Články z kategórie Článok dňa
Vyhliadky poľnohospodárskej produkcie v Európskej únii pre marketingový rok 2026/2027 naznačujú návrat k priemernejším úrodám po mimoriadne priaznivej predchádzajúcej sezóne. Najvýraznejší medziročný pokles sa očakáva pri obilninách a cukre, zatiaľ čo produkcia olejnín by mala vzrásť. Hoci aktuálny stav porastov zostáva vo väčšine Európy priaznivý, ďalší vývoj bude vo veľkej miere závisieť od počasia počas leta, keďže viaceré regióny už teraz zápasia s nedostatkom pôdnej vlahy. Vyplýva to z Krátkodobého výhľadu pre poľnohospodárske trhy EÚ v roku 2026, ktorý bol zverejnený 6. júla 2026.
Ceny hnojív v posledných rokoch pre rôzne svetové krízy viackrát vystrelili smerom nahor. Moderné poľnohospodárstvo bez nich pritom nedokáže fungovať. Aj preto odborníci zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity pred časom spustili projekt vývoja biohnojív, ktoré okrem živín pre pôdu a rastliny prinesú aj ďalší efekt, a to v podobe efektívneho využitia odpadu.
Základných obilnín sa tento rok v Českej republike zožne necelých 6,47 milióna ton, teda o 15,9 percenta menej ako vlani, uviedol v prvom odhade Český štatistický úrad (ČSÚ). Odhadovaná produkcia repky klesne medziročne o 17,1 percenta na 847 tisíc ton. Odhad je tiež podľa štatistikov výrazne nižší ako päťročný žatevný priemer, informácie v piatok zverejnil ČSÚ. Do základných obilnín sa nezapočítava kukurica na zrno.
Peniaze sú na ceste, aj keď ešte o nich nerozhodla Rada EÚ ani Európsky parlament (EP), už sa pomyslene rozdeľujú. Komisia chce zmobilizovať 540 miliónov eur na okamžité kompenzácie cien hnojív pre európskych farmárov a na to potrebuje, aby oba tieto orgány podporili navýšenie poľnohospodárskej krízovej rezervy o 300 miliónov eur. Návrh v tejto chvíli skúmajú príslušné výbory, plenárne zasadanie EP sa uskutoční 6. až 9. júla a Rada má rozhodnúť koncom júla. Už dnes však kolujú informácie o tom, ako sa majú tieto peniaze rozdeľovať medzi jednotlivé členské štáty.
Vláda na stredajšej schôdzi schválila návrh katastrálnych území pre začatie pozemkových úprav na rok 2027. Na prerokovanie ho predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Poľnohospodári na juhu Slovenska sa v dôsledku extrémneho sucha dostávajú do mimoriadne zložitej ekonomickej situácie. Výpadky úrody a nedostatok príjmov výrazne ohrozujú ďalšie fungovanie mnohých fariem, pričom poľnohospodári sú zároveň povinní uhrádzať vysoké dane z pozemkov a nájomné Slovenskému pozemkovému fondu. Informovala Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska
Približne kilometer od meteostanice, kde bol v pondelok prepísaný 19-ročný slovenský teplotný rekord, hospodári Agrodružstvo Turňa v Turni nad Bodvou. Teplota, ktorá tam vystúpila na 41 stupňov Celzia, výrazne zasiahla do organizácie tamojšej živočíšnej výroby. Tá je na slovenské pomery mimoriadne rozsiahla - od prvovýroby mlieka, cez chov mäsového dobytka, oviec až po produkciu brojlerových kurčiat. V mnohých ohľadoch sa na aktuálne horúčavy snažili pripraviť. Vysoké teploty spojené s dlhodobým nedostatkom zrážok zaznamenávajú už niekoľko týždňov. Práve pondelok však priniesol aj situáciu, keď napriek príprave na horúčavu, museli pomôcť aj iní.
Po tom, čo v historicky najskoršom termíne 10. júna, odštartovali žatvu v Bátorových Kosihách v okrese Komárno, sa kombajny vydali do polí aj na ďalších podnikoch. Po skosení jačmeňov sa miestami púšťajú do ďalších plodín.
Suché podmienky na Slovensku pretrvávajú veľmi dlho, čo sa následne postupne odráža aj na pôdnom suchu. Extrémne sucho zaberá zhruba 37 percent územia Slovenska. V pondelok počas tlačovej konferencie to uviedla klimatologička Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Lívia Labudová.
Poľnohospodárske družstvo Sokolce (okres Komárno) zamestnáva 128 ľudí, hospodári na 6 600 hektároch ornej pôdy a chová 2 000 kusov hovädzieho dobytka. S Petrom Lelkesom, dlhoročným predsedom družstva sme sa na pozadí aktuálnych tém ako sucho, žatva či ceny komodít rozprávali o celkovom smerovaní nášho poľnohospodárstva. V rozhovore sme často prichádzali do výrobných detailov, ktoré dobrým príkladom ukazujú, ako vie jeden z najväčších agrárnych subjektov na Slovensku hospodáriť s vlahou, aby dokázal prežiť v extrémnych podmienkach Žitného ostrova. Z hľadiska počasia čaká mimoriadny víkend poľnohospodárov na celom území Slovenska, na mnohých miestach budú pokorené teplotné rekordy. Uvedomujú si to aj v Sokolciach a pripravujú pôdu aj zvieratá na extrémy, ktoré počasie prinesie.
Pôdohospodárska platobná agentúra neprišla o akreditáciu, jej podmienečné pozastavenie pritom slovenskému ministerstvu pôdohospodárstva navrhla Európska komisia (EK). Informoval o tom slovenský Denník N. Únijná exekutíva si vymenila so slovenským ministerstvom niekoľko listov, v následných vyhláseniach nešpecifikovala nedostatky, ktoré agentúre vytýka, PPA ale už skôr bola terčom kritiky kvôli údajnej korupcii pri schvaľovaní dotácií.
Už takmer rok a pol je v platnosti sociálna kondicionalita, ktorá kladie na poľnohospodára nároky v oblasti zamestnanosti a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Pri porušení pravidiel tak agrosubjektu hrozí sankcia nielen od Národného inšpektorátu práce, ktorý kontroly vykonáva, ale aj od Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Tá totiž na základe sociálnej kondicionality môže previnilcovi krátiť dotácie.
Funguje to podobne ako pri Covide, len prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy v mlieku ukáže zmena farby testovacej látky. Je to trochu iný druh testu ako zisťovanie protilátok (PCR), LAMP je molekulárna metóda. Takýto rýchly test vyvíjal tím Virologického ústavu SAV, ale v závere projektu usúdili, že by k nemu chovateľ potreboval laboratórne vybavenie, aby to mohlo fungovať.
Sektor živočíšnej výroby funguje na Slovensku na viacerých paradoxoch. Hoci v minulosti boli farmy s kravami, ošípanými či hydinou bežné takmer na každej dedine, dnes sú skôr výnimkou, a to aj napriek tomu, že záujem o živočíšne produkty zo strany spotrebiteľov neutícha. Zároveň tí, ktorí zvieratá na Slovensku chovajú, sú nútení vyvážať ich časť za hranice, kde za ne dostanú lepšie zaplatené. A naopak, na pulty na Slovensku sa dostáva mäso z rôznych kútov Európy, či dokonca sveta, ktoré je lacnejšie, ako to domáce.
V minulom roku došlo v Európskej únii k výraznému nárastu pestovateľských plôch zemiakov, čo sa prejavilo zvýšenou ponukou na trhu a následným tlakom na ceny. Časť slovenskej produkcie dokonca skončila v českých škrobárňach, keďže ju nebolo možné umiestniť v obchodných reťazcoch. Nadbytok zemiakov z minuloročnej úrody je na trhu citeľný dodnes. Kým v niektorých rokoch sa pred začiatkom vyorávania novej úrody zemiaky do Európy dovážali napríklad z Egypta alebo Izraela, tento rok to nie je potrebné. Prebytok minuloročnej úrody sa prejavuje aj opatrným záujmom o zemiaky z novej úrody.
Najnovšie komentáre
Komoditný trh
Repka sa po sérii strmých strát odrazila nahor
30. júla 2026
Repka na MATIF opäť padala, za týždeň stratila v augustovom termíne dodania takmer pätinu
29. júla 2026
Lacnejšia ropa zrazila repku na MATIF, obilie klesalo
28. júla 2026
Repka a pšenica na MATIF cúvli, kukurica rástla ďalej
27. júla 2026
Obilniny na MATIF cúvli, repku podržala drahá ropa
24. júla 2026
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní