Belgicko sa bude snažiť znížiť závislosť Európskej únie na tretích krajinách čo sa týka strategických surovín a presadzovať dôkladné monitorovanie poľnohospodárskeho trhu. Tieto priority sú časťou stratégie Belgicka pre oblasť poľnohospodárstva v nadchádzajúcom polroku, keď bude novou predsedníckou krajinou EÚ. Program na zasadaní Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybolov predstavil David Clarinval, belgický minister poľnohospodárstva.

Slovenský agrominister Richard Takáč, ktorý na decembrovom zasadaní Rady ministrov aktívne vstupoval do diskusie vo všetkých bodoch a predložil aj vlastný návrh, na utorkovom zasadaní nebol prítomný. Dal prednosť výjazdovému rokovaniu vlády v Kamenici nad Cirochou. Delegáciu v Bruseli viedol štátny tajomník Vladimír Vnuk. Delegácia iba prečítala formálne príspevky a do žiadnej diskusie sa významne nezapájala.

Dnešného zasadnutia Rady ministrov Európskej únie sa zúčastnilo 22 ministrov pôdohospodárstva, zo Slovenska, Slovinska, Nemecka a Švédska boli prítomní štátni tajomníci, Francúzsko vyslalo generálneho riaditeľa.

Obchod s Ukrajinou

Európska komisia by mala tento týždeň uverejniť prvý návrh, ako má EÚ pristupovať k voľnému obchodu s Ukrajinou po tom, čo súčasná dohoda v júni skončí. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski už na decembrovom zasadaní AGRIFISH hovoril o potrebe analýzy vplyvu dovozu z Ukrajiny na situáciu na európskom trhu s poľnohospodárskymi komoditami. Požiadavku dnes zopakoval český minister poľnohospodárstva Marek Výborný.

„Budem žiadať EK, aby vypracovala štúdiu o dopade obchodu s Ukrajinou na ceny komodít na európskej burze. Na základe dopadovej štúdie musíme zvoliť stratégiu na obdobie po júli,“ vyhlásil český minister.

Wojciechowski spomenul tri komodity, ktoré sú najcitlivejšie: cukor, kurčatá a vajíčka.

„Kým v roku 2021 sa do EÚ z Ukrajiny doviezlo 20-tisíc ton cukru, v roku 2022 to už bolo 148-tisíc a v minulom roku dokonca 450-tisíc ton, čo je dramatický nárast,“ povedal eurokomisár na tlačovej konferencii na záver rokovania.

Pripustil, že v Európskej komisii prebiehajú interné diskusie o tom, že by sa mal znížiť tento export. Navrhol, že EK by mala mať k dispozícii nástroj, vďaka ktorému môže v prípade potreby pristúpiť k takým opatreniam, ako v apríli minulého roka, keď prijala dočasné embargo na dovoz niektorých komodít do piatich krajín susediacich s Ukrajinou.

„Potrebujeme takýto nástroj, aby sme v prípade potreby mohli zareagovať rýchlo,“ uviedol.

Budúcnosť poľnohospodárskej politiky

Dnešné zasadnutie ministrov poľnohospodárstva bolo zároveň prvým k diskusii, ako by mala vyzerať spoločná poľnohospodárska politika v rokoch 2027 až 2033.

„Musíme brať do úvahy aj také skutočnosti, že sme prišli o milióny fariem, že sa priemerný vek zamestnancov v poľnohospodárstve zvýšil z 52 na 57 rokov a prišli sme o 1,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. EÚ by mala vyslať jasný signál, že navýši rozpočet pre SPP,“ povedal Wojciechowski na plenárnom zasadaní.

Slovensko v diskusii o tomto bode okrem iného spomenulo potrebu externej konvergencia priamych platieb, čo na minulom zasadaní navrhoval Richard Takáč.

„Je zároveň potrebné zabezpečiť rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou sektora a stále sa zvyšujúcimi nárokmi na životné prostredie. Stabilný trh v EÚ by nemal byť narúšaný dovozom produktov, ktoré si dokážeme vypestovať sami,“ uviedol V. Vnuk.

Monitorovať by mali satelity, nie ľudia

Česká republika predstavila svoj vlastný návrh, v ktorom upozorňuje na problém, ktorý sa týka aj Slovenska. Po zavedení satelitného monitorovania pôdy sa totiž kontroly u poľnohospodárov nielenže neznížili, ale ich počet stúpol.

„Česko žiada Európsku komisiu, aby upravila svoje metodiky tak, aby sa znížil počet AMS kontrol. Nie je možné, aby bolo kontrol viac, ako predtým, ako sme začali digitalizovať,“ uviedol Marek Výborný.

Systém satelitného sledovania pôdy sa po celej Európe zaviedol vlani s cieľom zjednodušenia a zníženia počtu kontrol.

„Bohužiaľ situácia v druhom polroku minulého roka bola presne opačná. Počet kontrol v rámci celej Európy sa zdvojnásobil. To je pre mňa neakceptovateľné, je to niečo, čo neviem vysvetliť poľnohospodárom,“ uviedol český agrominister Marek Výborný.

Návrh Česka podporili všetky členské krajiny.