Články z kategórie Článok dňa
Rozpočet slovenského poľnohospodárstva v budúcom rozpočtovom období po roku 2028 bude do veľkej miery v rukách Slovenskej republiky. Môže byť výrazne vyšší než dnes, ale aj nižší. Ján Pokrivčák, profesor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a spoluautor viacerých ekonomických dokumentov agrorezortu, odprezentoval minuloročný návrh Európskej komisie na konkrétnych číslach, ktoré ukazujú, ako možno dosiahnuť vyššiu podporu domáceho poľnohospodárstva. Ročný rozdiel v podpore na hektár tak môže dosiahnuť až 200 eur. Dôvodom je, že členským štátom Európskej únie sa po roku 2028 výrazne rozviažu ruky. Vyvoláva to otázku, či väčšia voľnosť nespustí preteky v podporách naprieč Európskou úniou.
Problém zdĺhavého riešenia reštitúcií je na Slovensku známy dlho. Súvisí aj s rozdrobenosťou pozemkov, ktorá je prekážkou pri výstavbe, rozvoji samospráv, aj pri hospodárení na pôde. Súčasná vládna garnitúra si už vo svojom programovom vyhlásení zakotvila záväzok využitia všetkých nástrojov podporujúcich racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva. Ministerstvo pôdohospodárstva v súvislosti s tým pripravilo novelu zákona, ktorá chce urýchliť riešenie reštitučných nárokov. Aktuálne možno návrh stále pripomienkovať.
Trh s mliekom je presýtený, od októbra ceny klesajú a je to celosvetový jav. Nadprodukciu ešte do polovice uplynulého roka podporovali vysoké trhové ceny, potom nastal ich prepad. Kým niektoré európske štáty, napríklad Taliansko, hovoria o hlbokej kríze v sektore, Európska komisia to zatiaľ vníma iba ako korekciu trhu po období rastu cien a neuvažuje o špeciálnych opatreniach. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvu (FAO) predpokladá, že cenová bublina praskla a ceny sa postupne v priebehu polroka stabilizujú, ale na nižšej úrovni ako boli v roku 2025.
Včera sa v Štrasburgu rokovalo o korupcii v slovenskom pôdohospodárstve – o kauzách Haciendy a Dobytkár. Nie je to dobrá správa pre slovenských poľnohospodárov ani pre vidiek.
V pondelok vyhlásená výzva na investície do rozšírenia kapacít v spracovateľských podnikoch je svojou štruktúrou zameraná skôr na podporu poľnohospodárskej prvovýroby ako spracovateľského priemyslu. Výzva podporuje výrobu potravín sumou 35 miliónov eur, pričom ďalšie desiatky miliónov eur budú predstavovať investície samotných žiadateľov.
Pestovatelia ovocia, ktorí chcú svoje sady poistiť proti jarným mrazom, majú na uzavretie poistenia už len pár dní. Ovocné stromy patria v rámci jarných mrazov k najrizikovejším, čoho dôkazom sú každoročne aj vysoké škody.
Ministerstvo dnes ústami najvyššie postavených zástupcov agrorezortu informovalo o vyhlásení dvoch výziev – spracovateľskej, ktorá svojou výškou už v minulosti vzbudila u potravinárov skôr úškrn, a výzvy pre mladých poľnohospodárov, ktorí vo vtedy zverejnenom návrhu pripomienkovali bodovacie kritériá. Do akej miery sa tieto pripomienky pretavili do samotných výziev, zatiaľ bežní žiadatelia netušia.
Vinohradník Zoltán Dobos z Moldavy nad Bodvou sa obáva, či vinohradníci budú chcieť pokračovať v pestovaní viniča, ak by pre zlaté žltnutie prišli o celé vinohrady. Aplikovať postrek proti tomuto ochoreniu plánuje na svojej vinici hneď po takzvanom zimnom reze.
Ak je zmena klímy dôvodom, prečo cukrovar v Trenčianskej Teplej končí so spracovaním cukrovej repy, nejde o nový problém. Podnik o ňom musel vedieť už v čase, keď sa zapájal do eurofondových výziev a čerpal stovky tisíc eur na investície. Dnešné rozhodnutie tak otvára otázku, prečo verejné peniaze smerovali do výroby, ktorú vedenie cukrovaru dnes označuje za neudržateľnú.
O konci spracovania cukrovej repy v Trenčianskej Teplej sa intenzívne hovorí ostatný týždeň. Napriek snahe informáciu overiť u slovenských zástupcov cukrovaru sme boli ubezpečení, že k žiadnym zmenám nedochádza a ako dôkaz bolo poukázané na rozvíjajúci sa nákup cukrovej repy na Morave v Českej republike. Po týždni neistoty dnes akciová spoločnosť Považský cukor potvrdila, že uzatvára spracovanie cukrovej repy na Považí.
Téma pozemkových úprav je na Slovensku živá celé roky. Dôvodom je najmä to, že riešenie problému, ktorý rozdrobenosť pozemkov spôsobuje, sa nedarí výraznejšie posúvať vpred. Nescelené parcely robia problémy samosprávam, investorom aj poľnohospodárom. Práve rezort pôdohospodárstva je tým, ktorý má tematiku pod palcom. Na jeho návrh vláda nedávno schválila ďalší balík území pre vykonanie pozemkových úprav - tentokrát s termínom začatia v roku 2026. Prvý krok, schválenie zoznamu území, je tak splnený. Na realizáciu v praxi si však vybraté územia naprieč Slovenskom ešte poriadne počkajú. Dostali sa totiž do pomyselného poradovníka zoznamov, ktoré kabinet pravidelne schvaľuje už od roku 2020.
Kontrola plnenia niektorých podmienok pre vyplácanie priamych platieb či podpôr na zvieratá sa už nebude robiť paušálne, ale iba v rizikových prípadoch. Ako základ sa budú využívať údaje, ktoré sa zobrazia v systémoch GSAA (Geospatial Aid Application) a AMS (Area Monitoring System). Platí to pre údaje plne preveriteľné pomocou satelitných nástrojov - identifikáciu plodiny na parcele, detekciu kosenia a žatvy, zmeny rastlinného pokrytia a využitia pôdy či ďalšie. Toto i ďalšie zjednodušenia, ktoré majú členským štátom i farmárom šetriť čas, prijala Európska komisia v januári a do účinnosti vstupujú spätne od 1. januára 2026.
Oproti roku 2023 sú na aktuálny rok plánované kapitálové výdavky vyčlenené na informatizáciu v pôdohospodárstve viac ako zdvojnásobené. Rastú pritom aj bežné výdavky určené na zabezpečenie funkčnosti informačných systémov agrorezortu. Celkovo má v roku 2026 na informačné technológie v rezorte pôdohospodárstva smerovať 14,4 milióna eur. Vyplýva to z Parlamentného rozpisu rozpočtu MPRV SR na rok 2026.
Prenájom pôdy je na Slovensku najlacnejší v celej Európskej únii a aj v cene za hektár poľnohospodárskej pôdy sa Slovensko nachádza na chvoste európskeho rebríčka. Horšiu priemernú cenu za hektár má iba Lotyšsko a Litva. Vyplynulo to z údajov o cenách poľnohospodárskej pôdy za rok 2024 podľa štatistickej agentúry Eurostat.
Hoci huby rastú prirodzene aj v našej prírode, v špeciálnych pestovateľských stanoch možno dopestovať aj také, ktoré sa bežne u nás nenájdu. Pestovatelia z Jarku pri Nitre sa venujú najrôznejším tropickým hubám, ako aj tým domácim, ktoré u nás síce rastú, avšak v rámci ich ochrany sa zbierať nemôžu. Za ani nie dva roky sa z domáckych podmienok presunuli do vlastných pestovateľských priestorov a sortiment v čerstvom stave rozšírili aj o vlastné výrobky.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní