Slovensko, rovnako ako zvyšok sveta, zažíva už mesiace neľahkú situáciu. Kríza, do ktorej sme sa dostali pre nový koronavírus, nepoľavuje. Jej vplyvy sa premietajú do všetkých odvetví, poľnohospodárstvo a potravinárstvo nevynímajúc. Napriek tomu sa slovenskí poľnohospodári a potravinári dosiaľ nedočkali žiadnej reálnej pomoci – peniaze, na ktoré čakajú mesiace, neprichádzajú.

V susednej Českej republike sú pritom výrazne popredu a podpory môžu čerpať aj tí, ktorým tržby z vlastnej produkcie klesli pre zatvorené reštaurácie a bary. Tie sú aj u nás zavreté od polovice októbra, v decembri nadobro skončili aj terasy.

Boj s krízou po slovensky

Podľa pravidiel Európskej únie môžu jednotlivé členské štáty vyčleniť z Programu rozvoja vidieka pomoc na zvládnutie boja s koronakrízou. Výška pomoci môže dosiahnuť najviac 2 percentá rozpočtu PRV.

„Pre prvovýrobcov je pomoc maximálne 7 tisíc eur na podnik a pri spracovateľoch je maximálne 50 tisíc eur na podnik. Pomoc je časovo ohraničená,“ uviedol tlačový odbor Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Časovo ohraničená je však aj trpezlivosť slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Keďže procesy na poliach a výrobu potravín nemožno len tak zastaviť, s následkami koronakrízy bojujú od samého začiatku. Na jednej strane vynakladajú vlastné prostriedky na ochranné pomôcky, na druhej strane mnohí zaznamenali znížený dopyt.

Na celej situácii sa podpisujú aj problémy s výpadkami zamestnancov a plátanie dier cez nadčasy iných pracovníkov, čo súvisí aj s ich odmeňovaním. V uplynulých týždňoch sa v mnohých podnikoch pridali aj náklady na testovanie – štát ich preplatí len tým, ktorí zamestnávajú viac ako 250 ľudí.

„To všetko niečo stojí. A keď si to zoberieme, aj to rúško, ktoré každý z nás musí mať na tvári, niečo stojí. To nebolo pár halierov, navyše tieto pomôcky medzičasom niekoľkonásobne zdraželi,“ upozornil podpredseda SPPK pre potravinárstvo Marián Šolty.

Dopady koronakrízy neobišli ani odvetvie spracovania mäsa, kde sa prejavili hlavne v poklese záujmu spotrebiteľa o čerstvé mäso zo slovenských bitúnkov.

„Pokles porážok odhadujeme na úrovni asi 15-20 percent oproti roku 2019. Výrazné finančné straty zároveň utrpeli hlavne tí spracovatelia, ktorí svoju produkciu prioritne umiestňujú do školských a predškolských zariadení, ktoré v súčasnej dobe fungujú len v obmedzenom režime alebo do gastro segmentu, ktorého činnosť je tiež z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie obmedzovaná,“ dodala výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.

Europomoc v slovenských podmienkach

Hoci sa koronakríza ťahá už bezmála rok, peniaze na vykrytie jej dosahov neprichádzajú.

„Slovenskí poľnohospodári a potravinári od tejto vlády v rámci pomoci nedostali nič, táto pomoc sa rovná jednej veľkej nule,“ skonštatoval predseda SPPK Emil Macho.

Rezort už dlhšie sľubuje, že peniaze sektor dostane. V rámci potravinárskej výzvy, ktorá bola vyhlásená na jeseň, sa tak má stať koncom tohto mesiaca. Samotní potravinári však majú obavy, že čakanie bude ešte dlhšie. Vyplýva to podľa niektorých z rokovania, ktoré mali s ministrom koncom januára.

„Podmienky v zmysle EU legislatívy je nutné overiť na 100 percent, to znamená pre potreby posúdenia výšky pomoci je potrebné brať do úvahy výšku tržieb zo spracovania,“ vysvetlil rezort dôvod, prečo čakanie trvá tak dlho.

„Za Potravinársku komoru Slovenska môžeme skonštatovať, že pomoc pri covid pandémii je vtedy účinná, ak je poskytnutá rýchlo a včas. Navyše forma, ktorú zvolilo ministerstvo, je skôr všeobecná. Nás to mrzí najmä preto, že na nedostatky sme upozorňovali vopred už v štádiu prípravy výzvy, aj sme hovorili o riziku, že sa peniaze nevyčerpajú. Naše argumenty však neboli zohľadnené,“ upozornil predseda PKS Daniel Poturnay.

Z vyčlenených 20 miliónov schválené žiadosti pokrývajú sumu asi 7,5 milióna eur. Ani tie potravinári stále na účty nedostali.

V Česku sú popredu

„Čo sa týka pomoci, v Českej republike bolo vyčlenených až 110 miliónov eur, teda asi 3 miliardy českých korún. Jednotliví žiadatelia mohli získať až 800 tisíc eur v prípade potravinárov, a až 100 tisíc eur v prípade poľnohospodárov,“ upozornil na pozitívny príklad spoza hraníc Daniel Poturnay z PKS.

U našich susedov sú v rámci pomoci agrosektoru popredu nielen vo výške pomoci, ale aj vo vyhlasovaní výziev. Ešte v lete tamojšie ministerstvo uzavrelo podávanie žiadostí o dotácie, ktoré mohli získať poľnohospodári na investície a na spracovanie poľnohospodárskych produktov. Česká republika na to vyčlenila 3,4 miliardy českých korún. Peniaze boli určené pre podniky všetkých veľkostných kategórií. Obdobnú výzvu vyhlásilo aj naše ministerstvo, len žiadosti sa budú podávať počas marca, teda o viac ako pol roka neskôr, ako u našich susedov.

„Ministerstvo pôdohospodárstva ČR pripravilo pre výrobcov potravín a poľnohospodárskych producentov, ktorí boli postihnutí najmä zatvorením prevádzok verejného stravovania, tiež podporu „Agrocovid potravinárstvo.“ Podpora je určená producentom potravín a poľnohospodárskych produktov, ktorým poklesli príjmy za predaj vlastných potravín o viac ako 25 percent. Žiadatelia sú obmedzeniami negatívne ovplyvnení ako na úrovni dodávateľskej, tak aj odberateľskej. Ich podpora je prostriedkom k zmierneniu negatívnych ekonomických dosahov opatrení prijatých v súvislosti so šírením koronavírusu,“ uviedol hovorca českého ministerstva Vojtěch Bílý.

Žiadosti v Česku prijímali v prvom kole počas decembra a januára, teraz chystajú druhé kolo, ktoré by malo byť vyhlásené budúci mesiac.

„Toto je príklad pomoci, ktorá  smeruje práve na zmiernenie dopadu koronakrízy na tržby a na udržanie zamestnanosti, zatiaľ čo u nás sú kritéria nastavené podstatne všeobecnejšie,“ dodal Poturnay z PKS.

Dočkajú sa aj ďalšie odvetvia?

Okrem dlhého čakania na prostriedky z výzvy je problémom aj vyčlenenie niektorých odvetví, ako aj veľkých podnikov, ktorí prostriedky čerpať ani nemôžu.

„Tieto veľké podniky pritom pociťujú dosah koronakrízy násobne viac,“ upozornil Poturnay.

Veľké podniky sú z pohľadu udržateľnosti pracovných miest významnými lokálnymi zamestnávateľmi aj podľa Evy Forrai.

„V tomto prípade považujeme za nešťastné riešenie, že Slovensko sa ani nepokúsilo požiadať o výnimku pre veľké podniky,“ doplnila Eva Forrai zo Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.

Rezort opakovane uviedol, že pravidlá nastavil plne v súlade s pravidlami Európskej únie. Avizuje však, že tiež vyhlási ďalšie kolo pomoci.

„Pôjde o pomoc aj pre spracovateľov v odvetviach, ktoré mali hlavnú činnosť podľa účtovnej závierky inú ako spracovanie. MPRV SR zaslalo na Protimonopolný úrad návrh schémy štátnej pomoci, ktorá je podmienkou pre poskytnutie takejto pomoci aj pre odvetvia spracovania nad rámec rozsahu Prílohy – Zmluvy o fungovaní EÚ. MPRV SR čaká na vyjadrenie Protimonopolného úradu. Následne bude zaslaná na EK a po jej schválení bude možné vyhlásenie výzvy aj pre tieto odvetvia: pekári-cukrári, pivovarníci, výroba nealkoholických nápojov v rozsahu spracovania poľnohospodárskych produktov,“ uviedol agrorezort.

Výzva by mohla byť údajne vyhlásená v prvom polroku tohto roka. Vyplatenie prostriedkov v rámci celého procesu administrovania a kontroly žiadostí však nemožno predpokladať skôr, ako koncom tohto roka.

„Okrem toho sa uvažuje aj o vyhlásení novej výzvy v štvrtom kvartály tohto roka,“ dodal rezort.

Boj s krízami v rámci prechodného obdobia

Okrem schém, ktoré môžu členské štáty využívať v rámci boja s pandémiou, je možné využiť v súčasnosti aj ďalšie peniaze – a to v rámci prechodného obdobia prípravy novej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Slovensko má v rámci aktuálneho a budúceho roka možnosť čerpať aj prostriedky na zvýšenie odolnosti farmárov, potravinárov a vidieka voči dopadom kríz. Európska komisia na tieto ciele vyčlenila 8 miliárd eur. Slovenské agropotravinárstvo by z nich mohlo získať značné zdroje. 30 percent z týchto peňazí má byť uvoľnených už v tomto roku, zvyšných 70 percent v roku 2022. Informácia o tejto forme pomoci je známa už niekoľko mesiacov,“ upozornil vo svojom blogu riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast.

O tejto pomoci je však u nás pomerne ticho. Asi tretina peňazí má byť použitá na ekologické poľnohospodárstvo a opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia. Viac ako polovica má slúžiť na zlepšenie odolnosti a udržateľnosti poľnohospodárstva, a jeho digitalizáciu.

„Nemáme však žiadne informácie, koľko, akým spôsobom a kam by mali tieto financie smerovať v rámci Slovenska,“ dodal Šumichrast.

Podrobnosti nechce ministerstvo pôdohospodárstva zatiaľ prezradiť ani samotným agrosubjektom, ani verejnosti.

163 miliónov na roky 2021 a 2022

„Čo sa týka prechodného obdobia, keďže nové programové obdobie sa začne až v roku 2023, rozpočet PRV bude posilnený okrem zdrojov viacročného finančného rámca na prechodné roky 2021 a 2022 aj o zdroje z Európskeho nástroja obnovy. Z Európskeho nástroja obnovy pôjde pre Slovenskú republiku do PRV 163 miliónov eur. Návrh strategickej modifikácie PRV súvisiacej s predĺžením PRV o roky prechodného obdobia spolu s rozalokovaním zdrojov, o ktoré sa rozpočet PRV posilní v prechodnom období, bude konzultovaný so zástupcami odbornej verejnosti, hospodárskymi a sociálnymi partnermi“ odpovedal tlačový odbor MPRV na otázky ohľadom využitia peňazí. 

Či peniaze, určené na zvýšenie odolnosti proti rôznym krízam, využijeme aj v rámci boja s aktuálnou krízou, rezort neuviedol. O čosi viac prezradilo české ministerstvo.

„Vďaka dodatočným finančným zdrojom bude možné v 12. kole PRV otvoriť príjem operácií ktoré umožnia podporiť poľnohospodárskych podnikateľov a spracovateľov poľnohospodárskych produktov v ich investíciách, aby mohli lepšie čeliť dôsledkom krízy vyvolanej covid 19, vrátane podpory malých poľnohospodárov,“ uviedol Vojtěch Bílý z českého agrorezortu.