Najväčší slovenský pestovateľ poľných paradajok sa dostal do situácie, že má v skladoch mimoriadne prebytky rajčinového pretlaku, ktoré nedokáže umiestniť na trh. Zeleninársko potravinárske družstvo v Dvoroch nad Žitavou dlhodobo zásobuje viacerých významných slovenských výrobcov kečupu a ďalších konzervárenských výrobkov, ako sú liptovskomikulášske Snico, kolárovská Tomata či novozámocký Novofruct. Za plnými skladmi paradajkového pretlaku treba na jednej strane vidieť vyššiu úrodu v minuloročnej sezóne, ale hlavne dovoz mimoriadne lacného paradajkového pretlaku z Číny, ktorý v posledných mesiacoch zaplavil najmä východnú časť Európskej únie.
Česká investičná spoločnosť si dnes v spravodajskom servise ČTK zaplatila zverejnenie tlačovej správy, v ktorej oslovuje investorov z Českej republiky s ponukou investícií do poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Správa informuje, že slovenský trh vykazuje priemerný medziročný rast cien pôdy približne o 7 až 12 percent v závislosti od lokality. Investície do poľnohospodárskej pôdy firma prezentuje ako vhodné najmä pre investorov s dlhodobým horizontom, ktorí chcú diverzifikovať majetok a chrániť ho pred infláciou.
Členské štáty mali do 14. decembra 2025 prijať opatrenia, ktorými zabezpečia uplatnenie takzvanej raňajkovej direktívy EÚ v domácej legislatíve. Ide o nariadenie, ktorým sa mení označovanie medu, džemov, ovocných štiav či sušeného mlieka. Slovensko je jedným z ôsmich štátov Únie, ktoré dosiaľ neprijali žiadne opatrenia na prenesenie tejto direktívy do domácej legislatívy a jej uplatnenie v praxi. Komisia listom oznámila týmto a ďalším trom štátom, ktoré už čiastočné opatrenia podnikli, že proti nim začína konanie o porušení povinnosti.
Podpora domácej produkcie, znižovanie administratívnej záťaže aj potreba zvýšenia našej sebestačnosti v produkcii potravín. Tieto témy sú na Slovensku známe azda všetkým, keďže zaznievajú pomerne často napríklad aj z úst politikov naprieč politickým spektrom. Potreba ich riešenia tu nesporne je, otázne zostáva, nakoľko sa opatrenia pretavujú do praxe. Najnovšie zrejme najmenších farmárov potrápi takzvaný mikroodvod, ktorý od tohto roka zaviedol štát aj v kontexte konsolidácie verejných financií.
Trh s mliekom prechádza obdobím zvýšenej neistoty, hoci česká produkcia zostáva stabilná. Václav Dvořák, riaditeľ Mlékařského a hospodářského družstva JIH z Českej republiky, vysvetľuje, ako odbytové družstvo pomáha členom efektívne predávať mlieko a zabezpečiť lepšie podmienky, no aj kde sú reálne limity odbytových organizácií. Otvorene hovorí aj o tom, čo môže rozhodnúť o vývoji prvovýroby v najbližšom období.
Rozpočet slovenského poľnohospodárstva v budúcom rozpočtovom období po roku 2028 bude do veľkej miery v rukách Slovenskej republiky. Môže byť výrazne vyšší než dnes, ale aj nižší. Ján Pokrivčák, profesor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a spoluautor viacerých ekonomických dokumentov agrorezortu, odprezentoval minuloročný návrh Európskej komisie na konkrétnych číslach, ktoré ukazujú, ako možno dosiahnuť vyššiu podporu domáceho poľnohospodárstva. Ročný rozdiel v podpore na hektár tak môže dosiahnuť až 200 eur. Dôvodom je, že členským štátom Európskej únie sa po roku 2028 výrazne rozviažu ruky. Vyvoláva to otázku, či väčšia voľnosť nespustí preteky v podporách naprieč Európskou úniou.
Problém zdĺhavého riešenia reštitúcií je na Slovensku známy dlho. Súvisí aj s rozdrobenosťou pozemkov, ktorá je prekážkou pri výstavbe, rozvoji samospráv, aj pri hospodárení na pôde. Súčasná vládna garnitúra si už vo svojom programovom vyhlásení zakotvila záväzok využitia všetkých nástrojov podporujúcich racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva. Ministerstvo pôdohospodárstva v súvislosti s tým pripravilo novelu zákona, ktorá chce urýchliť riešenie reštitučných nárokov. Aktuálne možno návrh stále pripomienkovať.
Trh s mliekom je presýtený, od októbra ceny klesajú a je to celosvetový jav. Nadprodukciu ešte do polovice uplynulého roka podporovali vysoké trhové ceny, potom nastal ich prepad. Kým niektoré európske štáty, napríklad Taliansko, hovoria o hlbokej kríze v sektore, Európska komisia to zatiaľ vníma iba ako korekciu trhu po období rastu cien a neuvažuje o špeciálnych opatreniach. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvu (FAO) predpokladá, že cenová bublina praskla a ceny sa postupne v priebehu polroka stabilizujú, ale na nižšej úrovni ako boli v roku 2025.
V pondelok vyhlásená výzva na investície do rozšírenia kapacít v spracovateľských podnikoch je svojou štruktúrou zameraná skôr na podporu poľnohospodárskej prvovýroby ako spracovateľského priemyslu. Výzva podporuje výrobu potravín sumou 35 miliónov eur, pričom ďalšie desiatky miliónov eur budú predstavovať investície samotných žiadateľov.
Najkomentovanejšie za 7 dní