Návrh na predĺženie používania glyfosátu do roku 2033 nenašiel na ostatnom rokovaní Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktorý funguje v rámci Európskej komisie, dostatočnú podporu. Jeho používanie bolo predložené v roku 2018 na 5 rokov a malo vypršať koncom minulého roka. Vlani však bolo používanie predĺžené s cieľom získať viac dôkazov o ekotoxikologických vplyvoch tejto látky. Názory na ne totiž nie sú jednotné. Hoci narastá množstvo odbornej literatúry, ktorá poukazuje na negatívne vplyvy glyfosátu, existujú aj štúdie, ktoré ich nepotvrdzujú.

„V procese hodnotenia glyfosátu za účelom obnovenia jeho schválenia v rokoch 2016/2017  Svetová zdravotnícka organizácia cez svoj Inštitút pre výskum rakoviny klasifikovala glyfosát na základe analýzy verejne dostupných vedeckých, toxikologických štúdií ako potenciálny karcinogén. Na druhej strane,  Európsky úrad pre bezpečnosť potravín ako aj spravodajský hodnotiaci členský štát – Nemecko, hodnotili glyfosát ako bezpečný, nie karcinogénny. Išlo teda o rozpor záverov vedeckých autorít. Treba spomenúť a brať do úvahy, že v EÚ je jedine Európska chemická agentúra zodpovedná a oprávnená vydávať rozhodnutia o chemickej klasifikácii chemických látok a zmesí. Ešte v polovici marca 2017 agentúra na svojom 40. zasadnutí schválila názor na glyfosát, potrebný na finálnu klasifikáciu glyfosátu. Bolo potvrdené, že látka nie je karcinogén,“ vysvetlil rezort pôdohospodárstva.

Opeľovače

Nateraz bolo v súvislosti s glyfosátom potvrdené riziko jeho vplyvu na včely a opeľovače. To bolo síce označené za prijateľné, avšak rizikový kvocient bol často hraničný.

„Vzhľadom na typ aplikácie sa už  teraz uplatňujú pri autorizácii prípravkov na báze glyfosátu v Slovenskej republike opatrenia na ochranu článkonožcov, vrátane včiel a užitočných článkonožcov. Zároveň Slovensko podporuje opatrenia na znižovanie používania glyfosátových prípravkov aj s cieľom ochrany zdrojov podzemných vôd, čo je v súlade ako so závermi revíznej správy Európskej komisie, tak aj so samotným návrhom vykonávacieho nariadenia Komisie,“ vyjadril sa agrorezort.

Nenašla sa väčšina

Ako krajina sme na ostatnom rokovaní Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá návrh eurokomisie na predĺženie používania glyfosátu podporili. Na jeho schválenie sa však nenašla dostatočná väčšina. Proti hlasovalo Belgicko, Francúzsko, Chorvátsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Rakúsko a Slovinsko.

Glyfosát je účinná látka nateraz schválená na používanie v prípravkoch na ochranu rastlín. Používa sa na ničenie nežiadúcej vegetácie a je označovaná tiež ako „totálny herbicíd“.

„V súčasnosti, po vylúčení vysoko rizikovej látky diquat, nie je dostupná iná alternatíva v obdobným účinkom,“ potvrdil náš agrorezort.

Hoci sa názory na glyfosát, a to vrátane tých vedeckých, rozchádzajú, ako problémové boli v glyfosátových prípravkoch potvrdené koformulanty POE – tallow amíny. Tie nie sú zložkou všetkých glyfosátových prípravkov. Preto ešte v roku 2016 Európska komisia rozhodla o vylúčení všetkých prípravkov, obsahujúcich tieto problémové látky.

„Cieľom uvedených reštrikcií bolo zabezpečenie potrebnej úrovne ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia. Slovensko si túto povinnosť splnilo bezodkladne bez udelenia doby odkladu na dopredaj a spotrebovanie takýchto prípravkov pri zrušení autorizácie, čím sa zaradilo medzi najprísnejšie štáty EÚ v tejto oblasti,“ potvrdil agrorezort.

Glyfosát sa podrobil hodnoteniu aj zo strany konzorcia členských štátov. V rokoch 2021 a 2022 sa na ňom podieľalo Francúzsko, Holandsko, Maďarsko a Švédsko. Z výsledkov vyplýva, že neboli identifikované žiadne kritické oblasti, avšak zostali oblasti, v ktorých nie je možné hodnotenie ukončiť z dôvodu zostávajúcich medzier v údajoch.

 Diskusia k problémovým častiam návrhu

Z hľadiska biologickej účinnosti nie je k účinnej látke iná efektívna alternatíva, čo je problémom hlavne pri odstraňovaní inváznych rastlín. Slovensko tento problém identifikovalo v spolupráci s ministerstvom životného prostredia a Štátnou ochranou prírody pri odstraňovaní inváznej dreviny pajaseň žliazkatý. Pokiaľ ide o biodiverzitu, je tu dlhodobé riziko pre malé bylinožravé cicavce. Práve k tejto časti sa viedla najintenzívnejšia diskusia. Komisia má povinnosť  do dvoch rokov prijať usmerňujúci dokument na hodnotenie vplyvu na biodiverzitu. Dovtedy by monitorovanie mali vykonávať členské štáty a držitelia autorizácií.

Je 10 rokov málo?

Návrh na predĺženie používania glyfosátu, ktorý sa na európskej pôde nepodarilo presadiť, rátal so schválením používania tejto látky na ďalších 10 rokov. Očakáva sa, že nový návrh predloží eurokomisia v najbližších týždňoch. Desaťročná lehota sa pritom nášmu agrorezortu nepozdáva.

„Nie je to štandardná lehota pre látky s obdobnom klasifikáciou ako glyfosát. Konzistentne s inými prípadmi by mal byť glyfosát schválený na dobu 15 rokov. Kratšia doba by viedla  k enormnému náporu prác na obnovenie existujúcich autorizácií, ako aj na znovu hodnotenie účinnej látky. Nepredpokladá sa, že v lehote kratšej ako 10 rokov by boli dostupné vedecké informácie, ktoré by významne ovplyvnili súčasné závery hodnotenia, a preto skoršie hodnotenie nie je z hľadiska efektívneho využívania finančných prostriedkov a aplikácie personálnych zdrojov relevantné. Po každom schválení či obnovení schválenia účinnej látky sú členské štáty následne povinné vykonať obnovenia platných národných autorizácií, ktoré sú spojené tiež s expertným hodnotením,“ vysvetlil náš rezort.

Ďalšie diskusie k prípadnému predĺženiu používania glyfosátu sa očakávajú na ďalších rokovaniach Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá EÚ. Nateraz je glyfosát úplne zakázaný len v jednom členskom štáte EÚ – a to v Luxembursku, ktoré zákaz prijalo na národnej úrovni.