlah a vodozádržných opatrení na poľnohospodárskej pôde,“ avizuje MPRV SR.

Rezort sľubuje výzvy s možnosťou budovať závlahy aj v rámci prechodného obdobia. Prvá by mala prísť už v máji tohto roka – a opäť bude zameraná na investície do agropodnikov.

Právny stav

Peniaze však podľa samotných poľnohospodárov nie je to jediné, čo na sfunkčnenie a zefektívnenie závlah na Slovensku treba. Ozývajú sa aj hlasy na zmenu právneho stavu – teda odštátnenia závlahových hydromelioračných zariadení.

„Pestovatelia sa totiž za súčasného právneho stavu boja investovať do zariadení, ktoré nie sú ich majetkom. Nejasný právny stav nám znemožňuje dlhodobo investovať do modernizácie zariadení. Toto je základná vec, ktorú potrebujeme zmeniť, ak chceme mať v budúcnosti 100 tisíc hektárov pod závlahami,“ uviedol člen Juraj Mačaj, poľnohospodár zo západného Slovenska, ktorý závlahy tiež využíva. Je tiež zástupcom SPPK v pracovnej skupine vodohospodárskej intervencie.

Členovia pracovnej skupiny rozhodujú aj o tom, akým spôsobom sa nastavia intervencie v hodnote 70 miliónov eur. Pri 50 percentnom financovaní z tejto sumy môže byť celková investícia aj 140 miliónov eur. Suma 70 mil. eur by pritom mohla ísť aj na závlahy, aj na koncové zariadenia.

„Odmietame, aby boli intervencie smerované na štátny podnik. Sme za priamu podporu poľnohospodárov. Plne podporujeme, aby boli peniaze nasmerované priamo na poľnohospodára aj za účasti kapitálu konečného užívateľa. To je spôsob, ako podporiť naozaj zmysluplné projekty,“ dodal Mačaj.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: TASR - Na archívnej snímke z roku 1969 závlahová sústava Šaľa-Kolárovo. Je v prevádzke od roku 1965 a je vybudovanie si vyžiadalo náklad vyše 80 miliónov korún.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments