Kontrola plnenia niektorých podmienok pre vyplácanie priamych platieb či podpôr na zvieratá sa už nebude robiť paušálne, ale iba v rizikových prípadoch. Ako základ sa budú využívať údaje, ktoré sa zobrazia v systémoch GSAA (Geospatial Aid Application) a AMS (Area Monitoring System). Platí to pre údaje plne preveriteľné pomocou satelitných nástrojov – identifikáciu plodiny na parcele, detekciu kosenia a žatvy, zmeny rastlinného pokrytia a využitia pôdy či ďalšie. Toto i ďalšie zjednodušenia, ktoré majú členským štátom i farmárom šetriť čas, prijala Európska komisia v januári a do účinnosti vstupujú spätne od 1. januára 2026.

Dva typy podmienok

Pri satelitne monitorovateľných podmienkach má štát kontrolovať iba funkčnosť systému a fyzicky to overovať na určitej vzorke parciel. Neoveruje sa farmár, ale súlad satelitných a terénnych údajov. Priamo u farmára sa majú uskutočniť iba kontroly v krajnom prípade, ak automatizované systémy signalizujú problém alebo sa vyskytnú iné rizikové faktory. Aj v týchto prípadoch má farmár ešte možnosť nápravy, jednoduchšiu ako doteraz, a ku kontrole na mieste ani sankcii nemusí vôbec dôjsť. Navyše, štát si môže sám určiť, ktoré prípady sa majú považovať za rizikové.

Odlišným spôsobom sa bude zaobchádzať s takzvanými nemonitorovateľnými podmienkami, na overenie ktorých satelitné nástroje nestačia. Patrí sem napríklad používanie prípravkov na ochranu rastlín (PPP), niektoré Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (GAEC), zákonné požiadavky na hospodárenie (SMR) či povinnosti súvisiace s ekologickým manažmentom. Ich administrácia má prejsť na regionálne orgány ako je veterinárna správa, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP), environmentálne inšpekcie či regionálne úrady. Od januára sa ich administrácia mala odpojiť od systémov AMS a GSAA. Aj tu sa však má počet kontrol znížiť.

Pri niektorých zmenách strategického plánu netreba čakať na súhlas EK

Členské štáty budú mať viac flexibility meniť svoje strategické plány. Menšie či technické  úpravy už nebudú podliehať zdĺhavému schvaľovaniu Európskou komisiou, štát môže určité zmeny vykonať samostatne a oznámiť to Komisii spätne. Týka sa to napríklad rozdelenia finančných prostriedkov medzi rôzne opatrenia, parametrov riadenia alebo kritérií oprávnenosti.

Slovensku už EK schválila päť zmien strategického plánu od roku 2024 a ďalšia sa pripravuje tento rok.

Systém je stále zložitý

Nové pravidlá odstraňujú niektoré nelogické prvky v doterajšom systéme. Odpovedajú napríklad aj na výhrady, ktoré minulý rok na zasadeniach Agrifish vzniesla Česká republika. Upozorňovala, že satelitná evidencia mala členským štátom i poľnohospodárom prácu zjednodušiť, a nie naopak, ešte pridávať ďalšie kontroly.

Počet kontrol na mieste by sa podľa nových pravidiel EK mal výrazne znížiť. Farmárov, ktorých údaje systémy GSAA a AMS vyhodnotia ako bezproblémových, ak im v GSAA zasvieti zelená, potom so žiadnou kontrolou už počítať nemusia.

Kontrola kvality systémov AMS a GSAA bola nelogicky uplatňovaná aj na údaje, ktoré nie je možné overiť prostredníctvom satelitných nástrojov. Členské štáty boli povinné každoročne predkladať Komisii správu, v ktorej preukazovali spoľahlivé fungovanie digitálnych systémov, vrátane hodnotenia kvality satelitných snímok, funkčnosti algoritmov a miery chybovosti. Toto hodnotenie zahŕňalo aj aspekty, ktoré nie sú objektívne zistiteľné zo satelitných dát, napriek tomu, že samotné systémy AMS sú založené výlučne na spracovaní údajov zo systému Copernicus. Podľa nových pravidiel prijatých Komisiou sa povinnosť hodnotenia kvality vzťahuje už len na údaje, ktoré sú overiteľné satelitnými snímkami Copernicus, čím sa odstránil nesúlad medzi hodnotením systému a jeho technickými možnosťami. Vypracovanie správy o kvalite AMS však naďalej ostáva súčasťou každoročného reportovania, a nepočíta sa s tým, že by sa s tým v dohľadnom časovom horizonte malo skončiť.

Lepšie využitie satelitných nástrojov

GSAA a AMS sú kľúčové zložky Integrovaného systému správy a kontroly (IACS), ktorý členské štáty používajú na spravovanie a kontrolu žiadostí o podporu v rámci SPP. AMS monitoruje poľnohospodárske plochy pomocou satelitných údajov, GSAA graficky zobrazuje správu parciel a údajov od farmárov. AMS vyhodnocuje satelitné údaje a určuje indikátory plnenia podmienok pre každú parcelu. Výsledky AMS sa potom zobrazia v rozhraní GSAA – farby zelená, oranžová a červená signalizujú splnenie či nesplnenie podmienok. Vďaka tomuto systému majú farmári prístup k informáciám o tom, ako bola ich žiadosť vyhodnotená a či je z ich strany potrebné poskytnúť dodatočné informácie a podklady.

Čo s tým, čo satelit nedokáže monitorovať?

Pomocou satelitov sa nedá monitorovať napríklad registrácia, zdravie a welfare zvierat, podmienky chovu – veľkosť priestoru, hygiena, kŕmenie či napájanie. Nedá sa sledovať správna aplikácia pesticídov, ich dávkovanie či prestávky v použití. Ani zmeny pôdnych vlastností. Fyzickú kontrolu vyžaduje aj evidencia hnojenia a skladovanie hnojív, ochrana vôd, biotopov a vtákov – napríklad či je dodržaný zákaz poľnohospodárskych aktivít v obdobiach hniezdenia. Aj niektoré GAEC – ochrana mokradí, ochranné pásma pri vodných tokoch či ďalšie environmentálne podmienky, ktoré nie sú viazané na vegetáciu. Platobná agentúra v prípade týchto podmienok nemá vykonávať žiadne kontroly, ale kontroly sa nerušia, iba sa presúvajú na konkrétne štátne či regionálne orgány. No aj tu sa logika kontrol má zmeniť a ich počet znížiť.

Na Slovensku napríklad centrálny register prípravkov na ochranu rastlín spravuje ÚKSÚP a farmár použitie pesticídov už nemusí nahrávať do systému GSAA. Cieľom nových návrhov Komisie je zabrániť akejkoľvek duplicite – splnenie každej  z týchto podmienok má sledovať jeden orgán.

Štát si sám určí, kde sú riziká

Podľa nových pravidiel EK sa mení samotná logika kontrol – z plošnej a povinnej na cielenú a rizikovú. Zavádza sa prístup, kde sa transakcie ako žiadosti o podporu, údaje o pestovaní, prípravky na ochranu rastlín či chovy zvierat kontrolujú na základe analýzy rizík a predchádzajúcich podozrení.

Riziko porušenia sa určuje podľa histórie porušení u farmára, typu činnosti, veľkosti a intenzity výroby, krížových nezrovnalostí v databázach, podnetov a sťažností, výsledkov inšpekcií, nálezov iných orgánov alebo ekologických škôd. Členské štáty si môžu dokonca sami určiť limity pre jednotlivé skúmané oblasti – stanoviť, čo považujú za rizikové. Členské štáty môžu nastaviť vlastné kontrolné mechanizmy a určiť vlastné sankčné pravidlá.

Ďalšie zmeny

Po novom má byť oveľa jednoduchšia náprava, ak sa vyskytne nesúlad medzi jednotlivými zložkami systému: bude možná jediným krokom. To zjednodušuje napríklad riešenie prípadov nesprávnej hranice pozemkov v LPIS, ktoré sa na Slovensku vyskytujú pomerne často.

Niekoľko zmien znižuje zložitosť práce organizácií producentov, ktoré pôsobia cezhranične. Jednoduchšie pravidlá majú platiť zároveň pre pestovanie konope, zníži sa počet kontrol a nové odrody sa budú schvaľovať flexibilnejšie.

Časť väčšieho balíka

Zmeny prijaté v januári, sú časťou Plánu zjednodušenia, ktorý Komisia prijala 14. mája 2025. Odhaduje sa, že tieto opatrenia by mali štátom ušetriť 215 miliónov eur ročne a farmárom znížiť čas strávený administratívou o pätinu.