Hoci huby rastú prirodzene aj v našej prírode, v špeciálnych pestovateľských stanoch možno dopestovať aj také, ktoré sa bežne u nás nenájdu. Pestovatelia z Jarku pri Nitre sa venujú najrôznejším tropickým hubám, ako aj tým domácim, ktoré u nás síce rastú, avšak v rámci ich ochrany sa zbierať nemôžu. Za ani nie dva roky sa z domáckych podmienok presunuli do vlastných pestovateľských priestorov a sortiment v čerstvom stave rozšírili aj o vlastné výrobky.

Substráty

Za celým projektom stojí rodinná firma – konkrétne rodina, ktorá hľadala prírodné spôsoby liečby a posilnenia imunity pre ochorenie jedného z členov. Najskôr huby pestovali len pre vlastnú spotrebu, neskôr sa z toho stala vášeň a pestovanie rozšírili. Do celého procesu zapojili aj využitie odpadov.

„Vyše 15 rokov sa zaoberám odpadmi a rôznymi agropotravinárskymi surovinami. Hľadali sme ďalšie využitie takýchto odpadov, a okrem ich spracovania v bioplynových staniciach sme napríklad narazili na firmu v Austrálii, ktorá odpad z kávy využívala do substrátov. Začali sme to rôzne skúšať. Samozrejme, narazili sme na prekážky, aj sa nám to kazilo, ale postupne sme prišli na to, ako substráty namiešať,“ vysvetlil Roman Zaujec, pestovateľ húb zo spoločnosti Zajkove huby z Jarku.

Substráty sú podľa neho pri pestovaní húb základom.

„Vyrábame si ich sami. Dovážame mycélium aj z Belgicka, následne pestovanie prebieha na substrátoch, ktorých základom sú drevné piliny. Do toho sa miešajú rôzne produkty, ako sú otruby, niektoré druhy potravinárskych odpadov, aj spomínaná káva. Keď sa to zamieša, treba to sterilizovať a následne sa môže očkovať mycéliom. V závislosti od druhu huby to trvá 7, 14 alebo 21 dní, kým sa substráty môžu otvoriť,“ dodal pestovateľ.

Exotika v stanoch

Pestovanie prebieha v špeciálnych pestovateľských stanoch.

„Pôvodne sme začali doslova na kolene, len v domácich podmienkach. Spočiatku sme používali klasický zvlhčovač a ventilátor, aby sme docielili podmienky, ktoré sme potrebovali. Neskôr sme na internete našli pestovateľské stany rôznych rozmerov. Ich výhodou je to, že sa dajú jednoducho uzavrieť a tým aj udržať potrebné podmienky. V týchto stanoch teda vytvárame hubám klímu takú, aby sme napodobnili prírodu v ich domovskej krajine– napríklad cez deň by malo byť menej zvlhčovania a vyššia teplota, v noci nižšia teplota a zase iné vetranie,“ dodal Zaujec.

Každej hube prispôsobujú podmienky individuálne.

„Huba na svoj rast potrebuje len vodu, určité teplo a ventiláciu. Napríklad klasická hliva ustricová vyrastie aj pri teplote 12 stupňov, ale farebné tropické hlivy, ako je hliva ružová alebo hliva citrónová, potrebujú vyššiu teplotu. Tomu podmienky v stanoch prispôsobujeme. Hubám aj svietime, hoci to je len pre ich farbu. Svetlo farebnosti pomáha, bez neho zostávajú trochu mdlé,“ vysvetlil Zaujec.

Hlivy – tie klasické, aj farebné z trópov, patria v Jarku k najobľúbenejším a najviac pestovaným hubám. Okrem nich sa však v stanoch nájdu aj ďalšie špeciálne druhy.

„Veľmi populárnou hubou je shiitake, čínska huba. Používa sa najmä ako príloha k rôznym druhom mäsa. Zaujímavou hubou je aj maitake, takzvaná tancujúca huba. Túto prezývku dostala preto, že keď na ňu ľudia v minulosti v Japonsku, odkiaľ pochádza, v prírode narazili, tak okolo nej od radosti tancovali – taká bola vzácna. Máme tiež reishi, ktoré majú veľmi veľa prospešných látok a využívajú sa na posilnenie imunity,“ uviedol Roman Zaujec.

Levia hriva

K obľúbeným a vo väčšom pestovaným hubám patrí aj koralovec ježovitý.

„Ten sa vyskytuje aj v prírode na Slovensku. Je však chránený, takže sa nemôže zbierať. My ho tu vieme dopestovať za pár týždňov,“ dodal Michal Zaujec, syn pestovateľa Romana, ktorý sa na chode rodinnej farmy tiež podieľa.

U nás v lesoch možno natrafiť aj na koralovec bukový, ktorý chránený nie je. Ide však o celkom iný druh.

„Na rozdiel od neho je koralovec ježovitý pevný, hutný a má tvrdšiu štruktúru. Prezýva sa aj levia hriva, pretože svojím tvarom ju pripomína. Vieme ho podľa podmienok dopestovať za dva až tri týždne – v zime spravidla rastie o čosi pomalšie,“ vysvetlil Michal Zaujec.

Pri zbere koralovca, ako aj iných húb, pestovatelia plodnice, vyrastajúce z prerezaných substrátov, len zrežú.

„Huba oddelená od substrátu je vlastne huba určená a pripravená na distribúciu, na varenie alebo sušenie. Záujem máme najmä z rôznych gastro-prevádzok, ale máme čoraz viac aj priamych zákazníkov,“ dodal Michal Zaujec.

Výrobky

Keďže dopyt sa v čase mení, pristúpili Zaujecovci aj k výrobe vlastných výrobkov z húb.

„Hubám sa nedá úplne presne rozkázať – niekedy ich máme menej, inokedy zas viac. Keď ich je viacej, prebytky nevyhadzujeme, ale snažíme sa ich spracovať. Najmä ide o sušenie, kde výsledkom sú balenia hubového prášku, ktorý sa dá využiť pri varení,“ vysvetlil Roman Zaujec.

Okrem klasického prášku sa snažia vymyslieť aj nové a čoraz zaujímavejšie spôsoby využitia húb.

„Vyrábame rôzne nakladané huby, nátierky, čaje s hubami, dokonca miešame huby aj do medov. Začali sme robiť aj s extraktmi, vyrábame kávu s hubami, hubovú tinktúru. Snažíme sa teda nebyť založený len na čerstvých hubách, ale ponúkať ich aj v spracovanej podobe. A pri tom chceme zostať aj do budúcnosti – uvidíme, čo z našich produktov na trhu najlepšie pôjde, a tomu sa budeme venovať,“ uzavrel Roman Zaujec, pestovateľ húb z Jarku.