Diskusiou o téme bioekonomiky otvorilo Cyperské predsedníctvo prvé zasadanie Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) pod svojím vedením. Je to veľká téma pre Európsku úniu, nakoľko by rozvoj tohto odvetvia mohol priniesť nové možnosti pre farmárov i ďalšie odvetvia a zároveň prispieť k plneniu ekologických cieľov. Ministri ďalej diskutovali o zmene nariadení o regulácii ekologického poľnohospodárstva ako aj o modifikácii smerníc týkajúcich sa bezpečnosti potravín a krmív.

Pozmeniť by sa mali nariadenia o materiáloch a predmetoch určených na kontakt s potravinami. Ďalej sa majú rozšíriť možnosti využitia dronov na striekanie pesticídov, ktoré však aj na základe nových návrhov ostávajú pomerne zložité. Bude to možné iba pre druhy látok špeciálne schválených na použitie prostredníctvom dronov. Zjednodušené by mali byť aj pravidlá o záznamoch liečebných intervencií u zvierat, kde sa v súčasnosti vyskytujú duplicitné nahlasovacie povinnosti.

„Nariadenie o použití aditív v krmivách by malo byť nahradené flexibilnejším mechanizmom, s výnimkou antimikrobiálnych látok, ktoré sú vysoko rizikové,“ uviedol komisár pre zdravie a welfare zvierat Olivér Várhelyi.

Ceny mlieka klesajú

O kríze na európskom trhu s mliekom hovoril už na druhom zasadaní po sebe István Nagy, maďarský minister poľnohospodárstva, ktorého podporilo aj Slovensko.

„Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Rumunsko opakujú, že je potrebné prijať opatrenia v záujme sektora a žiadajú Komisiu, aby zvážila využitie krízovej rezervy,“ uviedol maďarský minister.

Hansen na decembrovom zasadaní Agrifish uviedol, že situáciu v sektore nepovažuje za natoľko vážnu, aby bolo potrebné využiť krízové rezervy. V pondelok však k téme vystúpil aj taliansky minister poľnohospodárstva Francesco Lollobrigida, ktorý spolu s Rumunskom a Slovenskom žiadal EK o prijatie mimoriadneho plánu pre krízu v mliečnom sektore. Zakladá sa na kompenzáciách za dobrovoľné znižovanie produkcie, pomoci pre skladovanie syrov, masla a trvanlivého mlieka a pomoci najviac postihnutým podnikom.

Produkcia mlieka v EÚ dosiahla v novembri minulého roku 135 miliónov ton podľa Agri Food Data, pričom rok predtým to bolo približne o dva milióny ton menej. Cena mlieka začala od septembra 2025 klesať, z 53,38 eur za 100 kilogramov poklesla do decembra na kritických 49,38 eur, pričom v januári 2026 pokles cien pokračoval.

„Tento nárast produkcie bol obzvlášť viditeľný v letných mesiacoch, keď produktivita zvyčajne klesá. Ešte výraznejší bol v októbri. Vyššie ceny mlieka podporovali produkciu mlieka do začiatku jesene, priaznivé poveternostné podmienky umožňovali väčšiu dostupnosť a lepšiu kvalitu krmiva a zdravotné problémy súvisiace so šírením epidémie modrého jazyka viedli k oneskoreným oteleniam v lete a na jeseň, čo tiež prispievalo k zvýšeniu produkcie mlieka,“ uviedol taliansky minister.

Zábezpeky sú nedostatočné

Poľsko vo svojom návrhu žiadalo lepšie ochranné mechanizmy pre farmárov v súvislosti s obchodnými dohodami EÚ s krajinami Mercosuru a Ukrajinou. Podporilo ho Rakúsko, Maďarsko, Poľsko aj Slovensko. Žiadalo jednotné štandardy pre EÚ a dovážané výrobky, a to nielen čo sa týka bezpečnosti potravín, používania pesticídov a antibiotík, ale aj udržateľného rozvoja, dobrých životných podmienok zvierat, ochrany životného prostredia a pracovných štandardov. Žiadalo ďalej zriadenie fondu na kompenzáciu možných strát farmárov.

„Diskutovali sme o potrebe výrazne posilniť kontrolu bezpečnosti potravín pri dovozoch. Pre Slovenskú republiku je to mimoriadne dôležité najmä vo vzťahu k Ukrajine,“ uviedol k tejto téme minister Richard Takáč.

Bioekonomika

Ministri diskutovali najmä o Stratégii pre bioekonomiku, prijatej Európskou komisiou v decembri, ktorú na zasadaní predstavila komisárka EÚ pre životné prostredie Jessika Roswall. Biohospodárstvo hľadá možnosti, ako využívať obnoviteľné biologické zdroje udržateľne a múdro – namiesto neobnoviteľných surovín ako ropa či uhlie.

„Bioekonomika spája sektory, využitie biologických zdrojov z pôdy a morí na produkciu potravín, materiálov a energií. Predstavuje skutočný motor pre regionálnu a cirkulárnu ekonomiku,“ uviedla Maria Panayiotou, ministerka poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a životného prostredia Cypru.

Hodnota biohospodárstva EÚ dosahovala v roku 2023 až 2,7 bilióna eur ročne a odvetvie zamestnávalo 17,1 milióna ľudí (8 percent pracovných miest). Biomasa sa využívala najmä na krmivo pre zvieratá (38 %), výrobu energií (29 %), materiálov (24 %) a potravín (9 %). Za posledných desať rokov sa využívanie biomasy na energetické účely zvýšilo o 14 % a na výrobu materiálov o 11 %.

Nové pravidlá, nové inštitúcie

Stratégia navrhuje prijatie série aktov a vytvorenie niekoľkých nových orgánov. Európske fórum regulačných orgánov a inovátorov v oblasti biohospodárstva by malo vzniknúť už v prvom štvrťroku 2026. Európska skupina pre zavádzanie investícií do biohospodárstva sa má formovať v rokoch 2026 – 2028. Bude združovať EK, Európsku investičnú banku (EIB), národné banky a súkromných investorov s cieľom mobilizovať verejné a súkromné investície.

Vzniknúť by mala aj Aliancie za Európu založená na biotechnológiách (BEA), dobrovoľné združenie spoločností, ktoré sa zaviažu do roku 2030 spoločne nakúpiť materiály, výrobky a aplikácie na biologickej báze v hodnote 10 miliárd eur.

Financie pre poľnohospodárov

Prostriedky SPP, investičná podpora aj odvetvové intervencie by mali byť k dispozícii na podporu spolupráce poľnohospodárov – prvovýrobcov pri budovaní hodnotových reťazcov v bioekonomike. V rámci súčasnej i budúcej SPP sú zároveň k dispozícii prostriedky pre poľnohospodárov na zavádzanie inovácií v oblasti biohospodárstva. Nedostatok finančných prostriedkov pre prvovýrobcov však kritizoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč vo svojom vystúpení na plenárnom zasadaní.

„Ak chceme inovovať, bez finančnej podpory to nebude možné. EK v návrhu budúceho Viacročného finančného rámca nevyčlenila dostatok garantovaných financií a zdrojov na financovanie vedy a výskumu v poľnohospodárstve. S takýmto prístupom ostane zo stratégie len rámcový dokument bez reálneho dopadu,“ vyhlásil minister, ktorý žiadal zároveň zohľadnenie špecifík regiónu strednej a východnej Európy.

Takáčovi nepriamo odpovedal európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen, podľa ktorého môžu poľnohospodári využívať aj prostriedky z Fondu konkurencieschopnosti, kde bol vytvorený samostatný balík pre poľnohospodárstvo a biohospodárstvo.

„V nasledujúcich mesiacoch sa pozrieme na to, ako tieto prostriedky využiť efektívne,“ uviedol Hansen.

Bioekonomika sa podľa neho môže rozvíjať spolu s produkciou potravín, jedno nie je na úkor druhého.

„Bioekonomika to je bio a ekonomika zároveň a v stratégii EK sa nám podarilo dosiahnuť rovnováhu medzi obomi princípmi. Zaistenie biomasy pre výrobu surovín a energie je nová možnosť príjmu pre poľnohospodárov a lesníkov. Rastúcim dopytom po biomase môžeme prispieť k stabilite odvetvia,“ povedal Hansen.

Veľa nových nariadení a noriem

Stratégia predpokladá prijatie celého radu nariadení a ich modifikácií, ktoré by urýchlili uplatnenie výrobkov bioekonomiky na trhu. Je to napríklad zmena noriem, metódy určovania ekologickej stopy, zjednodušenie regulačných požiadaviek a urýchlenie schvaľovania výrobkov a postupov.

„Viacerí ministri hovorili o dôležitosti zamerať sa na prvovýrobcov. Pre nich je však dôležité, aby sa zvýšil dopyt po biomase a produktoch z nej, a o to sa práve snažíme,“ uviedla Jessika Roswall.

V ďalšom kroku by mala Stratégiu pre bioekonomiku v marci schváliť Rada pre životné prostredie.