Zadajte hľadaný výraz

PoľnoEÚ Z domova

Ponúka stratégia Z farmy na stôl skôr príležitosť alebo ohrozenie?

Ponúka stratégia Z farmy na stôl skôr príležitosť alebo ohrozenie?
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Ekologické poľnohospodárstvo je v rámci štátov Európskej únie, ale aj jej inštitúcií, stále preferovanejšie. Tento spôsob hospodárenia napriek tomu už roky vníma verejnosť ako alternatívu voči konvenčnému poľnohospodárstvu. S týmto názorom nesúhlasí Maroš Kminiak, zástupca zväzu Ekotrend, ktorý v diskusii portálu Euractiv uviedol, že päťtisíc rokov tu žilo ľudstvo z poľnohospodárstva, ktoré bolo organické.

„Zhruba pred päťdesiatimi rokmi prišlo vylepšenie v podobe malého podvodu. Ten zahŕňal nejakú chémiu, či umelé hnojivá, a tento maličký podvod začína po päťdesiatich rokoch vnímať verejnosť ako to normálne alebo väčšinové poľnohospodárstvo a organické hospodárenie sa vníma ako okrajové,“ hovorí Maroš Kminiak v diskusii portálu Euractiv.

Spravodlivé zníženie využívania pesticídov a hnojív

Hlavnou témou spoločnej online diskusie webového portálu však bola Európska zelená dohoda, ktorej sa ekologické poľnohospodárstvo dotýka skôr okrajovo. Samotná Zelená dohoda hovorí o transformácii celej únijnej ekonomiky a zasahuje do všetkých sfér spoločnosti. Jej cieľom je dosiahnutie klimatickej neutrality Európskej únie do roku 2050.

Poľnohospodárstva sa v rámci Zelenej dohody dotýka stratégia Z farmy na stôl, ktorá bola predstavená v prvom polroku minulého roka. Stratégia si stanovuje za cieľ výraznú redukciu využívania pesticídov, či zníženie objemu umelých hnojív.

„Keby sme povedali, že každá krajina teraz zníži spotrebu aplikovaných chemických ochranných prostriedkov o polovicu, tak by to znevýhodnilo tie, ktoré z akýchkoľvek dôvodov znížili používanie ochranných látok už v minulosti. Nemôže byť trestaný ten, kto už v tejto veci niečo urobil. Systém musí mať spravodlivosť a reflektovať na vývoj,“ uviedol Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Šéf eurokomisie upozornil aj na to, že samotný dokument je zatiaľ len stratégiou, ku ktorej prebieha diskusia. K nej bude následne spracovaný legislatívny návrh, ktorého súčasťou bude aj dopadová štúdia.

„Diskusia o stratégii Z farmy na stôl zabúda na jednu zásadnú vec a to je hodnotenie dopadu, koľko by nás stálo, ak by sme neurobili nič. Povedzme si rovno, konkurencieschopnosť na mŕtvej pôde nevypestujeme,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (PS/Renew Europe).

Ten nesúhlasí s okamžitou kritikou od slovenských poľnohospodárov, ktorá zaznela k cieľu znižovania pesticídov takmer ihneď po zverejnení stratégie Z farmy na stôl.

„Nevieme čo sa ide ešte dohodnúť, ale to čo sa ešte nedohodlo, budem kritizovať, že je zlé. Nemáme v Európe precedens, ktorý by povedal, že máte rôzne začiatočné línie a všetkých vás šmikneme o polovicu. Všetci vedia, že je to nespravodlivé a že by tento prístup neprešiel ako Radou, tak Parlamentom,“ hovorí Martin Hojsík.

Ten na online konferencii Euractivu uviedol aj to, že bude veľmi intenzívne sledovať, aby k takémuto kroku nedošlo ani v tomto prípade. Ako príklad poukázal na intenzívne holandské poľnohospodárstvo a nespravodlivosť, ak by Slovensko muselo znížiť objem využívaných pesticídov či umelých hnojív o rovnaké percento, ako napríklad krajina tulipánov.

Ekologickému poľnohospodárstvu u nás chýba koncovka

Stratégia Z farmy na stôl hovorí aj o podiele ekologického poľnohospodárstva na celkovom hospodárení v Európskej únii. Slovensko má pritom dlhodobo nadpriemerné ukazovatele ohľadne podielu pôdy zaradenej v ekologickom poľnohospodárstve. Čo je dlhodobým problémom je legislatíva zjednodušujúca predaj výrobkov samotnému spotrebiteľovi, či nedostatok spracovateľských prevádzok, ktoré by dokázali vyrábať konkurencieschopný produkt v porovnaní so zahraničným biovýrobkom.

„Treba pomôcť výrobcom potravín. Krátkym reťazcom ich dostať priamo k spotrebiteľovi. Každá z našich vládnucich súčasný strán hovorí o predaji z dvora, pritom ani jedna mu nerozumie. Bol vypracovaný komplexný materiál, ako poľnohospodári môžu dostať potraviny priamo k spotrebiteľovi. Niekoľko ráz bol prezentovaný na ministerstve,“ hovorí Maroš Kminiak.

Podľa jeho názoru materiál vždy narazil na požiadavky štátnych úradov, napríklad veterinárnej správy. Dnes víta, že s iniciatívou vystupuje priamo Európska únia.

„Od tohto kroku si sľubujem, že sa bude pri ekologickom poľnohospodárstve v mnohých oblastiach hľadať cesta, ako sa to dá urobiť a nie ako sa to nedá,“ hovorí zástupca zväzu Ekotrend.

V diskusii portálu Euractiv uviedol, že ak by celý svet prešiel na ekologické poľnohospodárstvo, nikto neumrie od hladu. Podobný pohľad na intenzívne poľnohospodárstvo reprezentoval aj zástupca Európskej komisie.

„Nehovorme si stále to, čo sme si hovorili v päťdesiatych rokoch. To znamená, že je potrebné najmä vyrábať. Na jednej strane treba vyrábať dosť a na druhej strane tak, aby sme krajinu dali do poriadku. Myslím si, že to chýba aj v myšlienkovom nastavení. Úlohou poľnohospodára nemá byť vyprodukovať čo najväčší objem kalórií z hektára, ale aj to, aby dal do poriadku krajinu v ktorej hospodári,“ myslí si Ladislav Miko.

Najväčším problém u nás je biodiverzita

Ešte v závere minulého roka sa o stratégii Z farmy na stôl rozhovoril v diskusii portálu poľnoinfo.sk a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku aj predseda najväčšej samosprávnej organizácie poľnohospodárov.

Emil Macho vtedy ako najväčší problém slovenského poľnohospodárstva, ktorý rieši stratégia Z farmy na stôl, označil biodiverzitu. Podľa jeho slov, v aplikácii hnojív či chemických prípravkov patríme k štátom s nižšou spotrebou. Pri biodiverzite však máme, podľa predsedu SPPK, čo zlepšovať.

„Možnosťou sú pozemkové úpravy, ktorými by sme dostali do krajiny viac krajinotvorných prvkov,“ povedal vtedy Emil Macho.

Predsedovi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v celej diskusii o stratégii Z farmy na stôl chýba najmä globálny rámec.

„Nenachádzame sa len na európskom trhu. Napríklad z dvoch tretín do Európy dovážame bielkovinové produkty, ktoré si dokážeme sami vypestovať. Intenzita slovenskej prvovýroby je tak nízka, že keď trochu pridáme, priblížime sa k európskym krajinám a mohli by sme prispieť k tomu, že bielkovinové plodiny nebudeme musieť dovážať z druhej strany sveta,“ uviedol vlani Macho.

Novej stratégie sa nemusíme báť ani podľa ekonóma Ján Pokrivčáka, podľa ktorého stratégia vykročila najmä k spotrebiteľskej verejnosti, ktorá je v západnej časti starého kontinentu oveľa citlivejšia na ochranu životného prostredia a kvalitu potravín.

„Slovensko má lepšie ekologické ukazovatele ako EÚ. Máme nižšie emisie metánu ako priemer, obnoviteľné zdroje energie v poľnohospodárstve sú na vyššej úrovni ako priemer, kvalita pôdy je u nás nadpriemerná v porovnaní s Holandskom či Belgickom. Veľký problém však máme s biodiverzitou,“  hovorí J. Pokrivčák.

Stratégiu Z farmy na stôl čaká ešte značná cesta pokiaľ sa dostane do praxe. Pre slovenských poľnohospodárov môže znamenať príležitosť.

„Naši poľnohospodári to môžu vnímať aj tak, že toto je cieľ pre Európu, nie len pre niektoré krajiny. V takom prípade by to pre Slovensko mohla byť aj príležitosť. Hovoriť o emisii skleníkových plynov zo slovenskej živočíšnej výroby pri zaťažení 1,3 dobytčej jednotky na hektár, v porovnaní s Holandskom, kde sú tri dobytčie jednotky na hektár, môže byť príležitosťou ako koncentráciu hovädzieho dobytka v rámci EÚ rozdeliť,“ povedal Emil Macho.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1549 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
TomasFG
TomasFG
10. marca 2021 19:28

V EU používame asi najmodernejšie chemické postreky ktoré sú schválené najprísnejšie na svete, nepoužívame žiadne GMO len dovážam. Južnej Ameriky kde kvôli tomu vyrábajú pralesy deň čo deň aby sa mohly pestovať pre Európu a na druhej strany my chceme byt sebestačný v Európe!!! Ale hlavná vec že my budeme… Celý komentár »