Články z kategórie Článok dňa
Ministerstvo dnes ústami najvyššie postavených zástupcov agrorezortu informovalo o vyhlásení dvoch výziev – spracovateľskej, ktorá svojou výškou už v minulosti vzbudila u potravinárov skôr úškrn, a výzvy pre mladých poľnohospodárov, ktorí vo vtedy zverejnenom návrhu pripomienkovali bodovacie kritériá. Do akej miery sa tieto pripomienky pretavili do samotných výziev, zatiaľ bežní žiadatelia netušia.
Vinohradník Zoltán Dobos z Moldavy nad Bodvou sa obáva, či vinohradníci budú chcieť pokračovať v pestovaní viniča, ak by pre zlaté žltnutie prišli o celé vinohrady. Aplikovať postrek proti tomuto ochoreniu plánuje na svojej vinici hneď po takzvanom zimnom reze.
Ak je zmena klímy dôvodom, prečo cukrovar v Trenčianskej Teplej končí so spracovaním cukrovej repy, nejde o nový problém. Podnik o ňom musel vedieť už v čase, keď sa zapájal do eurofondových výziev a čerpal stovky tisíc eur na investície. Dnešné rozhodnutie tak otvára otázku, prečo verejné peniaze smerovali do výroby, ktorú vedenie cukrovaru dnes označuje za neudržateľnú.
O konci spracovania cukrovej repy v Trenčianskej Teplej sa intenzívne hovorí ostatný týždeň. Napriek snahe informáciu overiť u slovenských zástupcov cukrovaru sme boli ubezpečení, že k žiadnym zmenám nedochádza a ako dôkaz bolo poukázané na rozvíjajúci sa nákup cukrovej repy na Morave v Českej republike. Po týždni neistoty dnes akciová spoločnosť Považský cukor potvrdila, že uzatvára spracovanie cukrovej repy na Považí.
Téma pozemkových úprav je na Slovensku živá celé roky. Dôvodom je najmä to, že riešenie problému, ktorý rozdrobenosť pozemkov spôsobuje, sa nedarí výraznejšie posúvať vpred. Nescelené parcely robia problémy samosprávam, investorom aj poľnohospodárom. Práve rezort pôdohospodárstva je tým, ktorý má tematiku pod palcom. Na jeho návrh vláda nedávno schválila ďalší balík území pre vykonanie pozemkových úprav - tentokrát s termínom začatia v roku 2026. Prvý krok, schválenie zoznamu území, je tak splnený. Na realizáciu v praxi si však vybraté územia naprieč Slovenskom ešte poriadne počkajú. Dostali sa totiž do pomyselného poradovníka zoznamov, ktoré kabinet pravidelne schvaľuje už od roku 2020.
Kontrola plnenia niektorých podmienok pre vyplácanie priamych platieb či podpôr na zvieratá sa už nebude robiť paušálne, ale iba v rizikových prípadoch. Ako základ sa budú využívať údaje, ktoré sa zobrazia v systémoch GSAA (Geospatial Aid Application) a AMS (Area Monitoring System). Platí to pre údaje plne preveriteľné pomocou satelitných nástrojov - identifikáciu plodiny na parcele, detekciu kosenia a žatvy, zmeny rastlinného pokrytia a využitia pôdy či ďalšie. Toto i ďalšie zjednodušenia, ktoré majú členským štátom i farmárom šetriť čas, prijala Európska komisia v januári a do účinnosti vstupujú spätne od 1. januára 2026.
Oproti roku 2023 sú na aktuálny rok plánované kapitálové výdavky vyčlenené na informatizáciu v pôdohospodárstve viac ako zdvojnásobené. Rastú pritom aj bežné výdavky určené na zabezpečenie funkčnosti informačných systémov agrorezortu. Celkovo má v roku 2026 na informačné technológie v rezorte pôdohospodárstva smerovať 14,4 milióna eur. Vyplýva to z Parlamentného rozpisu rozpočtu MPRV SR na rok 2026.
Prenájom pôdy je na Slovensku najlacnejší v celej Európskej únii a aj v cene za hektár poľnohospodárskej pôdy sa Slovensko nachádza na chvoste európskeho rebríčka. Horšiu priemernú cenu za hektár má iba Lotyšsko a Litva. Vyplynulo to z údajov o cenách poľnohospodárskej pôdy za rok 2024 podľa štatistickej agentúry Eurostat.
Hoci huby rastú prirodzene aj v našej prírode, v špeciálnych pestovateľských stanoch možno dopestovať aj také, ktoré sa bežne u nás nenájdu. Pestovatelia z Jarku pri Nitre sa venujú najrôznejším tropickým hubám, ako aj tým domácim, ktoré u nás síce rastú, avšak v rámci ich ochrany sa zbierať nemôžu. Za ani nie dva roky sa z domáckych podmienok presunuli do vlastných pestovateľských priestorov a sortiment v čerstvom stave rozšírili aj o vlastné výrobky.
Reputácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry je po podvečernom zasadnutí Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu opäť výrazne naštrbená. Nemeckí europoslanci na to upozornili vo svojich vyjadreniach, pričom jeden z nich uviedol, že nechce, aby sa európske peniaze dostávali k ľuďom blízkym Robertovi Ficovi, ktorí si z nich budujú ďalšie vily a bazény. Hlavnou témou rokovania bola kauza tzv. haciend, pričom výpovede viacerých politikov a zástupcov občianskeho sektora poskytli širší pohľad na fungovanie platobnej agentúry. Zástupcovia štátu sa na vypočutí nezúčastnili, pred výborom však vypovedali napríklad exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon, zástupkyňa Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková a bývalá zamestnankyňa PPA Zuzana Šubová.
Európska komisia vyhlásila výzvu na predkladanie žiadostí na rok 2026 na podporu kampaní a podujatí na propagovanie kvalitných európskych agropotravinárskych výrobkov. Výrobné skupiny, organizácie zastupujúce poľnohospodárov, obchodné organizácie i združenia výrobcov môžu od 22. januára podávať žiadosti o spolufinancovanie svojich propagačných aktivít, na ktoré je k dispozícii celkom 160 miliónov eur. Výzva bude otvorená tri mesiace a záujemcovia sa môžu prihlasovať do 23. apríla.
Keď sa bilancujú výsledky manažmentov agropotravinárskych podnikov, tie so živočíšnou výrobou v znevýhodnených oblastiach nezvyknú obsadzovať vrchné priečky produkčných rebríčkov. Aj do najlepšej stovky súťaže Top Agro Slovensko sa ich každoročne dostane len zopár. Je však medzi nimi jedna stálica - Poľnohospodárstve družstvo Vršatec. V súťaži sa podnik z Pruského (okres Ilava) na úctyhodných pozíciách umiestňuje dlhodobo a pravidelne a preto sa automaticky pýtame, čo je za tým.
To, či Gabriela Matečná, bývalá ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z rokov 2016 až 2020, oficiálne čelí obvineniu, polícia stále nepotvrdila. Na priamu otázku o obvinení dostal portál poľnoinfo.sk len vyhýbavú odpoveď – a to aj tri dni po prvých medializovaných informáciách. Tie priniesol portál aktuality.sk.
Majú za sebou veľmi ťažké obdobie, avšak ďalšie je pred nimi. Aj takto chovatelia dojníc charakterizujú aktuálnu situáciu v sektore prvovýroby mlieka. Rok 2025 sa zapísal do histórie ako jeden z najťažších, a to pre nákazu slintačky a krívačky, ktorá priniesla straty na stavoch dojníc, problémy s odbytom aj zvýšené náklady na opatrenia. Napriek tomu cena mlieka žila svojím vlastným životom a väčšiu časť roka bola vnímaná skôr pozitívne. Zmena prišla na jeseň, odkedy prvovýrobcom spôsobuje na čele čoraz viac vrások.
Na každoročnej konferencii spoločnosti Syngenta v Nitre sa v utorok stretli stovky pestovateľov. Pár z nich sme oslovili a spýtali sa ich, čím v aktuálnom období žijú. Rozhovorili sa o problémoch s cenami obilnín, obavách z hrabošov, očakávaniach ohľadom prezimovania jarného jačmeňa siateho na jeseň, ale aj o perspektívach, ktoré prináša pestovanie maku. Zároveň sa podelili o svoje postrehy k aktuálnej zime, ktorá je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne tuhšia, a ako vplýva na stav porastov.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní