Od utorka 23. januára prichádzajú poľnohospodárom rozhodnutia k zálohovým platbám, ktoré im zaslala Pôdohospodárska platobná agentúra na bankové účty v závere roka 2023. Subjekty, kde prebiehajú kontroly na mieste alebo bol realizovaný Diaľkový prieskum Zeme, sú zatiaľ bez peňazí aj ďalších informácií. Na Slovensku sú tak regióny, kde preddavok na priame platby nezískal ani jeden kontrolovaný subjekt.

Platobná agentúra pre poľnoinfo.sk upresnila, že minulý rok v mesiacoch november a december poskytla zálohové platby 11 173 prijímateľom, čo predstavuje takmer 77 percent všetkých oprávnených prijímateľov Základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti, ktorú poľnohospodári poznajú pod označením BISS (bývalá jednotná platba na plochu – SAPS). Celkovo za kampaň minulého roka prišlo na účty poľnohospodárov 131,4 milióna eur. Poľnohospodári v závere minulého roka tak dostali približne tretinu prostriedkov určených na kampaň pre rok 2023.

„V okresoch Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce a Šaľa naši členovia hospodária na výmere 103 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Zálohy neboli vyplatené na 41 500 hektárov, z toho na 15 700 hektárov sú nahlásené kontroly,“ informuje nás Eva Baková, riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre.

Podľa decembrového vyjadrenia agroministra Richarda Takáča, platobná agentúra v kampani 2023 skontroluje 213 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Ide o približne rovnakú výmeru ako v roku 2022. Na Slovensku sa hospodári asi na 1 850 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Diaľkový prieskum Zeme

Kontroly hlavnej vzorky žiadateľov prebiehajú fyzicky na mieste alebo prostredníctvom Diaľkového prieskumu Zeme. PPA na otázku poľnoinfo.sk, ktorých regiónov sa dotkol Diaľkový prieskum Zeme realizovaný v roku 2023 a aká je situácia v poľnohospodárskych podnikoch v týchto satelitom kontrolovaných regiónoch vymenovala svoje regionálne pracoviská kde boli kontroly satelitom realizované.

„RP Nitra, Levice, Nové Zámky, Trenčín, Zvolen, Dolný Kubín, Košice, Michalovce, Prešov, Poprad,“ informuje platobná agentúra.

Z hľadiska počtu regionálnych pracovísk platobná agentúra nevymenovala len štyri regióny a to Trnavu, Dunajskú Stredu, Rimavskú Sobotu a Žilinu. Všade inde sa nejakým spôsobom mal poľnohospodárov v danej oblasti Diaľkový prieskum Zeme dotknúť.

Región Nitra

Vlani sa kontrola pomocou satelitov realizovala aj na severe nitrianskeho a juhu topoľčianskeho okresu.

„V tomto regióne hospodári 10 našich členov, ani jeden z podnikov zatiaľ nedostal vyplatené zálohy,“ uviedla Eva Baková.

Aká veľká je kontrolovaná vzorka v rámci Diaľkového prieskumu Zeme nie je z odpovede PPA zrejmé. Podľa staršej publikácie Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Kontrola dotácií metódou Diaľkového prieskumu Zeme sú rozmery kontrolovaných území najčastejšie vo veľkosti 20 x 20 kilometrov.

Región Želiezovce

Diaľkový prieskum Zeme prebiehal aj v najväčšom slovenskom okrese Levice. Nedotkol sa celého okresu, ale najmä oblasti Želiezoviec. Podobne ako v nitrianskom a topoľčianskom regióne, aj tu nedostal žiadny kontrolovaný subjekt peniaze. Výrazne to zamávalo aj percentami vyplatených podpôr v celom okrese.

„V Levickom okrese to vyzerá tak, že zhruba 70 percent žiadateľov, ktorí sú členovia Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Leviciach, nedostali podpory. Zo 65 tisíc hektárov neboli vyplatené zálohy priamych platieb na 45 tisíc hektárov. Z 85 žiadateľov nedostalo 57 poľnohospodárov zálohy,“ informuje portál poľnoinfo.sk Robert Kovács, člen predstavenstva RPPK Levice.

Kovács tlmočí otázky viacerých svojich kolegov, ktorí nechápu, prečo nemohli dostať ani zálohy.

„Stačí sa pozrieť na históriu žiadateľa. Zhruba do konca novembra sme nemali v GSAA žiadne negatívne upozornenia, koncom novembra sme dostali výzvy na doloženie dokladov – knihy honov, zavlažovania, biopásov a podobných opatrení, čo sme realizovali. Tie sme doložili všetci vo veľmi krátkom čase a odvtedy sme nezaznamenali žiadnu reakciu,“ hovorí Robert Kovács.

Upozorňuje, že poľnohospodári neboli kontaktovaní, ako majú ďalej postupovať, či je potrebné sa k niečomu vyjadriť či doložiť. Kovács odhaduje, že v kontrolovanom regióne Želiezoviec je bez záloh do stovky žiadateľov, samozrejme, aj s menšími subjektmi.

„Vládne tu totálna neistota vo finančných tokoch. Veľa podnikov má načerpané úvery, banky skočili na 7 percentné úročenie a tým pádom nevedia splatiť úvery a o chvíľu nás čaká založenie novej úrody. Nikto s touto situáciou nepočítal, lebo od roku 2004 sa veľká väčšina dotácií vyplácala do konca decembra plynúceho roka,“ uviedol R. Kovács.

Poľnohospodár bez peňazí a informácií

Spojili sme sa s poľnohospodárom zo západného Slovenska, ktorého sa vlani dotkla satelitná kontrola. Viaceré jeho vyjadrenia sú podobné s členom predstavenstva RPPK Levice.

Upozorňuje, že okrem finančných prostriedkov mu chýbajú informácie, na základe ktorých by sa vedel zariadiť. Veril, že prostriedky by mohol mať vyplatené ešte v priebehu decembra. V novembri ho Pôdohospodárska platobná agentúra vyzvala na predloženie kontrolovaných dokumentov. Napriek tomu, že išlo o súbor dokladov, ktorých počet dosahoval niekoľko stovák, na zdokladovanie svojej žiadosti dostal 7 pracovných dní. Veril, že krkolomný termín predloženia stoviek dokladov súvisí s tým, aby PPA dokázala vyplatiť jeho žiadosť už v decembri.

„Od predloženia požadovaného ubehli viac ako dva mesiace. Nie, že nemáme prostriedky na bankovom účte, no nedisponujem ani žiadnou informáciou, ktorá by reagovala na splnenie našej povinnosti. Ak chcete iniciatívne zistiť, či je všetko v poriadku, nedokážete sa s nikým zodpovedným spojiť ani mailom ani telefónom,“ hovorí pre poľnoinfo.sk kontrolovaný poľnohospodár s ktorým sme komunikovali.

Náš respondent netuší, prečo nemá prostriedky vyplatené. Roky poberajú podpory, zamestnávajú desiatky pracovníkov aj v živočíšnej výrobe a ich podniku sa výrazné zmeny v obhospodarovanej výmere nedotýkajú.

„Nie je žiadny dôvod na to, že nemáme prostriedky vyplatené. Keby sme žili v normálnom štáte, nie je dôvod ani k tomu, aby tí, čo majú vyplácané zálohy získavali len 50 percent objemu prostriedkov a ekochémy nie sú vyplatené zatiaľ vôbec. PPA mala dostatok priestoru od konca mája, aby realizovala kontroly a začala s ich vyplácaním,“ uviedol poľnohospodár.

Ekoschémy v priebehu februára

Pôdohospodárska platobná agentúra informuje, že momentálne vydáva rozhodnutia na podporné schémy, kde boli poskytnuté zálohové platby. Aktuálne má rozhodnutia vydané asi 7 tisíc žiadateľov.

V prípade, že poľnohospodár prevezme rozhodnutie a pri prípadných zistených nezrovnalostiach sa vzdá odvolania, agentúra mu na účet poukáže finančné prostriedky. Stále však nie sú vyplácané všetky dotácie.

„Pokiaľ ide o ostatné podporné schémy, budeme vydávať rozhodnutia postupne, v priebehu mesiaca február chystáme spustenie zasielania rozhodnutí na ekoschémy,“ informuje čitateľov portálu poľnoinfo.sk Pôdohospodárska platobná agentúra.

Ambiciózni

Robert Kovács si myslí, že situácia vo vyplácaní priamych platieb je systémová a ani budúci rok to nebude lepšie, ak nedôjde k zmenám v strategickom pláne. Problém vidí v neustále väčšej byrokracii, na ktorú podľa neho upozorňujú protestmi aj nemeckí či francúzski poľnohospodári.

„Vždy chceme byť ambiciózni, stále sa hovorilo, že Brusel. Na Slovensku je však zrejmé rozširovanie požiadaviek kladených európskou legislatívou najmä smerníc, v procese transpozície do vnútroštátnych právnych poriadkov,“ popisuje takzvaný goldplating Robert Kovács.

Situáciou v priamych platbách sa bude zaoberať aj Výbor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zasadnutie sa uskutoční vo štvrtok 1. februára v poobedných hodinách a prizvanými sú minister Richard Takáč a šéf platobnej agentúry Vladimír Urmanič. Opoziční poslanci chcú vysvetlenie, ktoré objasní situáciu spojenú s vyplácaním priamych platieb poľnohospodárom. Tie mali byť podľa informácie v pozvánke vyplatené v januári 2024.