V uplynulých rokoch sa do projektov reštrukturalizácie a konverzie vinohradov zapojilo viacero vinohradníkov a vinárov. Obnova viníc je nutná pre zlepšenie kvality aj kvantity úrody. Tá s pribúdajúcimi rokmi klesá a produkcia v obnovenom vinohrade tak môže byť násobne vyššia, ako v starých viniciach. Hoci vinohradníctvo chceme na Slovensku udržať, v najbližších rokoch sa s projektami reštrukturalizácie viníc zrejme tak často nestretneme – v aktuálnom období sa totiž s ich podporou ráta len veľmi obmedzene.

„Intervencia Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov bude vo finančných rokoch 2024, 2025 a 2026 zameraná prioritne len na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradníckych terás, čo znamená reštrukturalizáciu a konverziu relatívne malých vinohradníckych plôch ohraničených horninami, tehlami alebo inými takýmito štruktúrami,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Obrovský záujem

V uplynulých rokoch bol pritom o projekty na obnovu vinohradov obrovský záujem – dokonca taký, že výrazne prevýšil možnosti rozpočtu. Ešte v roku 2017 bolo s podporou európskych peňazí zreštrukturalizovaných takmer 220 hektárov vinohradov, v roku 2021 to bolo bezmála 300 hektárov. V uplynulých rokoch smerovalo na tento účel v priemere viac ako 3 a pol milióna eur ročne. Keďže bol záujem pestovateľov veľký a rozpočet nestačil, rezort už v rokoch 2021 a 2022 musel pristúpiť ku kráteniu podpôr. Doplatili na to viacerí žiadatelia, ktorí projekty popri eurofondoch financovali z pôžičiek.

Napríklad vinárstvo vo Veľkom Kýre (okres Nové Zámky) pocítilo krátenie platieb vo výške asi 33 percent.

„Do projektov sme išli v čase, keď ešte nebola korona, takže nám nechýbala ani odvaha. Videli sme v tom príležitosť na rozvoj firmy, pôdohospodárstva, vinohradov, istý spôsob napredovania. Pokiaľ si to však dáme do súvislostí, že sme boli ukrátení o peniaze na reštrukturalizáciu, následne prišla korona a naša firma je zameraná na sektor hotelov a reštaurácií, ktorý bol celosvetovo obmedzený, zbehlo sa viacero faktorov a aktuálne sme na kolenách,“ uviedol pred časom Tomáš Sládeček zo spoločnosti Velkeer.

Podobný je aj prípad z Vrábeľ (okres Nitra), kde pestovateľ obnovil niekoľko hektárov vinohradov. Projekty začal chystať už v roku 2017, nedávno zrealizoval posledné výsadby.

„Stále je problém s preplácaním. Všetky platby boli krátené asi o tretinu, plus niektoré nemáme vyplatené a čakáme, pokiaľ sa vec pohne,“ skonštatoval pred mesiacom Milan Solár z vinárstva Predium.

Na margo krátenia podpôr ministerstvo pôdohospodárstva už pred časom argumentovalo nemožnosťou nafúknutia rozpočtu, stanoveného pravidlami Európskej únie. Pokiaľ by ku kráteniu platieb pre schválených žiadateľov nedošlo, niektoré žiadosti by nemohli byť podporené vôbec.

Dobiehame rozbehnuté projekty

Pre potrebu krátenia platieb sa už v uplynulých rokoch niektoré projekty posúvali. Tie, ktoré aktuálne dobiehajú, budú tiež podporené s krátením. Aj preto sa nové projekty podporené z eurofondov nateraz očakávať nedajú.

„Peniaze sa použijú na projekty, ktoré sú už zazmluvnené. Záujem je však oveľa vyšší a zišiel by sa aj ďalší obnos peňazí. Keď sa vinohrady nebudú obnovovať, aby zvládali dnešné požiadavky, tak sa budú klčovať,“ myslí si riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Zo štátneho rozpočtu pritom nie je možné podané projekty dofinancovať. Zakazuje to európska legislatíva. Tá nepovoľuje vnútroštátne platby na reštrukturalizáciou vinohradov, povolené sú len platby na propagačné opatrenia týkajúce sa vína, na poistenie úrody výrobcov vinárskych produktov a na investície do vinárskych závodov.

Zatiaľ len terasy

Vysádzanie viniča v Európskej únii je obmedzené, rovnako ako zdroje na reštrukturalizáciu vinohradov. Na novú výsadbu je nutné mať výsadbové práva, pri reštrukturalizácii sa zas nemôže zvýšiť výsadbová plocha vinohradu.

Pri našom vstupe do Európskej únie sa Slovensko zaviazalo, že plochu vinohradov už zvyšovať nebude, keďže v únii je vo všeobecnosti nadprodukcia viniča. V tom čase bolo u nás celkovo viac ako 22 tisíc hektárov vinohradov – obrábaných aj neobrábaných. Aktuálne táto plocha predstavuje okolo 14 tisíc hektárov, obrába sa asi 10 a pol tisíca z nich.

Reštrukturalizácia by tak bola potrebná nielen na neobrábaných plochách, ale aj na tých, o ktoré sa pestovatelia starajú. V priemere je totiž u nás výnos z hektára len na úrovni asi 5,5 ton z hektára. V niektorých európskych krajinách je to takmer dvojnásobok. Nateraz bude ale podpora reštrukturalizácie fungovať len v obmedzenom režime, na terasových výsadbách.

„Terasa je človekom vybudované technické opatrenie s výškou terasového stupňa minimálne 40 cm, ktorým sa dosiahlo zmiernenie sklonu pôvodného svahu za účelom zníženia rýchlosti povrchového odtoku vody alebo zlepšenia mechanizačnej dostupnosti pre zabezpečovanie poľnohospodárskej produkcie, a ktorým boli vytvorené terasové plošiny, terasové svahy, prístupové komunikácie a manipulačné plochy. Reštrukturalizácia a konverzia vinohradníckych terás bude mať za cieľ prispievať k zníženiu vplyvu  sektora vinohradníctva a vinárstva Únie na životné prostredie prostredníctvom vodozádržnej a protieróznej funkcie, čím by sa dosiahlo splnenie požiadavky vyčlenenia piatich percent výdavkov na environmentálne ciele,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu pôdohospodárstva.

Pestovanie na terasách sa u nás spája s viacerými negatívami – patrí medzi ne aj to, že na terasách je možné vysadiť asi o tretinu menej viniča, ako v bežnom vinohrade. Problémy spôsobujú aj roztrieštené vlastnícke vzťahy, ktoré často bránia novým investíciám, pričom sceľovanie pozemkov napreduje len pomaly.