Viac ako 90 percent poľnohospodárskych podnikov, ktoré nemajú vyplatené ani zálohy priamych platieb, už majú problémy vo finančných tokoch. V najčastejšej miere títo poľnohospodári obmedzili nákup nevyhnutných vstupov do výroby, pozastavili dlhodobé investície do majetku a dlžia svojim dodávateľom viac ako 90 dní. Vyplynulo to z ankety portálu poľnoinfo.sk, ktorá bola doručená odberateľom pravidelného newslettra v piatok (16. február 2024). Na otázky odpovedalo 171 poľnohospodárskych subjektov.

Nemôžem ísť na protest, dlžím za naftu!

„Zatiaľ, čo gazdovia nemajú z čoho zaplatiť nájmy za pôdu, platiť odvody, o chvíľu dane z príjmov, kúpiť si chlieb, šéf PPA dostane lukratívny flek. Poslanci a ministri si zvyšujú platy a dostávajú ich pravidelne! Nie je to sabotáž?! V roku 2023 som absolvoval niekoľko kontrol (hnojivá, eko…), behal po pasienkoch s fotoaparátom, spisoval pozemky do excelu, vypĺňal štatistické hlásenia a na konci roka sa na nás minister …. ,“ uvádza jeden z poľnohospodárov.

V otvorenej otázke majú roľníci opísať situáciu do ktorej sa dostali z dôvodu aktuálnych problémov v kampani 2023. Názory uviedla bezmála stovka našich čitateľov.

„Skúšajú, čo vydržíme. Ale veľa z nás má existenčné problémy. Nemôžem ísť na protest, keď už dva mesiace dlžím za naftu a dokonca dodávateľ náhradných dielov ma už dal na exekúciu. Som rada, že zaplatím aspoň elektrinu a odvody, ale fakt neviem, ako ďalej,“ upozorňuje naša čitateľka a prosí o zachovanie anonymity.

Ďalší z čitateľov sa vybral do zahraničia za zárobkom, aby stihol splácať pôžičky a nemusel ich tak navyšovať.

Nevyplatené priame platby zvyšujú výdavky

Z ankety vyplynulo, že zo 171 poľnohospodárskych subjektov dostalo aspoň zálohy priamych platieb 50,3 percent subjektov. Až deväť z desiatich subjektov, ktoré nedostali zálohové platby má v súčasnosti problémy s finančnými tokmi.

Poľnohospodári za aktuálny stav vo výplatách priamych platieb vinia v najväčšom rozsahu (43,6 percent) ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré len tesne predbehlo Pôdohospodársku platobnú agentúru (42,9 percent). Európskej komisii vyčíta problémy 12,9 percent respondentov. Jeden poľnohospodársky subjekt považuje aktuálny stav za zvládnutý.

„Máme to šťastie, že sa náš podnik momentálne nachádza v dobrej kondícii a boli nám vyplatené aspoň zálohové platby. Napriek tomu sa u nás jedná o významný výpadok príjmov (70% všetkých platieb ostáva nevyplatených). V dôsledku tejto situácie sme museli pozastaviť plánované investície, ako aj väčšie opravy strojov, ktoré vykonávame v zimnom období. Dodatočné náklady nám priniesol nesplatený prevádzkový úver, ktorý zvykneme začiatkom decembra uhrádzať. Ďalej sme kvôli navýšeniu hotovosti museli predať časť skladovej produkcie, ktorú by sme inak predali až na jar za priaznivejšie ceny. Chýbajúce priame platby nám predražili aj hnojivá a osivá, ktoré sme museli prekontrahovať na dlhšie splatnosti, samozrejme za vyššie ceny,“ upozorňuje Martin Gonos zo spoločnosti JGS Agro v okrese Nové Zámky.

Vo svojom komentári poukazuje na to, že nevyplatené prostriedky v aktuálnej kampani im doteraz priniesli nezanedbateľné náklady, ktoré im už nikto nevráti, a ktoré sa postupne zvyšujú.

„Držme si teda palce a dúfajme, že aj pod tlakom aktuálne vyhláseného štrajku sa táto nešťastná situácia čím skôr vyrieši,“ uzatvára svoju odpoveď v ankete M. Gonos.

Poľnohospodári obmedzujú nákupy a dlžia dodávateľom

Predstavitelia poľnohospodárskych subjektov, ktorí doteraz nedostali ani zálohy priamych platieb sa mali vyjadriť k tomu, ako aktuálnu situáciu riešia, pričom mohli označiť viacero možností.

Takmer dve tretiny respondentov obmedzilo nákup nevyhnutných vstupov do výroby, 61 percent pozastavilo investície do dlhodobého majetku a bezmála 50 percent subjektov dlhuje dodávateľom viac ako 90 dní. Dlhodobé nevysporiadanie záväzkov pritom prináša ďalší problém vo finančných tokoch, na ktorý upozorňuje aj niekoľko poľnohospodárov v ankete. Od 1. januára 2023 platí zmena zákona o DPH, ktorá hovorí o tom, že ak subjekt neuhradil faktúru do 100 dní po termíne splatnosti, musí uplatnenú DPH štátu vrátiť.

Takmer pätina poľnohospodárskych subjektov v tejto situácii predáva časť majetku, aby mali na úhradu neodkladných záväzkov. Potešiteľné je, že poľnohospodári sa až v poslednej možnosti uchyľujú k meškaniu vyplácania miezd zamestnancom. Aj napriek tomu takmer 15 percent poľnohospodárskych subjektov mešká s výplatami.

Z partnerov neplatiči

Do poľnohospodárstva malo v kampani 2023 prísť 360 miliónov eur vo vyplatených priamych platbách. Ak za predchodcov Richarda Takáča boli vyplatené podpory na úrovni 80 až 90 percent hneď v prvý mesiac, tak v aktuálnom roku je situácia iná. Zatiaľ by malo byť vyplatených asi 160 miliónov eur, čo je približne 40 percent očakávaného objemu. Ako sme informovali už včera, v mesiaci január vyplácanie priamych platieb takmer zastalo a samotná PPA vyplatila len 1,2 milióna eur a za BISS podporu to bolo necelých 300 tisíc eur.

Agentúra sľubuje, že v najbližšom období sa vyplácanie prostriedkov zrýchli.

„Nikdy sme nemeškali s úhradou faktúr. Zo zodpovedných partnerov sme sa zrazu dostali do pozície neplatičov. Na našu písomnú otázku prečo sme neobdržali ani zálohovú platbu, sme z PPA Bratislava dostali ´konkrétnu odpoveď´, že ide o administratívnu kontrolu na overenie úplnosti podania našej Jednotnej žiadosti. Oznámenie o takomto type kontroly nám mohlo byť zaslané aj v decembri, aby sme sa na jeho základe mohli nastaviť na bezproblémový chod podniku. Záleží našej vláde na sebestačnosti alebo chceme doviesť do krachu aj prosperujúce podniky a uprednostniť dovoz toľko spochybňovaných potravín zo zahraničia?“ pýta sa v ankete Jaroslav Jaško, predseda Podielnického poľnohospodárskeho družstva Rybany (okres Bánovce nad Bebravou), ktoré zamestnáva 85 ľudí a udržuje silnú živočíšnu výrobu.

Podiel podpôr na výnosoch

Dlhodobým problémom slovenského poľnohospodárstva je, že od vstupu do Európskej únie sa zvyšuje jeho závislosť na podporách. Podiel celkových podpôr na výnosoch poľnohospodárskych subjektov dosiahol v rokoch 2017 až 2021 takmer 27 percent. Podľa Zelenej správy 2005, bol v roku vstupu Slovenska do Európskej únie podiel celkových podpôr na výnosoch 13,3 percenta. Pre objektívnosť je potrebné uviesť, že výsledky Zelenej správy za rok 2022 uvádzajú, že výnosy poľnohospodárov boli v tomto roku kryté podporami len na úrovni 17,5 percenta, čo ale spôsobil skokový nárast tržieb za rastlinné aj živočíšne komodity. Je preto pravdepodobné, že údaje za minulý rok sa vrátia do priemeru ostatných období.

Manažment kampane

Poľnohospodári sa vo svojich vyjadreniach v ankete často vracajú k manažmentu celej kampane 2023. Ich vyjadrenie spája, že oni situácia zvládli.

„Som SHR, žiadosť som podal na poslednú chvíľu s problémami, nakoľko pravidlá si každý vysvetľoval ináč. Neboli jasne a zrozumiteľne uvedené napríklad na jednej webovej stránke. Tá administratívna byrokracia je pre SHR neskutočná, za 23 rokov podnikania som sa s tým nestretol. V mojom veku 61 rokov mi to zaberá veľa času a nervov, nakoľko som na to sám,“ informuje nás jeden z našich čitateľov.

Poľnohospodárska, ktorá má 60 rokov, obhospodaruje 8 hektárov pôdy a chová 25 oviec našla pochopenie u zamestnanca platobnej agentúry.

„Pri podávaní žiadosti mi bol veľmi nápomocný pracovník PPA u ktorého podávam žiadosť o platbu viac rokov, takže poznal, čo v žiadosti má byť, pri týchto novinkách. Tiež mi pomohli poradenské dni, kde som sa dozvedela na čo môžem žiadať dotácie a čo musím dodržiavať. Tiež oceňujem podcasty PPA. Bolo by dobre, kedy sa tieto dobré veci aj do budúcna uchovali,“ chváli aktivity posledných rokov poľnohospodárka.

Kritický je Marian Hrubčo, riaditeľ spoločnosti Hydree Agro, ktorý situáciu s kampaňou 2023 nazýva slovom hanba.

„Pokiaľ by sme si my, farmári, tak plnili naše povinnosti, ako platobná agentúra, na našich dvoroch poliach by rástla už len burina a šípkové kry a v našich maštaliach by behali akurát tak pavúky,“ informuje Marian Hrubčo, riaditeľ spoločnosti Hydree Agro z okresu Veľký Krtíš.

Juraj Gašpar zo spoločnosti AGRO-BIO zo Závadky v okrese Michalovce hovorí, že kampaň bola administratívne aj pracovne veľmi náročná a proces prípravy žiadosti trval dva týždne v kancelárii a na poliach s GPS prístrojom.

„Dotačné podmienky, nelogické dátumy alebo žiadaná „nestarostlivosť o pôdu“ (úhor)“. Dovolím si napísať, že cielený neudržateľný nerozvoj z nás robia všetko, len nie to, čo by mala byť naša hlavná úloha a to je produkcia potravín pre náš národ,“ myslí si J. Gašpar.

Poľnohospodárom stále chýbajú informácie

Viacerí predstavitelia poľnohospodárskych subjektov zdôrazňujú, že platobná agentúra s nimi nekomunikuje dostatočne.

„Problém spočíva predovšetkým v nekomunikácii zo strany predstaviteľov MPRV a PPA voči samotným poľnohospodárskym subjektom. My ako podnik, ktorý vykonáva svoju činnosť na 700 hektároch sme k dnešnému dňu, t. j. 19. februáru 2024 nedostali ani zálohové platby ani žiadnu informáciu, že sme boli vybraní na kontrolu – a teda ani netušíme, v akom stave sa nachádzame. Pritom sme splnili všetky podmienky kladené zo strany PPA ku dňu podania žiadosti. Počas kampane sme zasielali fotky a všetky potrebné dokumenty. Komunikovali sme s administrátorom PPA, ktorý nás počas celej doby až do začiatku decembra 2023 ubezpečoval, že všetky plochy máme v GSAA zelené a všetko je v poriadku. Zásadná chyba podľa nášho názoru je komplexná. Je tam aj prvok „bruselských opatrení“ ako aj postup MPRV,“ myslí si poľnohospodár Róbert Kováč.

Ďalší roľník dokonca ani nevie, či môže použiť zálohovú platbu.

„Obávam sa peniaze minúť, stále nemám v schránke právoplatné rozhodnutie,“ informuje nás čitateľ.

Téma štvrtkového protestu aj priame platby

Poľnohospodári budú vo štvrtok protestovať s 2 200 kusmi poľnohospodárskej techniky. Tlačová konferencia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa uskutočnila po dnešnej porade predsedov regionálnych komôr a komoditných zväzov v Nitre. Predošlé informácie hovorili, že protest má byť zameraný len proti Európskej komisii. Poľnohospodári mali poukazovať na „administratívne nezmysly“ dva roky po odoslaní nášho strategického plánu Európskej komisii a o rok neskôr, ako začalo platiť nové programové obdobie. Aktuálne sa zdá, že pozornosť protestujúcich sa môže obrátiť aj na ministerstvo a platobnú agentúru.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora dnes vydala dokument, kde v štyroch bodoch vysvetľuje dôvody protestu. Okrem európskych tém – zelené ambície, extrémna byrokracia a stop dovozu z tretích krajín pribudla požiadavka na rýchle vyplatenie priamych platieb a odstránenie chýb z kampane 2023. Podobnú potrebu už v minulosti komunikovala Agrárna komora Slovenska. Dnes sa k nej pridala SPPK.

Podľa informácií z dnešného rokovania celoslovenskej poľnokomory majú mať poľnohospodári voľnú ruku v kreativite protestov aj v spôsobe, ako budú komunikovať jednotlivé ciele.