Do jazyka sa nám v nedávnej minulosti vkradol termín, na ktorom v posledných rokoch stojí podpora slovenského poľnohospodárstva. Problémom je, že nemá presnú definíciu a tak sa môže začať vykladať rôzne, účelovo a tak napríklad aj poškodzovať niektorých žiadateľov. Obsah, ktorý má tento pojem zahŕňať, sa už niekoľko rokov javí ako nestály a premenlivý. Hovoríme o termíne špeciálnej rastlinnej výroby.
Dvadsaťštyriročný Martin Bartaloš je poľnohospodár, hoci sa tak možno ani nevníma. Na svoju produkciu nepotrebuje pôdu ani slnečné žiarenie. S tradičnými poľnohospodármi ho spája, že ani v relatívne stabilných podmienkach krytých hál sa nedokáže úplne vyhnúť chorobám a vplyvom počasia. Výrazné ochladenie po Novom roku alebo už pravidelné letné horúčavy, keď teploty stúpajú nad 35 stupňov Celzia, sa prejavujú na výške dopestovanej úrody aj v objektoch ochladzovaných klimatizáciou. Vlani pre slovenský trh dopestovali v rámci rodinnej spoločnosti Mykopesta 230 ton hlív, čo z nich robí jedného z najväčších domácich pestovateľov húb.
Aktuálne je výrazné sucho už len lokálne na západnom a východnom Slovensku. Na veľkej časti územia sa situácia viditeľne zlepšila. V hlbšej vrstve ostalo výrazné až extrémne sucho ojedinele na západe a východe územia. Relatívne nasýtenie je najnižšie 10-20 % v južnej polovici Podunajskej nížiny, na Záhorí a lokálne aj na Zemplíne.
Keď začiatkom júna Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov amerických (USDA) oznámilo, že u teľaťa v Texase zistili výskyt mäsožravých lariev muchy Cochliomyia hominivorax, ekológ Jeremy Radachowsky nebol prekvapený. Tento odborník už roky upozorňuje na riziko opätovného rozšírenia muchy Cochliomyia hominivorax, ktorej mäsožravé larvy napádajú živé tkanivá teplokrvných zvierat. Odvtedy zaznamenali ďalších päť prípadov - štyri v Texase a jeden v Novom Mexiku. Rančeri sa preto obávajú najhoršieho.
Pokiaľ ceny repky či slnečnice v posledných mesiacoch narástli, pri mäkkej pšenici je vidieť ich dlhodobú stagnáciu. Poľnohospodári a obchodníci v nádeji, že sa ceny najrozšírenejšej slovenskej obilniny zvýšia, jej produkciu často doteraz skladujú a tak do obdobia novej žatvy nevstupujú s úplne prázdnymi skladmi. O cenách agrárnych komodít, no aj obchode s hnojivami sme sa rozprávali, počas Dňa poľa v Špačinciach, s Branislavom Viskupičom. Ten okrem svojho pôsobenia v Roľníckej a obchodnej spoločnosti v Bojničkách už desať rokov obchoduje s agrokomoditami. Jeho spoločnosť Viva Trnava poznajú najmä poľnohospodári zo západného Slovenska a vlani zobchodovala produkciu za 11 miliónov eur.
Európska komisia preveruje slovenskú Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA). V reakcii na otázky českých a slovenských europoslancov to aktuálne potvrdil komisár Christophe Hansen. Audit sa zameriava okrem iného na to, či slovenská platobná agentúra spĺňa akreditačné kritériá vrátane opatrení proti podvodom.
Slovensko má za sebou prvý žatevný deň. Poľnohospodárske družstvo Bátorove Kosihy od stredajšieho rána skosilo 45 hektárov ozimného jačmeňa určeného pre kŕmne účely. Úroda je zatiaľ podpriemerná a na takto skorý začiatok žatvy si doteraz nepamätajú. Vzhľadom na to, že ide o podnik, ktorý u nás pravidelne otvára maratón žatevných prác, dá sa predpokladať, že môžeme byť svedkami historicky najskoršej žatvy na Slovensku.
Ministerstvo pôdohospodárstva ústami najvyšších rezortných predstaviteľov oznámilo, že dnešným dňom budú vyhlásené investičné výzvy za 221,2 milióna eur. Celkovo budú prostriedky rozdelené cez osem výziev, pričom cez tri poľnohospodárske bude do agrárnej prvovýroby smerovať 95 miliónov eur, cez potravinársku výzvu 54,25 milióna eur a cez štyri lesnícke výzvy 72 miliónov eur.
Hranáčik, cherry paradajku s intenzívnou chuťou zvláštneho tvaru, ani čierne Kumato už v slovenských supermarketoch nekúpite. Kedysi ich pestovalo družstvo Greencoop a predávalo pod značkou Veselá paradajka. Produkty tohto družstva sú stále dominantné medzi paradajkami predávanými v obchodných sieťach na Slovensku, ale dajú sa identifikovať iba veľmi ťažko – pod značkou Veselá paradajka predávajú už iba asi desať percent produkcie. V najlepšom prípade nájdete na balení niekde ukryté malé logo výrobcu – napríklad v Bille alebo v Kauflande, ale – v Lidli a v Tescu už žiadne Veselé paradajky nie sú.
Chýbajúci komplexný dohľad nad bezpečnosťou potravín, roztrieštené kompetencie, dozor viacerých orgánov spadajúcich pod rôzne rezorty aj neprepojenosť informačných systémov a samotných dozorných orgánov. Aj to boli riziká, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vyčítal agrorezortu po poslednej kontrole, zameranej na bezpečnosť potravín. Tá sa uskutočnila ešte v rokoch 2019 až 2022, pričom národní kontrolóri výstupy zadefinovali v roku 2023.
Španielsky farmár dostane o 22 eur viac na hektár pôdy a ak ide o zavlažovanú plochu, tak až o 55 eur viac, ako v rámci bežných schém podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky. Okrem toho dostane 20 centov na každý liter nafty zakúpený v období od 22. marca do 30. júna 2026. Tieto opatrenia sú časťou dvoch balíkov štátnej pomoci, ktoré Španielsku schválila Európska komisia podľa Rámca dočasnej štátnej pomoci počas krízy na Blízkom východe (METSAF).
Stretnú sa dve obchodníčky, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a novinár. Podľa známej predlohy by takto mohol začať vtip postavený na stereotypoch. Obchodníci vraj myslia na marže, poľnohospodári na dotácie a novinári na titulky. Práve preto podobné anekdoty fungujú. Vychádzajú z predstáv, ktoré si spoločnosť o jednotlivých profesiách vytvára. V tomto prípade však nešlo o vtip. Neobvyklá zostava sa v stredu 3. júna stretla v relatívne úzkom kruhu ľudí, ktorí sa ešte len rozhodujú, akú úlohu raz v poľnohospodárstve zohrajú.
Európa je v súčasnosti hlavným svetovým ohniskom šírenia Afrického moru ošípaných (AMO) a v rámci Európy je týmto ochorením najviac infikované Rumunsko. Šírenie neustupuje, naopak, prípady nákazy pribúdajú ako u diviakov, tak aj v chovoch ošípaných ďalej aj tento rok - i keď rozsah epidémie ešte nedosahuje úroveň jej predchádzajúceho prepuknutia v roku 2018. V roku 2025 sa výskyt v chovoch EÚ zvýšil o 76 percent a u diviakov o 44 percent v porovnaní s rokom 2024, informuje najnovšia správa Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA).

Najkomentovanejšie za 7 dní