Reputácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry je po podvečernom zasadnutí Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu opäť výrazne naštrbená. Nemeckí europoslanci na to upozornili vo svojich vyjadreniach, pričom jeden z nich uviedol, že nechce, aby sa európske peniaze dostávali k ľuďom blízkym Robertovi Ficovi, ktorí si z nich budujú ďalšie vily a bazény. Hlavnou témou rokovania bola kauza tzv. haciend, pričom výpovede viacerých politikov a zástupcov občianskeho sektora poskytli širší pohľad na fungovanie platobnej agentúry. Zástupcovia štátu sa na vypočutí nezúčastnili, pred výborom však vypovedali napríklad exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon, zástupkyňa Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková a bývalá zamestnankyňa PPA Zuzana Šubová.

„V nadácii sme mali niekoľko whistleblowerov (pozn. poľnoinfo.sk – oznamovateľov protispoločenskej činnosti) z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Išlo o kontrolórov, ktorí hovorili, že keď prišli na problém, ten sa neriešil – riešili sa oni, napríklad prostredníctvom reorganizácie,“ uviedla Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

PPA ako obraz ministerstva

Bývalý minister pôdohospodárstva v rokoch 2002 až 2006 a následne v rokoch 2010 až 2012 Zsolt Simon hovoril o PPA v historickom kontexte. Pripomenul, že organizáciu so svojím tímom zakladal v rokoch 2002 až 2003 tak, aby bola po vstupe Slovenska do Európskej únie pripravená na čerpanie európskych fondov.

„Držali sme sa hesla, že ministerstvo riadi a Pôdohospodárska platobná agentúra vykonáva. Ministerstvo určovalo pravidlá a kontrolovalo ich, PPA ich vykonávala. Transparentný systém bol verejne kontrolovateľný,“ uviedol Zsolt Simon.

V ďalšej časti svojho krátkeho vystúpenia dodal, že tento model sa v nasledujúcich rokoch zmenil.

„Najmä po roku 2012 došlo k zmene kontroly v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Minister cielene zmenil zákon tak, že v prípade odvolania rozhoduje generálny riaditeľ platobnej agentúry. Z môjho pohľadu ide o exemplárny konflikt záujmov. Platobná agentúra môže vydať zamietavé stanovisko bez možnosti verejnej kontroly a následne ho sama prehodnotiť a niekomu prideliť dotáciu,“ hovorí bývalý minister.

Zsolt Simon vo svojom vystúpení uviedol, že PPA funguje podľa toho, ako si to nastaví minister.

„Ak si minister objednal u Pôdohospodárskej platobnej agentúry, že má byť korupčná a ona korupčná je, tak aj ministerstvo nesie zodpovednosť za riadenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry,“ povedal.

Celému procesu čerpania európskych prostriedkov by podľa Simona pomohla väčšia digitalizácia.

„Digitalizácia funguje všade, len v podmienkach Slovenskej republiky neumožňuje verejnú kontrolu. Verejná kontrola pritom nie je tak náročná, aby sa jednotlivé projekty nedali sledovať od podania, cez vyhodnotenie až po schválenie a ukončenie,“ uviedol.

Penziónová výzva

Súčasnosti a takzvanej penziónovej výzve, ktorá má korene ešte v júni 2015, sa venovali ďalší hostia verejného vypočutia.

„Korupcia, klientelizmus a masívne zneužívanie fondov EÚ sa kauzou Dobytkár v rezorte pôdohospodárstva ani zďaleka neskončili a pokračujú aj dnes. S kolegami z našej protikorupčnej sekcie na PPA sme otvorili preverovaním doslova Pandorinu skrinku v tzv. Haciendovej kauze. Tú spustil penzión dcér zamestnankyne PPA a odhalili sme korupčnú hydru – organizovanú skupinu vedenú samotnou zamestnankyňou PPA, prepojenú na sieť „penziónov“, ktoré v skutočnosti penziónom nikdy neboli,“ uviedla Zuzana Šubová na zasadnutí Výboru pre kontrolu rozpočtu.

Z informácií od zástupkyne Nadácie Zastavme korupciu vyplýva, že zo 150 projektov je podľa organizácie 60 predmetom vyšetrovania slovenskej polície, Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) alebo Európskej prokuratúry (EPPO).

„Nemám dôveru v slovenskú políciu, preto podnety na tieto penzióny podávam priamo na Európsku prokuratúru. Pod jej dohľadom polícia začala stíhať už niektoré konkrétne osoby. V jednom prípade je dokonca stíhaná aj právnická osoba – firma, ktorá stavala jeden z penziónov,“ uviedla zástupkyňa Nadácie Zastavme korupciu.

Europoslanec Daniel Freund zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie počas výboru uviedol, že si nie je istý, či by vôbec v akomkoľvek štáte mali byť z eurofondov financované vily, pretože tam vzniká priestor na zneužitie a korupciu. Slovensko je podľa neho však špecifické.

„Najskôr zavrie Špeciálnu prokuratúru, potom Národnú kriminálnu agentúru, potom zmení legislatívu. Potom ľudia, ktorí už boli obvinení z korupcie, sú zbavení obvinení. Takže čo sa tam vlastne deje?“ pýtal sa nemecký europoslanec.

Európske platby na Slovensko

Zsolt Simon európskych zástupcov upozornil, že by bolo nesprávne a nespravodlivé tvrdiť, že každá výzva a každý projekt v rámci PPA bol predmetom korupcie.

„Ani my nechceme, aby Slovensku boli zobraté eurofondy, ale nemôžeme byť ticho, keď existujú vážne podozrenia z rozkrádania,“ uviedla Zuzana Petková.

„Pani Petková, vy ste povedali, že nechcete, aby fondy boli zastavené a nedostali sa k slovenským občanom. Ja však nechcem, aby sa tieto peniaze dostali k ľuďom blízkym Ficovi a aby si z nich budovali ďalšie vily a bazény,“ povedal Daniel Freund.

Podobne sa vyslovila aj bývalá pracovníčka platobnej agentúry Zuzana Šubová, ktorá priamo vyzvala výbor, aby sa seriózne zaoberal otázkou pozastavenia európskych fondov pre Slovensko.

Nemecká europoslankyňa položila plénu jasnú otázku, či v rámci platobnej agentúry ide o systematický problém.

„Ak by išlo o systematické problémy, viedlo by to k pozastaveniu finančných prostriedkov v danej oblasti,“ uviedla Monika Hohlmeier z Európskej ľudovej strany.

Podľa slovenského europoslanca Michala Wiezika je problém čerpania a využívania eurofondov na Slovensku hlboký a zásadný. Mnohé európske peniaze sa pritom počas dlhého obdobia dostávali do projektov, ktoré neprinášali verejný úžitok.

„Na papieri penzión, v realite súkromná vila – hacienda. Namiesto efektívnych riešení dochádza k netransparentnému a pomalému čerpaniu, v horšom prípade k podvodom a rozkrádaniu. Čo ma dnes fascinovalo, je drzosť, s akou sa táto aktivita naďalej pokračuje. Dnes bola zverejnená informácia, že napriek prevaleniu kauzy, vyšetrovaniu cez OLAF a EPPO, a postupom orgánov činných v trestnom konaní, sa štvrtá Ficova vláda odhodlala na ďalšie dotovanie týchto pochybných haciend. Konkrétne ide o FAFOKAN, ktorý údajne dostal dotáciu vo výške 830-tisíc eur,“ povedal Michal Wiezik zo skupiny Renew Europe.

Väčšia kontrola

Zsolt Simon sa obáva situácie, ktorá by nasledovala bezpodmienečne po zastavení prostriedkov EÚ. Škody by boli podľa neho nenapraviteľné.

„Preto by som sa veľmi prihováral k tomu, že skúsme hľadať riešenia, akým je možné Slovenskú republiku donútiť alebo usmerniť k tomu, aby priebeh kontrol a výziev bol v podobe, ktorá neumožní v takejto miere korupciu a klientelizmus,“ hovorí Simon, ktorý považuje za zlyhanie aj to, že európske inštitúcie dôslednejšie nekontrolujú, ako sa na Slovensku nakladá s európskymi prostriedkami.

„Za nesmierne dôležité by som považoval, keby si Európska komisia a Európsky parlament objednávali vlastnú kontrolu Plánu rozvoja vidieka ex post, ktorá by vyhodnotila, či boli splnené ciele v rámci Slovenskej republiky. Dnes sa to deje tak, že ministerstvo si kontrolu objedná, zaplatí za ňu približne milión eur a dovtedy nezaplatí firme, kým výsledok nie je v politicky akceptovateľnej podobe pre ministra. Z takéhoto dokumentu sa však ani Európska komisia, ani Európsky parlament nič nedozvie,“ myslí si Zsolt Simon.

Záznam